Úloha LDL-cholesterolu (LDL-C) v patogenéze aterosklerózy a v následnom zvýšení rizika aterosklerotického kardiovaskulárneho ochorenia (ASKVO) je nespochybniteľná. Predmetom odborných diskusií je len skutočnosť, ako výrazne a akým spôsobom je potrebné túto hladinu znížiť. Aj tu však vo všeobecnosti panuje zhoda, že by to malo byť podmienené úrovni kardiovaskulárneho (KV) rizika konkrétneho jednotlivca. Tu sa názory začínajú od seba líšiť v otázke, ktorí sú pacienti s najvyšším KV-rizikom a ktorí sú naopak tí, ktorých farmakologicky stačí liečiť menej intenzívne? Odlišnosti existujú aj v názoroch, ako skoro začať liečbu, ako dlho v nej pokračovať a akým spôsobom. Odporúčania odborných spoločností sa vo väčšine prípadov opierajú o medicínu založenú na dôkazoch (Evidence Based Medicine – EBM), ktorá stratifikuje jednotlivých kandidátov na liečbu podľa úrovne dôkazov a tried odporúčaní. Napriek tomu existuje v klinickej praxi mnoho situácií, v ktorých postup nemusí byť úplne presne vyšpecifikovaný v odporúčaniach. Cieľom tohto prehľadu je pomôcť zlepšiť situáciu v sekundárnej prevencii aterosklerózy poukázaním na úlohu nestatínových liekov a možnosti ich použitia vzhľadom ku doposiaľ preukázaným benefitom a existujúcim limitáciám ich použitia.
The role of LDL-cholesterol (LDL-C) in the pathogenesis of atherosclerosis and in the subsequent increase in the risk of atherosclerotic cardiovascular disease (ACVD) is unquestionable. The only subject of expert debate is how significantly and in what way this level needs to be reduced. However, there is also general agreement that this should be conditional on the level of cardiovascular (CV) risk of the individual. This is where opinions start to diverge – who are the patients with the highest CV risk, and who, conversely, are those who pharmacologically just need to be treated less intensively? Differences also exist in opinions about how early to start treatment, how long to continue it, and in what manner. In most cases, the recommendations of professional societies are based on Evidence Based Medicine (EBM), which stratifies individual candidates for treatment according to the level of evidence and classes of recommendations. Nevertheless, there are many situations in clinical practice in which management may not be completely specified in the recommendations. The aim of this review is to help improve the situation in the secondary prevention of atherosclerosis by highlighting the role of non-statin drugs and the potential for their use in light of the benefits demonstrated to date and the limitations of their use.
- MeSH
- hypercholesterolemie farmakoterapie prevence a kontrola MeSH
- hypolipidemika aplikace a dávkování farmakologie klasifikace MeSH
- klinická studie jako téma MeSH
- klinické rozhodování MeSH
- kombinovaná farmakoterapie MeSH
- LDL-cholesterol * analýza účinky léků MeSH
- lidé MeSH
- rizikové faktory kardiovaskulárních chorob * MeSH
- směrnice pro lékařskou praxi jako téma MeSH
- statiny aplikace a dávkování škodlivé účinky MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
- Klíčová slova
- studie FOURIER, inhibitory PCSK9, evolocumab,
- MeSH
- anticholesteremika terapeutické užití MeSH
- hypolipidemika terapeutické užití MeSH
- kardiovaskulární nemoci * epidemiologie mortalita prevence a kontrola MeSH
- LDL-cholesterol * účinky léků MeSH
- lidé MeSH
- monoklonální protilátky terapeutické užití MeSH
- PCSK9 inhibitory MeSH
- proproteinkonvertasa subtilisin/kexin typu 9 * MeSH
- randomizované kontrolované studie jako téma MeSH
- sekundární prevence MeSH
- statiny terapeutické užití MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
AIM: Knowledge of the causes of deaths in Slovakia is lacking. This is significant because diet and lifestyle factors are different in central Europe compared to Western, Northern and Southern Europe. This study aims to discern trends of age-adjusted mortality rates caused by various diseases in relation to demographic factors. The aim of our study was to find certain statistical aspects including trends of age-adjusted mortality rates caused by neoplastic (Chapter II) and circulatory diseases (Chapter IX) in the Slovak population in relation to available demographic factors (sex, region and calendar year of death). METHODS: Dataset of individual deaths in Slovakia with certain demographic factors (sex, region and calendar year of death) during 1996-2013 were provided by the Slovak National Center of Health Informatics. Regression and correlation analyses and analyses of variance and of covariance were used to yield the level of significance. RESULTS: We found significant differences of age-adjusted mortality rates between men and women, between Chapter II and Chapter IX and among Slovak regions. Age-adjusted mortality rates decline significantly in most regions for both sexes with the exception of stagnation in four regions in a group of Chapter II women (Košice, Nitra, Trenčín and Žilina) and one region in Chapter IX, also in group of women (Žilina). CONCLUSIONS: Mortalities caused either by Chapter II or Chapter IX diseases are significantly dependent on chapter, sex and region with mortalities either declining or stagnating.
