Validizáciou ošetrovateľskej diagnózy potvrdzujeme, že odráža problémy pacienta, ktoré sú zaznamenané v definujúcich charakteristikách. V príspevku sme sa zamerali na validizáciu ošetrovateľskej diagnózy Preťaženie opatrovateľa (00061), ktorá reflektuje ťažkosti vo vykonávaní role rodinného opatrovateľa. Do súboru sme zaradili sestry, ktoré spĺňali kritérium experta a pracovali v agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti alebo v ústavnej starostlivosti. Využili sme model, ktorý modifikoval Fehring - Diagnostic Content Validity Model. Na posúdenie významnosti diagnostických znakov z NANDA International sme zostrojili merací nástroj, ktorý obsahoval 36 položiek. Závery vyplývajúce zo štúdie potvrdzujú skutočnosť, že nie všetky znaky sestry považujú za špecifické pre stanovenie diagnózy Preťaženie opatrovateľa. Z 36 definujúcich charakteristík u obidvoch skupín expertov 15 dosiahlo hodnotu váženého skóre 0,70 a viac, čo znamená, že boli zaradené do skupiny hlavných definujúcich charakteristík.
- MeSH
- Home Nursing psychology MeSH
- Adult MeSH
- Financing, Organized MeSH
- Middle Aged MeSH
- Humans MeSH
- Nursing Diagnosis methods standards utilization MeSH
- Nursing Methodology Research methods statistics & numerical data MeSH
- Caregivers psychology MeSH
- Nursing Homes MeSH
- Workload psychology statistics & numerical data MeSH
- Surveys and Questionnaires MeSH
- Stress, Psychological psychology MeSH
- Home Care Services MeSH
- Socioeconomic Factors MeSH
- Statistics as Topic MeSH
- Physical Exertion MeSH
- Nursing Theory MeSH
- Terminology as Topic MeSH
- Nurse-Patient Relations MeSH
- Nurses MeSH
- Check Tag
- Adult MeSH
- Middle Aged MeSH
- Humans MeSH
- Female MeSH
Cieľ: Cieľom práce bolo validizovať ošetrovateľskú diagnózu Preťaženie opatrovateľa (00061) v Českej a Slovenskej republike. Metódy: Na obsahovú validizáciu sme využili Fehringov model validity diagnostického obsahu (Diagnostic Content Validity Model). Súbor expertov tvorilo 200 expertov zo Slovenskej a Českej republiky. Za expertov sme považovali sestry, ktoré získali minimálne 4 body podľa modifi kovaných Fehringových kritérií. Na posúdenie významnosti diagnostických znakov sme zostrojili merací nástroj, ktorý obsahoval 36 položiek – defi nujúcich charakteristík uvedených v klasifi kačnom systéme ošetrovateľských diagnóz NANDA International. Výsledky: Z 36 defi nujúcich charakteristík, ktoré uvádza NANDA International, slovenskí experti považujú za hlavné päť znakov: narušený spánok, únavu, nedostatok času napĺňať osobné potreby, stres a depresívnu náladu. Českí experti za hlavné defi nujúce charakteristiky označili len dva znaky, a to obavy o prijímateľa starostlivosti, ak opatrovateľ nebude schopný vykonávať starostlivosť a rodinný konfl ikt. Záver: Závery vyplývajúce z výsledkov našej štúdie potvrdzujú skutočnosť, že nie všetky znaky uvedené v NANDA International považujú sestry za špecifi cké pre stanovenie ošetrovateľskej diagnózy Preťaženie opatrovateľa.
Aim: Th e aim of this work was to validate the nursing diagnosis Caregiver Role Strain (00061) in the Czech Republic and Slovakia. Methods: We employed Th e Fehring Diagnostic Content Validity Model. A set of experts included 200 nurses, experts from Slovakia and the Czech Republic. Nurses who received at least 4 points according to modifi ed Fehring criteria were categorised as experts. In order to assess the signifi cance of the diagnostic characters, we built a measurement instrument that includes 36 items – the defi ning characteristics listed in the classifi cation system of nursing diagnoses of NANDA International. Results: Out of the 36 defi ning characteristics included in NANDA International, Slovak experts considered the following fi ve as the main characteristics: sleep disturbance, fatigue, lack of time to meet personal needs, stress and depression. Czech experts only identifi ed two characteristics as defi ning: apprehension regarding the care receiver’s concerns when the caregiver is unable to provide care and family confl ict. Conclusion: Th e conclusions drawn from the results of our study confi rm the fact that not all the features described in the NANDA International nurses are considered specifi c to the determination of the nursing diagnosis Caregiver Role Strain.
