- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Narastajúci objem dát a skúseností s použitím priamych orálnych antikoagulancií (DOAK) v primárnej aj sekundárnej prevencii venózneho tromboembolizmu u onkologických pacientov (CAVTE) viedol ku zmenám v početných medzinárodných odporúčaniach. Reflektujeme tieto zmeny s ohľadom na podmienky v SR. V primárnej prevencii CAVTE rozlišujeme onkologických pacientov na tých, ktorí podstupujú v súvislosti s ochorením chirurgický zákrok a na nechirurgických pacientov: hospitalizovaných a ambulantne liečených. Za základné liečivá v primárnej prevencii naďalej považujeme heparíny s nízkou molekulovou hmotnosťou (LMWH). V liečbe a sekundárnej prevencii CAVTE odporúčame uvažovať vždy aj o možnosti použiť DOAKy ako z hľadiska účinnosti rovnocennú alternatívu LMWH. LMWH je potrebné preferovať pred DOAKmi aj warfarinom u všetkých pacientov s klinicky nestabilnou situáciou s vysokým rizikom krvácania a vysokým rizikom interakcie so systémovou liečbou. Predovšetkým ide o pacientov s intraluminálnymi nádormi hornej časti gastrointestinálneho traktu a urogenitálnymi malignitami s vysokým rizikom krvácania. Pre nedostatočný objem dát sú LMWH stále preferované aj u pacientov s primárnymi nádormi a metastatickým postihnutím centrálnej nervovej sústavy a u hematoonkologických pacientov.
The increasing volume of the data and experience with direct oral anticoagulants (DOACS) in the primary and secondary prevention of venous thromboembolism in oncologic patients (CAVTE) has recently lead to changes in several international guidelines. We reflect these changes within the conditions in Slovak republic. In the primary prevention of CAVTE we recognise oncosurgical patients and nonsurgical patients: hospitalised and out patients. Low molecular weight heparins are still dominant in the primary prevention of CAVTE. Regarding the treatment and the secondary prevention of CAVTE, we recommend always to consider the possibility to use DOACs as they proved to be non inferior to LMWH. However, LMWH should be prefered over DOACs as well as over warfarin (VKA) in all patients who are in a clinically unstable condition with the high risk of bleeding and/or interaction with the systemic treatment. Primarily in the patients with intraluminal tumours of the upper part of the gastrointestinal tract and genitourinary tumours with the high risk of bleeding. As for the lack of data, LMWH are still preferd also in patients with primary tumours and metastatic disease of the central nervous system and in hemato oncology.
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Východiská: Používanie inhibítorov imunitných kontrolných bodov (imunitných checkpoint inhibítorov – ICI) dramaticky zlepšilo prognózu mnohých onkologických pacientov. Ich narastajúce používanie však odhalilo aj viacero neočakávaných nežiaducich účinkov – medzi nimi aj kardiovaskulárnych komplikácií. Zvýšená pozornosť sa im začala venovať až v ostatných rokoch, a to najmä pre ich potenciálne fatálny charakter. Ku kardiotoxicite tejto liečby patria myokarditída, poruchy rytmu (atrioventrikulárne blokády, predsieňové a komorové arytmie), perikarditída, infarkt myokardu, dysfunkcia ľavej komory/zlyhávanie srdca, dilatačná kardiomyopatia, kardiogénny šok a náhla kardiálna smrť. Riziko kardiotoxicity ICI sa môže okrem duálnej ICI terapie zvyšovať aj v kombinácii s inou potenciálne kardiotoxickou protinádorovou liečbou, s preexistujúcim poškodením srdca, diabetom, autoimunitným ochorením a niektorými ďalšími rizikovými faktormi. V súčasnosti neexistujú odporúčania pre predikciu a manažment kardiotoxicity asociovanej s ICI. Cieľ: V predkladanom článku stručne sumarizujeme poznatky týkajúce sa kardiotoxicity indukovanej týmito inhibítormi a uvádzame novú definíciu myokarditídy navodenej protinádorovou liečbou spolu s návrhom manažmentu imunitou navodenej myokarditídy vypracovaným expertmi v oblasti kardioonkológie.