- MeSH
- demografie MeSH
- kardiovaskulární nemoci mortalita MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- nádory mortalita MeSH
- rizikové faktory MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- věkové faktory MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika epidemiologie MeSH
- MeSH
- dyslipidemie farmakoterapie MeSH
- hypolipidemika škodlivé účinky terapeutické užití MeSH
- lékové interakce MeSH
- lidé MeSH
- nemoci svalů chemicky indukované patofyziologie prevence a kontrola MeSH
- statiny * aplikace a dávkování metabolismus škodlivé účinky MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- směrnice pro lékařskou praxi MeSH
Statíny sú základným pilierom liečby dyslipidémií. Mechanizmus ich účinku spočíva v inhibícii kľúčového enzýmu biosyntézy cholesterolu – 3-hydroxy-3-metyl glutaryl koenzým A reduktázy. Prvý statín bol objavený v roku 1976 Japoncom Endom. V súčasnosti sa v bežnej klinickej praxi vo svete používajú lovastatín, simvastatín, pravastatín, fluvastatín, atorvastatín, rosuvastatín a pitavastatín (zoradené v časovej postupnosti, tak ako prichádzali na trh). Kvôli závažným svalovým nežiaducim účinkom bol stiahnutý z používania cerivastatín (fatálne rabdomyolýzy). Najvýraznejší efekt na zníženie LDL cholesterolu majú atorvastatín a rosuvastatín, naopak najmenší má fluvastatín. Statíny sa líšia aj svojimi nelipidovými (pleiotropnými) účinkami a svojím bezpečnostným profilom. Najdôležitejšou skutočnosťou je však rozdielny efekt statínov na ovplyvnenie morbidity a mortality pacientov v rôznych preddefinovaných skupinách pacientov.
Statins represent basic pillar in dyslipidemia treatment. They act via inhibition of key enzyme in biosynthesis of cholesterol ‒ 3-hydroxy-3-methyl glutaryl coenzyme A reductase. First statin was discovered by Japanese Endo. Actually, lovastatin, simvastatin, pravastatin, fluvastatin, atorvastatin, rosuvastatin and pitavastatin (sequenced in time order when they became available in the market) are used in the common clinical practice. Cerivastatin was withdrawn from therapy due to serious muscle adverse effects (fatal rhabdomyolyses). The highest efficacy in lowering LDL-cholesterol was documented in atorvastatin and rosuvastatin, the lowest one in fluvastatin. Statins differ also in non-lipid (pleiotropic) effects and by their safety profile. However, the most important is variable effect on morbidity and mortality in various pre-defined groups of patients.