- MeSH
- Home Nursing manpower psychology statistics & numerical data MeSH
- Adult MeSH
- Financing, Organized MeSH
- Middle Aged MeSH
- Humans MeSH
- Nursing Care psychology statistics & numerical data utilization MeSH
- Surveys and Questionnaires MeSH
- Stress, Psychological etiology MeSH
- Nurses statistics & numerical data utilization MeSH
- Check Tag
- Adult MeSH
- Middle Aged MeSH
- Humans MeSH
- Female MeSH
- Geographicals
- Czech Republic MeSH
- Slovakia MeSH
Aim: Author of this paper deals with the problematics of dignified approach of the nurses to the patient in home care agencies. Dignified approach to the patient is an integrated factor of the moral attitudes of health professionals and significantly resonates in the international and national documents which enshrine ethical principles. The aim of the work was to evaluate the effect of some factors affecting the dignified approach to the patient and to record statistically significant differences in its respect in terms of demographic data. Methods: For the measurement of respecting of dignified approach by nurses to the patient was used custom designed questionnaire, which included 26 items divided into 5 subscales focusing on the information of patient, on patient's autonomy, on the possibility to show freedom of will, on respecting the confidentiality, on the principle of justice and on the intimacy of the patients. The research was attended by 182 nurses working at home care agencies. Results: Based on the collected analysis data we can conclude that there is not a significantly reduced scale of dignified approach by nurses to the patient. The highest rate of its respect was expressed in the subscale focused on patient information, lowest rate in the subscale, in which we detect the observance and protection of confidentiality of information. Between the nurses' demographic data and dignified approach to the patient, we recorded a low correlation. Conclusion: By identifying these factors we can realize changes in home care agencies, which can positively contribute to the quality of nursing care provided.
- MeSH
- Home Care Agencies ethics MeSH
- Home Nursing ethics MeSH
- Confidentiality ethics MeSH
- Outcome Assessment, Health Care ethics MeSH
- Quality of Health Care ethics MeSH
- Humans MeSH
- Nursing Methodology Research methods statistics & numerical data MeSH
- Nursing Care ethics methods statistics & numerical data MeSH
- Personal Autonomy MeSH
- Patient Rights ethics MeSH
- Ethics, Professional MeSH
- Surveys and Questionnaires MeSH
- Privacy MeSH
- Nurse-Patient Relations ethics MeSH
- Nurses MeSH
- Check Tag
- Humans MeSH
- Female MeSH
Autori sa v príspevku zaoberajú problematikou spokojnosti sestier s prácou v agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS). Spokojnosť je subjektívnym činiteľom, v ktorom sa odráža práca a jej podmienky v kontexte individuálnych noriem, hodnotovej orientácie, ašpirácií a očakávaní, vzťahujúcich sa na vykonávanie činnosti. Je to mnohotvárny jav, ktorý pozitívne alebo negatívne ovplyvňujú vonkajšie a vnútorné faktory. Cieľom práce bolo zhodnotiť pôsobenie faktorov na celkovú spokojnosť sestier s prácou v ADOS. Zároveň sme zaznamenávali štatisticky významné rozdiely vo vnímaní spokojnosti sestier z hľadiska demografických údajov. Na hodnotenie miery spokojnosti bol použitý dotazník Home Health Nurses´Job Satisfaction (HHNJS) (Ellenbecker, 2005b, s. 74). Výskumu sa zúčastnilo 182 sestier pracujúcich v ADOS. Na základe analýzy získaných údajov môžeme konštatovať, že najvyššia miera spokojnosti je vyjadrená v subškálach zameraných na vzťah medzi sestrami a vzťah medzi sestrami a pacientmi. Najnižšia miera bola zaznamenaná v subškálach, v ktorých sme zisťovali spokojnosť sestier s pracovnou záťažou a mzdou, výhodami. Poznaním týchto faktorov môžeme realizovať zmeny v ADOS na podporu spokojnosti, ktorá kladne prispieva ku kvalite poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti a k spokojnosti pacientov. Vzhľadom k demografickým údajom sestier sa signifikantné rozdiely nepotvrdili.