Background: The use of immune checkpoint inhibitors has dramatically improved the prognosis of many cancer patients. However, their increasing use has also revealed several unexpected side effects – including cardiovascular complications. Increased attention was paid to them in recent years only, especially due to their potentially fatal character. Checkpoint inhibitors cardiotoxicity includes myocarditis, rhythm disorders (atrioventricular blocks, atrial and ventricular arrhythmias), pericarditis, myocardial infarction, left ventricular dysfunction/heart failure, dilated cardiomyopathy, cardiogenic shock and sudden cardiac death. The risk of ICI-associated cardiotoxicity is increased in patients treated with dual immune therapy, in combination with other cardiotoxic drugs, with preexisting cardiac damage, diabetes mellitus, underlying autoimmune disease and some other factors. Currently, there are no guidelines for prediction and management of ICI-associated cardiotoxicity. Purpose: Herein, we briefly summarize the findings regarding checkpoint inhibitor-induced cardiotoxicity and provide a new definition of anti-tumor-induced myocarditis together with a suitable design for immune- induced myocarditis management prepared by experts from the field of cardiooncology.
- MeSH
- imunoterapie škodlivé účinky MeSH
- kardiotoxicita MeSH
- kontrolní body buněčného cyklu účinky léků MeSH
- lidé MeSH
- myokarditida etiologie MeSH
- nežádoucí účinky léčiv MeSH
- protinádorové látky imunologicky aktivní * škodlivé účinky MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
- přehledy MeSH
Východiská: Primárne skvamocelulárne karcinómy (SCC) hrubého čreva sú extrémne zriedkavé a vyskytujú sa prevažne v piatej dekáde života, s miernou prevahou u mužov. Najčastejšími anatomickými miestami výskytu sú konečník a proximálne hrubé črevo. Klinické znaky a bežné diagnostické metódy nedokážu úplne jednoznačne odlíšiť SCC od adenokarcinómu. Metódy: V tejto kazuistike prezentujeme prípad 68-ročného pacienta s SCC céka a colon ascendens, ktorý bol liečený resekciou a systémovou liečbou na báze gemcitabínu a cisplatiny. Prípad: Pacient vo veku 68 rokov podstúpil pravostrannú hemikolektómiu pre karcinóm céka a colon ascendens, histologicky išlo o nízko diferencovaný epidermoidný karcinóm, grade 3 s iniciálnym štádiom pT4aN1aM0. Pre lokálnu recidívu v mieste resekcie so suspektnou infiltráciou priamych a šikmých brušných svalov bol liečený systémovou liečbou na báze gemcitabínu a cisplatiny s dosiahnutím parciálnej remisie. Následne bolo postchemoterapeutické reziduum radikálne odstránené, s dosiahnutím kompletnej remisie ochorenia, ktorá pretrváva 10 mesiacov od operačného výkonu. Záver: Prípad zdôrazňuje potrebu multidisciplinárneho prístupu v liečbe tohto raritného ochorenia. Včasný chirurgický výkon zohráva kľúčovú úlohu. Aj keď štandardný chemoterapeutický režim nie je presne definovaný, použitie kombinácie cisplatiny a gemcitabínu viedlo u nášho pacienta k parciálnej remisii, ktorá následne umožnila radikálnu resekciu recidívy a následne dosiahnutie kompletnej remisie ochorenia.