anginu pEctoris) bol zameraný na zlepšenie kvality života pacientov (týždenný počet záchvatov anginy pectoris, resp. nutnosť užitia sublingválnych foriem nitroglycerínu) so stabilnou anginou pectoris. Metódou voľby bola intenzifikácia liečby cielená na zníženie srdcovej frekvencie. Sledovali sme pacientov s dokumentovanou koronárnou chorobou srdca s pretrvávajúcim syndrómom stabilnej anginy pectoris napriek doteraz aplikovanej liečbe vrátane použitia betablokátorov (pokiaľ neboli kontraindikované alebo netolerované pre vedľajšie účinky). Kľúčovým inklúznym kritériom bola srdcová frekvencia (SF) nad 70 úderov/min. Celkovo bolo vyhodnotených 1 733 pacientov, ktorým bol do liečby pridaný ivabradín (Procoralan®) v dávke 2 x 5 mg denne s možnosťou jeho titrácie smerom nahor alebo nadol v priebehu trvania programu. Po 3 mesiacoch liečby došlo nielen k štatisticky signifikantnému poklesu SF z 84,42 ± 9,77 úderu/min na 64,85 ± 6,10 úderu/min (p < 0,0001), ale predovšetkým k štatisticky signifikantnému poklesu tak počtu záchvatov anginy pectoris z 3,72 ± 3,11 na 0,86 ± 1,06 za týždeň (p < 0,0001), ako aj potreby užitia sublingválnych nitroglycerínov z 3,19 ± 3,04 na 0,62 ± 1,07 za týždeň (p < 0,0001). Kvalita života pacientov (sledovaná jednoduchou dotazníkovou metódou) sa signifikantne zlepšila na konci klinického programu v porovnaní so vstupnou návštevou (p < 0,0001). Okrem toho došlo k signifikantnému poklesu prahu vzniku bolesti a jej intenzity hodnotenej podľa klasifikácie CCS (Kanadská kardiovaskulárna spoločnosť). Potvrdili sme, že ivabradín (Procoralan®) signifikantne znížil frekvenciu a intenzitu anginóznych záchvatov, a tým významne zlepšil kvalitu života u pacientov so stabilnou anginou pectoris.
Clinical programme PULSE 2011 (Klinický Program zameraný na zlepšenie kvality života U pacientov Liečených pre Stabilnú angínu pEktoris) was focused on quality of life improvement (evaluated by number of angina pectoris attacks per week and number of sublingual forms of nitroglycerin used) in patients with stable angina pectoris. Treatment of choice was heart rate reduction by fortified treatment. We have evaluated patients with documented coronary artery disease with syndrome of stable angina pectoris despite previous pharmacological treatment, including betablockers (as far as they were contraindicated or not tolerated due to adverse effects). Heart rate over 70 beats /min. was a key inclusion criterion. There were 1733 patients included into the programme. Ivabradine (Procoralan®) in the dose 2x5 mg daily was added to the treatment with optional up or down-titration during the programme course. After 3 months of therapy we observed not only statistically significant decrease of heart rate from 84.42 ± 9.77 beats/min. to 64.85 ± 6.10 beats/min. (p<0.0001), but above all, statistically significant decrease of angina pectoris attacks from 3.72 ± 3.11 to 0.86 ± 1.06 per week (p<0.0001) and significant reduction of sublingual nitroglycerin administrations from 3.19 ± 3.04 to 0.62 ± 1.07 per week were observed (p<0.0001). Quality of life of the patients (evaluated by simple questionnaire) significantly improved at the end of the programme in comparison with baseline visit (p<0.0001). Moreover, we found significant decrease of pain threshold and its intensity classified by CCS (Canadian Cardiovascular Society). We have confirmed that ivabradine (Procoralan®) improved quality of life in patients with stable angina pectoris by significant reduction of frequency and intensity of angina pectoris attacks.
Perindopril predstavuje dlhodobo účinkujúci inhibítor enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACE) s vysokou afinitou k tkanivovému ACE, znižujúci hladinu angiotenzínu II a súčasne zvyšujúci dostupnosť bradykinínu. Jeho účinnosť a bezpečnosť je podložená silnou medicínou založenou na dôkazoch, a to nielen pri liečbe hypertenzie, ale aj pri všetkých formách koronárnej choroby srdca vrátane chronického srdcového zlyhávania. Potenciál perindoprilu znásobuje jeho kombinácia s indapamidom, ktorá predstavuje zlatý štandard v primárnej i sekundárnej prevencii cievnych mozgových príhod (CMP) u hypertonikov (štúdie PROGRESS a HYVET). Uvedená kombinácia je vysokoefektívna i v sekundárnej prevencii kardiovaskulárnych príhod u diabetikov 2. typu (štúdia ADVANCE). Navyše prináša excelentnú bezpečnosť a významne lepšiu komplianciu k liečbe, ak sa podáva vo forme originálnej fixnej kombinácie perindopril arginín/indapamid.
