Agonisty receptorov pre glukagónu podobný peptid 1 (GLP1-RA) sú modernou skupinou antidiabetickej liečby pacientov s diabetes mellitus 2. typu s dokázaným metabolickým, kardioprotektívnym, nefroprotektívnym a hepatoprotektívnym benefitom. V porovnaní s inými antidiabetickými liekmi majú lepší efekt na glykemické parametre pri nízkom riziku hypoglykémie. Významne znižujú telesnú hmotnosť, preto sú indikované aj na liečbu nediabetických pacientov s obezitou. V prípade semaglutidu, podávaného 1-krát týždenne, bol jeho priaznivý účinok na všetky komponenty kardio-reno-hepato-metabolického syndrómu potvrdený v klinických randomizovaných štúdiách programov SUSTAIN a STEP, ako aj v štúdiách SELECT, STEP-HFpEF, STEP-HFpEF DM, FLOW a ESSENCE (prvá fáza).
Glucagon-like peptide-1 receptor agonists (GLP-1RA) are a modern group of antidiabetic treatments for patients with type 2 diabetes mellitus with proven metabolic, cardioprotective, nephroprotective, and hepatoprotective benefits. Compared to other anti-diabetic drugs, they have a better effect on glycemic parameters with a low risk of hypoglycemia. They significantly reduce body weight, which is why they are also indicated for the treatment of non-diabetic patients with obesity. In the case of semaglutide, administered once a week, its beneficial effect on all components of the cardio-reno-hepato-metabolic syndrome was confirmed in clinical randomized studies of the SUSTAIN and STEP programs, as well as in the SELECT, STEP-HFpEF, STEP-HFpEF DM, FLOW and ESSENCE studies (first phase).
- Klíčová slova
- semaglutid, nefroprotektivní účinek, hepatoprotektiva,
- MeSH
- agonisté receptoru pro glukagonu podobný peptid 1 * farmakologie terapeutické užití MeSH
- diabetes mellitus 2. typu * farmakoterapie MeSH
- kardiovaskulární nemoci prevence a kontrola MeSH
- lidé MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Postbariatrický manažment u pacientov s nárastom hmotnosti predstavuje klinickú výzvu, najmä u žien s gynoidnou obezitou. Tento fenotyp je charakteristický zvýšenou akumuláciou tuku v oblasti bokov a stehien a je častejšie rezistentný na bežné redukčné intervencie a môže byť spojený s lipedémom. Jednou z možností v prípade zlyhania bariatrickej liečby je bariatrická reoperácia, alebo liečba GLP1-agonistami. Tirzepatid, duálny agonista receptorov pre GLP1 a GIP, predstavuje perspektívnu liečebnú možnosť v tomto špecifickom kontexte. V predkladanej kazuistike popisujeme prvý prípad pacientky s gynoidným typom obezity, u ktorej došlo k opätovnému nárastu telesnej hmotnosti napriek bariatrickej liečbe (laparoskopickej sleeve resekcii), ale následnou 7-mesačnou liečbou tirzepatidom bol dosiahnutý signifikantný pokles hmotnosti.
Postbariatric management in patients with weight regain poses a significant clinical challenge, particularly in women with a gynoid obesity. This phenotype, characterized by adipose tissue accumulation in the hips and thighs, is often resistant to conventional weight-loss strategies and may be overlap with lipedema. Tirzepatide, a dual GLP-1 and GIP receptor agonist, has emerged as a promising pharmacological option for weight reduction, with evidence supporting its efficacy even in patients with prior bariatric surgery. In this case-based report, we present first case of female patient with gynoid obesity, progressive weight regain after bariatric surgery (laparoscopic gastric sleeve resection), and after seven months of treatment with tirzepatide, she achieved a significant weight reduction in body weight.
- MeSH
- bariatrická chirurgie MeSH
- dospělí MeSH
- léčba obezity metody MeSH
- lidé MeSH
- obezita * chirurgie farmakoterapie MeSH
- tirzepatid farmakologie terapeutické užití MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Akromegália je raritné endokrinologické ochorenie charakterizované nadprodukciou rastového hormónu (RH), najčastej- šie na podklade adenómu hypofýzy s následnou zvýšenou produkciou inzulínu podobného rastového faktora 1 (IGF-1) v pečeni. Účinky RH a IGF-1 na metabolizmus glukózy sú antagonistické; RH vyvoláva inzulínovú rezistenciu, zatiaľ čo IGF-1 zvyšuje inzulínovú citlivosť. Avšak inzulín-antagonizujúci účinok RH prevyšuje inzulín-senzitizujúci účinok IGF-1 v cieľových tkanivách, čo vedie k vzniku diabetes mellitus (DM) pri akromegálii. Sekundárny DM je častou komplikáciou u pacientov s akromegáliou. DM môže byť prvým prejavom ochorenia, pretože hyperglykémia spôsobená inzulínovou rezistenciou býva často významná. Diagnostika a liečba DM u pacientov s akromegáliou je komplexná a vyžaduje multidisciplinárny prístup, ktorý zahŕňa endokrinológov, diabetológov a ďalších špecialistov. Účinná kontrola akromegálie prostredníctvom chirurgického zákroku, farmakoterapie alebo rádioterapie môže zlepšiť glukózovú homeostázu a znížiť riziko komplikácií spojených s DM. Uvedený prehľadový článok sa zaoberá patofyziologickými a klinickými zvláštnosťami DM u pacientov s akromegáliou, ako aj potenciálnymi účinkami špecifickej liečby akromegálie na glukózovú homeostázu.