Background: Primary squamous cell carcinomas (SCC) of the colon are extremely rare and occur predominantly in the fifth decade of life, with a slight prevalence in men. The most common anatomical sites are the rectum and the proximal colon. Clinical signs and common diagnostic methods cannot clearly distinguish SCC from adenocarcinoma. Methods: In this case report, we present a case of a 68-year-old patient with SCC of the cecum and colon ascendens, who was treated with resection and systemic gemcitabine- and cisplatin-based chemotherapy. Results: A 68-year-old patient underwent right-sided hemicolectomy for cecal and colon ascendens tumor, histologically poorly differentiated epidermoid carcinoma, grade 3 with an initial stage of pT4aN1aM0. Due to local recurrence at the resection site with suspected infiltration of straight and oblique abdominal muscles, he was treated with systemic gemcitabine and cisplatin based chemotherapy with partial remission. Subsequently, the postchemotherapeutic residual tumor was radically resected, achieving complete remission of the disease, which persists for 10 months after the surgery. Conclusion: The case emphasizes the need for a multidisciplinary treatment approach of this rare disease. Early surgery plays a key role. Although the standard chemotherapy regimen is not well defined, the use of a combination of cisplatin and gemcitabine resulted in partial remission in our patient, which in turn allowed a radical resection of the relapse and subsequently achieved complete remission of the disease.
- MeSH
- cisplatina terapeutické užití MeSH
- deoxycytidin terapeutické užití MeSH
- kolorektální nádory chirurgie diagnóza farmakoterapie MeSH
- lidé MeSH
- neoadjuvantní terapie metody MeSH
- protokoly antitumorózní kombinované chemoterapie MeSH
- senioři MeSH
- spinocelulární karcinom * chirurgie diagnóza farmakoterapie MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Východiská: Metastatický karcinóm pankreasu je ochorenie s veľmi zlou prognózou. Napriek miernym pokrokom v chemoterapii je kompletná remisia ochorenia extrémne zriedkavá. Prípad: V tomto článku prezentujeme prípad pacienta s iniciálne metastatickým adenokarcinómom pankreasu asociovaného s dvojitou heterozygotnou zárodočnou mutáciou génov BRCA2 a CHEK2, s opisom klinických, rádiologických a histomorfologických charakteristík ochorenia, ako aj diagnostického a liečebného postupu. Výsledky: Pacient s iniciálne metastatickým adenokarcinómom pankreasu s mnohopočetným postihnutím pečene dosiahol kompletnú remisiu po podaní 1. línie chemoterapie FOLFIRINOX. Pre rozvoj neurotoxicity bol od 9. cyklu režim podávaný bez oxaliplatiny, celkovo v trvaní 12 mesiacov. Vzhľadom na rodinnú anamnézu viacerých malignít (karcinóm prostaty a pankreasu, seminóm) bolo realizované genetické vyšetrenie s potvrdením zárodočných mutácií génov BRCA2 a CHEK2. U pacienta pretrváva kompletná remisia trvajúca 30 mesiacov od ukončenia liečby. Záver: Vzhľadom na nízky výskyt kompletných remisií u pacientov s metastatickým karcinómom pankreasu nie je ďalší terapeutický postup jasne stanovený, dôležitý je individuálny prístup. U pacientov s karcinómom pankreasu sa odporúča genetické vyšetrenie, nakoľko môže ovplyvniť liečebnú stratégiu.
Background: Metastatic pancreatic carcinoma is an aggressive disease with adverse prognosis. Despite slight advances in chemotherapy, complete remission of the disease is extremely rare. Case: In this article we present a case of a patient with initially metastatic pancreatic adenocarcinoma, associated with double heterozygous germline mutation in BRCA2 and CHEK2 genes, with the description of clinical, radiological and histomorphological characteristics of the disease as well as the diagnostic and therapeutic procedure. Results: The patient with initially metastatic pancreatic adenocarcinoma with multiple liver involvement achieved complete remission following first-line FOLFIRINOX chemotherapy. The treatment lasted for 12 months but due to increased neurotoxicity since the 9th cycle, oxaliplatin was excluded from the regimen. Given the family history of several malignancies (prostate cancer, seminoma), genetic testing was performed, which confirmed heterozygous germline mutations in BRCA2 and CHEK2 genes. Since the treatment has been completed, the patient remains in complete remission at 30 months. Conclusion: Given the low incidence of complete remissions in patients with metastatic pancreatic cancer, the further therapeutic approach is not clearly established, an individual treatment is important. Universal genetic testing is recommended in patients with pancreatic cancer as it may affect the treatment strategy.