Perindopril represents long-acting angiotensin converting enzyme inhibitor (ACE) with high affinity to the tissue ACE, capable to decrease level of angiotensin II and increase accessibility of bradykinin. Strong evidence based medicine confirmed its efficacy and safety not only in arterial hypertension therapy but all forms of coronary artery disease as well, including chronic heart failure. Perindopril power is multiplied by indapamide – when prescribed in combination it is considered for the golden standard of primary and secondary stroke prevention (studies PROGRESS and HYVET). The listed combination is highly effective in secondary prevention of cardiovascular events in patients with diabetes type 2 (study ADVANCE). Moreover, it brings excellent safety and significantly better compliance with treatment when administered in the original fixed combination of perindopril arginine/indapamide.
Predsieňová fibrilácia (AF) je najbežnejšou srdcovou dysrytmiou vyskytujúcou sa asi u 1-2 % celkovej populácie. Trpí ňou viac ako 6 miliónov Európanov a odhaduje sa, že jej prevalencia sa prinajmenšom zdvojnásobí v priebehu nasledujúcich 50 rokov. Fibrilácia predsiení 5-násobne zvyšuje riziko cievnej mozgovej príhody (CMP), pričom platí, že každá piata cievna mozgová príhoda je spôsobená práve touto dysrytmiou. Manažment pacientov s AF je zameraný na zlepšenie symptómov a prevenciu závažných komplikácií spojených s AF. Prevencia týchto komplikácií spočíva v antitrombotickej liečbe, kontrole frekvencie komôr a primeranej terapii konkomitantných srdcových chorôb. Antitrombotická liečba zameraná na prevenciu trombembolizmu je odporúčaná pre všetkých pacientov, s výnimkou tých, ktorí sú v nízkom riziku (tzv. lone AF, vek < 65 rokov alebo sú prítomné jej kontraindikácie). Početné klinické štúdie poskytli dostatok dôkazov o prospešnosti antitrombotickej liečby u pacientov s AF. Výsledky týchto štúdií podporujú použitie antagonistov vitamínu K (warfarín). Okrem toho bolo vyvinutých niekoľko nových per-orálnych antikoagulancií – najmä v dvoch triedach; priame inhibítory trombínu (napr. dabigatran etexilát) a inhibítory faktora Xa (napr. rivaroxaban, apixaban) na prevenciu CMP u pacientov s AF. Napokon, randomizovaná, dvojito zaslepená klinická štúdia ROCKET AF potvrdila u pacientov s AF, že rivaroxaban nebol horší ako warfarín v prevencii CMP alebo systémových embolizácií. Pozorovaný bol len nesignifikantný rozdiel medzi skupinami, čo sa týka rizika veľkých krvácaní, ale v rivaroxabanovej skupine sa vyskytlo menej intrakraniálnych a fatálnych krvácaní. Na záver, liečba rivaroxabanom bola teda bezpečnejšia a prinajmenšom rovnako efektívna ako terapia s warfarínom.
Atrial fibrillation (AF) is the most common cardiac arrhythmia, occurring in 1–2% of general population. Over 6 million Europeans suffer from this arrhythmia and its prevalence is estimated to at least double in the next 50 years as the population ages. AF confers a 5-fold risk of stroke and one in five of all strokes is attributed to this arrhythmia. Management of AF patients is aimed at reducing symptoms and at preventing severe complications associated with AF. Prevention of AF-related complications relies on antithrombotic therapy, control of ventricular rate, and adequate therapy of concomitant cardiac diseases. Antithrombotic therapy to prevent thrombo-embolism is recommended for all patients with AF, except in those at low risk (lone AF, aged <65 years, or with contraindications). Numerous clinical trials have provided an extensive evidence base for the use of antithrombotic therapy in AF. Results of these trials support use of vitamine K antagonists (warfarin). Moreover, several new anticoagulant drugs—broadly in two classes, the oral direct thrombin inhibitors (e.g. dabigatran etexilate) and the oral factor Xa inhibitors (e.g. rivaroxaban, apixaban) were developed for stroke prevention in AF. Finally, randomized, double-blind clinical trial ROCKET AF confirmed in patients with AF that rivaroxaban was noninferior to warfarin for the prevention of stroke or systemic embolism. There was no significant between-group difference in the risk of major bleeding, although intracranial and fatal bleeding occurred less frequently in the rivaroxaban group. In conclusion, rivaroxaban therapy was more safe and at least of the same efficacy like therapy with warfarin.