Opatrovateľ v domácom prostredí, ktorý poskytuje opatrovateľskú starostlivosť rodinnému príslušníkovi, má v reťazci sociálnej a zdravotnej starostlivosti dôležité miesto. Cieľom našej práce bolo zistiť mieru opatrovateľskej záťaže. Ďalej sme zisťovali štatisticky významné rozdiely v záťaži opatrovateľa z hľadiska pohlavia, veku, dĺžky opatrovania, štruktúry bývania a z hľadiska sebestačnosti opatrovaného zisťovaného testmi ADL a IADL. Záťaž opatrovateľa bola meraná Testom hodnocení pečovatelské zátěže pro rodinné pečující. Vzorku tvorilo 70 respondentov, ktorí poskytovali opatrovateľskú starostlivosť rodinným príslušníkom. Na základe analýzy získaných údajov sme zistili, že najväčší počet respondentov pociťuje miernu záťaž (41%). Zistili sme významné štatistické rozdiely v záťaži opatrovateľa z hľadiska sebestačnosti opatrovaného (zisťovaná testmi ADL,IADL)a z hľadiska pohlavia opatrovateľa. Identifikovanie miery opatrovateľskej záťaže môže byť východiskom pre adekvátne naplánovanie ošetrovateľských intervencií realizovaných sestrou z agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti a môže prispieť k lepšiemu pochopeniu potreby využívania rôznych zdrojov pomoci.
The caregiver in the home environment who provide care for a member of the family have an important place in the chain of social and health care. The aim of our work was to determine the degree of burden in caregivers. We further found out what the statistical significant differences in the burden of a caregiver are from the point of view of gender, age, length of care, living structure, and from the point of view of the self-sufficiency of the person cared for, by means of the ADL and IADL tests. The caregiver burden was measured by the Caregiver Burden Interview Instrument for Family Caregivers. The sample was made up of 70 respondents who provided care for family members. Based on an analysis of the data obtained, we discovered that the majority of respondents have a moderate burden (41%). We found out significant statistical differences in the burden of a caregiver from the point of view of the self-sufficiency of the person cared for (using ADL and IADL tests) and from that of the gender of the caregiver. The identified levels of caregiver burden can be a starting point for the adequate planning of care interventions carried out by a nurse from a home care agency, and can contribute to a better understanding of the need to use various sources of help.
Jedným z nástroj ov pre zaistenie kvality domácej ošetrovatel'skej starostlivosti je kontinuálny monitoring orientovaný na spokojnost' pacientovo Spokojnost' pacientov móžeme definovat' v troch modeloch. Prvý model je postavený na dosiahnutí určitých hodnot spokojnosti v definovaných dimenziách ošetrovatel'skej starostlivosti, druhý, tzv. .fulfilment model", na splnení priania pacienta. Akje skutočnosť lepšia ako očakávania, spokojnost' je vysoká. Akje skutočnosť horšia ako očakávania spokojnost' je nízka. Pragmatický (elektický) model spokojnosti pacientov je pokusom o prehl'adné zachytenie všetkých podstatných faktorov ovplyvňujúcich spokojnost' pacientov. V rámci našej štúdie sme zist'ovali spokojnost' pacientov v domácej ošetrovatel'skej starostlivosti podl'a modelu po staveného na dosiahnutí určitých hodnot spokojnosti v definovaných dimenziách ošetrovatel'skej starostlivosti. Využili sme štandardizovanú a validizovanú škálu na zist'ovanie spokojnosti pacientov Instrument for Measuring Patient Satisfaction with Nurses and Nursing Care in Primary Care (Instrument for Measuring ... , 2006), v ktorej sú položky členené do troch dimenzií (subškál) ošetrovatel'skej starostlivosti: technicko - profesionálna, edukačná a dimenzia týkajúca sa vzájomného vzt'ahu sestry a pacienta založeného na dóvere. Na štatistické spracovanie výsledkov sme použili opisnú štatistiku (aritmetický priemer a smerodajnú odchýlku). Štatistickú významnost' jednotlivých oblasti sme testovali pomocou t-testu. Závery výskumu poukazujú na vysokú spokojnost' respondentov s poskytovanou ošetrovatel'skou starostlivost'ou v domácom prostredí. Najnižšia spokojnost' je vyjadrená v subškále týkajúcej sa edukácie.