- MeSH
- checkpoint kinasa 2 MeSH
- geny BRCA2 MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- nádory slinivky břišní * diagnóza genetika terapie MeSH
- oprava DNA MeSH
- protokoly antitumorózní kombinované chemoterapie MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Východiská: Nátriuretické faktory sú peptidické substancie produkované atriálnym a ventrikulárnym myokardom. Primárnym stimulom ich syntézy je zvýšený intramurálny tlak predsiení spôsobený zvýšením venózneho návratu počas intravaskulárnej hypervolémie. Sú užitočným kardiálnym markerom používaným v klinickej praxi. Elevácia N-terminálneho fragmentu atriálneho nátriuretického peptidu je charakteristická pre kardiálne zlyhávanie. Troponín T je základným komponentom svalov a je špecifický pre myokardiálne bunky. Je to marker kardiálneho poškodenia, špecificky infarktu myokardu. Cieľ: Tento článok sumarizuje súčasné znalosti o súvise N-terminálneho prohormónu mozgového natriuretického faktoru (N-terminal prohormone of brain natriuretic peptide – NT-proBNP) a troponínu T s onkolgickými ochoreniami. V súčasnosti je známe, že nátriuretické peptidy môžu byť produkované nádorovou bunkou bez prítomnosti kardiálneho zlyhávania. Je známe, že malobunkový karcinóm pľúc priamo produkuje nátriuretické faktory. Tento potenciál majú však všetky onkologické ochorenia. Syntéza proBNP môže byť stimulovaná zápalovými cytokínmi, ako je faktor nádorovej nekrózy (tumor necrosis factor), a niektorými interleukínmi produkovanými nádorom. Pri para-proteinémiach je popísaný vplyv nátriuretických faktorov na protoonkogény a výskyt skrížene reagujúcich protilátok produkovaných nádorom, zvyšujúcich hladinu nátriuretických peptidov. Boli publikované práce, kde boli namerané extrémne zvýšené hladiny nátriuretických peptidov u terminálne chorých onkologických pacientov. NT-pro BNP a troponín T sú taktiež markermi myokardiálneho poškodenia počas kardiotoxickej liečby antracyklínmi. Záver: NT-proBNP a troponín T môžu byť cenné markery nielen kardiálneho poškodenia počas chemoterapie a prognózy onkologických chorôb, ale taktiež aj pre prognózu ochorenia a dĺžku prežívania onkologického pacienta.
Background: Natriuretic factors are peptidic substances produced by atrial and ventricular myocardium. Primary stimulus to the synthesis of these factors is intramural pressure of atriums by the increase of venous return during intravascular hypervolemia. They may serve as useful cardiac markers in clinical practice. The elevation of N-terminal fragment of atrial natriuretic peptide is characteristic for cardiac failure. Troponin T is a basic component of muscle and is specific for myocardial cell. It is a marker of myocardial damage, specifically of myocardial infarction. Purpose: This paper aims to summarize the current knowledge on levels of N-terminal prohormone of brain natriuretic peptide (NT-proBNP) and their associations with cancer. At present, it is well known that natriuretic peptides may be produced by cancer cells without cardiac failure. While small cell lung cancer is a known producer of natriuretic factor, all oncologic diseases may have a potential to produce these substances. ProBNP synthesis may be stimulated by several pro-inflammatory cytokines, including tumour necrosis factor alpha and some interleukins. The production of pro-inflammatory cytokines has been proven in cancer. The influence of natriuretic factors to proto-oncogenes and cancer cells is considered and cross-reacting antibodies increasing NT-proBNP in paraproteinemias were described. Works discussing extreme elevations of NT-proBNP in terminal cancer patients without symptoms of cardiac failure were previously published. NT-proBNP and troponin T are also markers of myocardial damage during cardiotoxic chemotherapy with anthracyclines. Conclusion: NT-proBNP and troponin T can be valuable markers of the prognosis of oncologic diseases regarding not only cardiac damage during chemotherapy but also prognosis and extension of cancer patient lives.
Sarkómy maternice sú heterogénnou skupinou, ktorá tvorí okolo 8 % zhubných nádorov maternice. Táto rôznorodosť a zriedkavý výskyt boli hlavnou príčinou doteraz nejednotného terapeutického manažmentu. V minulosti publikované práce boli väčšinou retrospektívnym zhodnotením skúseností jednotlivých pracovísk. Základom relevantných záverov štúdií a prác, je popri ich prospektívnosti, používanie jednotných klasifikačných kritérií. K dispozícii je aktuálna klasifikácia sarkómov maternice (leiomyosarkómov, endometriálnych stromálnych sarkómov a adenosarkómov). Pre klasifikáciu karcinosarkómov platia nové kritériá klasifikácie karcinómov endometria. Základom liečby leiomyosarkómov a endometriálnych stromálnych sarkómov maternice je chirurgická intervencia. Zlatým štandardom je hysterektómia, salpingoooforektómia. Diskutuje sa o opodstatnenosti lymfadenektómie. Pre karcinosarkómy platia rovnaké odporúčania ako pri chirurgickej liečbe prognosticky nepriaznivých karcinómov endometria – hysterektómia, salpingoooforektómia, pelvická a paraaortálna lymfadenektómia a omentektómia. Je nevyhnutné implementovať novú klasifikáciu do klinickej praxe, publikovať a zhodnotiť doterajšie práce, ktoré zohľadňujú jej základné tézy. Následne bude možné kreovať jednotné liečebné postupy. Ich cieľom má byť zlepšenie prežívania pacientok s týmto závažným ochorením.
Uterine sarcomas are a heterogeneous group, which constitutes about 8% of malignant uterine tumors. This heterogeneousness and rare occurrence were the main cause of non-uniform therapeutical management. In previously published papers, there were mainly retrospective assessments of the experience of individual centres. The basis of relevant conclusions of the studies, beside their prospectiveness, is the use of unified classification criteria. Currently, a completely new classification of uterine sarcomas is being used, which consists of leiomyosarcoma, endometrial stromal sarcomas and adenosarcomas. For classification of carcinosarcomas, there are valid new criteria of endometrial cancer classification. The basic therapeutic approach of leiomyosarcoma and endometrial stromal sarcomas is a surgical intervention. The gold standard is hysterectomy and salpingooophorectomy. Justifiability of lymphadenectomy is being discussed. For carcinosarcomas, the same recommendations as for the surgical treatment of prognostically unfavourable endometrial carcinoma are valid – hysterectomy, salpingooophorectomy, pelvic and paraaortal lymph node dissection and omentectomy. It is necessary to implement the new classification into clinical practice, to publish and evaluate existing papers, which take into account their basic thesis. Only then it will be possible to create unified therapies. They should be aimed to improve patients’ survival. Key words: sarcoma – uterus – epidemiology – classification – terminology – treatment Submitted: 4. 4. 2012 Accepted: 21. 5. 2012
- MeSH
- adjuvantní chemoterapie MeSH
- diferenciální diagnóza MeSH
- gynekologické chirurgické výkony metody MeSH
- karcinom klasifikace MeSH
- kombinovaná terapie MeSH
- lidé MeSH
- nádory dělohy * klasifikace patologie terapie MeSH
- nádory endometria klasifikace MeSH
- radioterapie metody MeSH
- sarkom * klasifikace patologie terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