Autorka v príspevku analyzuje niektoré problémy domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ktoré neumožňujú poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť v takom rozsahu a kvalite, aká by bola v podmienkach Slovenskej republiky možná z hľadiska vzdelanosti sestier a stupňa rozvoja ošetrovateľstva. Hodnotí realizáciu jedného zo štyroch základných etických princípov, ktoré vymedzujú poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a to princíp spravodlivosti. V spojitosti s agentúrami domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) si položila niekoľko otázok. Je starostlivosť prostredníctvom ADOS pre pacienta dostupná? Má pacient možnosť slobodného výberu ADOS? Akú úroveň kvality ADOS poskytujú? Analýzou situácie zistila, že dostupnosť tejto starostlivosti je vymedzená predovšetkým ekonomickými ukazovateľmi, čo môže byť a často aj je v rozpore s etickými princípmi. Úroveň kvality ošetrovateľskej starostlivosti posudzuje z troch aspektov: štruktúry, procesu a výsledku. V rámci štruktúry sa zameriava na financovanie ADOS, administratívu, manažement a zariadenie a hmotné vybavenie. Pri komparácii legislatívneho rámcu so súčasným stavom starostlivosti prostredníctvom ADOS poukazuje na rozpory, ktoré sa prejavujú aj v uspokojovaní potrieb pacienta. Problémy je potrebné riešiť formou diskusie v odborných kruhoch a upozorňovaním na prekážky v uplatňovaní zákonov, ktoré určujú rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou.
The author analyzes in her communication certain problems of providing the nursing care in households, which make impossible implementation of the nursing care to the extent and in the quality, which could be expected under conditions of the Slovak Republic based on the level of the education of nurses and degree of the nursing development. She assesses the implementation of one of four main ethical principles delimiting providing the nursing care: Principle of fairness. In association with agencies for providing nursing care in households (ADOS), she considered several questions. Is the nursing care mediated through the ADOS accessible to patients? Is patient able to use free choice of ADOS? What is the level of the quality of ADOS services provided? She found by analyzing the situation that the attainability of this care is particularly delimited by economic parameters, which can also frequently act against ethical principles. The level of the nursing care quality is considered based on the three aspects as follows: Structure, process and outcome. Within the scope of the structure it concerns financing of the ADOS, administration, management and equipment and material tools. In a comparison of the legislative framework with the existing state of the nursing care through the mediation of the ADOS, conflicts are stressed, which are also manifested in satisfying needs of patients. Problems should be solved by discussion in expert circles and by indicating hindrances in the implementation of laws, which determine the extent of the nursing practice provided by nurses.
Autorka v príspevku charakterizuje domácu ošetrovateľskú starostlivosť (DOS) a mapuje niektoré etické aspekty tejto starostlivosti. Na základe analýzy prípadovej štúdie ukazuje, že pri riešení etických dilem vznikajúcich v DOS je potrebné rešpektovať etické princípy aplikované nielen na starostlivosť o pacienta, ale aj vo vzťahoch k personálu a k rodine. V podmienkach Slovenskej republiky je pozornosť venovaná prevažne etickým aspektom poskytovania starostlivosti v štátnych aj neštátnych zdravotníckych zariadeniach ako aj v súkromnej praxi. Komplexnejšie spracovanie aplikácie etických problémov vznikajúcich pri starostlivosti o pacienta v domácom prostredí absentuje.
- MeSH
- Home Care Agencies organization & administration statistics & numerical data utilization MeSH
- Home Nursing ethics organization & administration psychology MeSH
- Ethical Review legislation & jurisprudence MeSH
- Humans MeSH
- Terminal Care ethics organization & administration psychology MeSH
- Family psychology MeSH
- Aged MeSH
- Check Tag
- Humans MeSH
- Male MeSH
- Aged MeSH
- Publication type
- Case Reports MeSH
- Geographicals
- Slovakia MeSH