Acromegaly is a rare endocrine disorder characterized by the overproduction of growth hormone (GH), most commonly due to a pituitary adenoma, leading to increased production of insulin-like growth factor 1 (IGF-1) in the liver. The effects of GH and IGF-1 on glucose metabolism are antagonistic; GH induces insulin resistance, while IGF-1 enhances insulin sensitivity. However, the insulin-antagonizing effect of GH outweighs the insulin-sensitizing effect of IGF-1 in target tissues, leading to the development of diabetes mellitus (DM) in acromegaly.Secondary DM is a frequent complication in patients with acromegaly. In fact, DM may be the first manifestation of the disease, because hyperglycemia caused by insulin resistance is often significant. The diagnosis and management of DM in patients with acromegaly are complex and require a multidisciplinary approach involving endocrinologists, diabetologists, and other specialists. Effective control of acromegaly through surgery, pharmacotherapy, or radiotherapy can improve glucose homeostasis and reduce the risk of complications associated with DM. This review article discusses the pathophysiological and clinical characteristics of DM in patients with acromegaly, as well as the potential effects of specific acromegaly treatments on glucose homeostasis.
- MeSH
- akromegalie * diagnóza etiologie farmakoterapie MeSH
- diabetes mellitus etiologie MeSH
- dopamin analogy a deriváty MeSH
- glukosa metabolismus MeSH
- insulinu podobný růstový faktor I metabolismus MeSH
- inzulinová rezistence MeSH
- lidé MeSH
- růstový hormon analogy a deriváty krev MeSH
- selfmonitoring glykemie MeSH
- somatostatin analogy a deriváty MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Obezita je chronické metabolické ochorenie, ktoré v súčasnosti predstavuje novodobú pandémiu s významným dopadom na morbiditu a mortalitu populácie, pričom jej prevalencia rastie alarmujúcou rýchlosťou. Úzko súvisí s kardiovaskulárnymi ochoreniami ako napríklad fibrilácia predsiení, syndróm chronického srdcového zlyhávania či artériová hypertenzia. Zatiaľ čo diagnostika obezity sa za uplynulé roky pomerne nezmenila a stále je vedúcim kritériom hodnota indexu telesnej hmotnosti, liečba zaznamenala výrazný posun so zapojením nových liekových skupín vrátane agonistov receptorov pre glukagónu podobný peptid 1. Aktuálne je však klinický manažment pacientov s obezitou stále nedostatočný a nevenuje sa mu adekvátna pozornosť, zvyčajne sa rieši až v štádiu rozvinutých komplikácií, pričom klinická starostlivosť o obézneho pacienta nie je obmedzená len na obezitológa či endokrinológa/diabetológa, ale môže ju viesť aj internista alebo všeobecný lekár. Veľmi nízke percento pacientov s obezitou dostáva indikovanú liečbu a ešte nižšie je kontrolované pravidelne a dlhodobo za účelom udržania už zníženej hmotnosti. Cieľom tohto článku je priblížiť obezitu ako samostatné ochorenie s jeho komplikáciami a vlastným diagnosticko-terapeutickým algoritmom vo svetle nových poznatkov a poukázať na postavenie obezity a špecifiká jej manažmentu v kontexte vybraných kardiovaskulárnych ochorení.
Obesity is a chronic metabolic disease, which is currently regarded as a new pandemic with a significant impact on the morbidity and mortality of population, while its prevalence is rising at an alarming rate. It is associated with cardiovascular diseases such as atrial fibrillation, syndrome of chronic heart failure as well as arterial hypertension. Even though the diagnostic process of obesity has not changed, and the value of Body mass index is still the main criterion, therapy has made significant progress incorporating new pharmacological agents including glucagon like peptide 1 receptor agonists. Clinical management of obese patients is still insufficient at present and receives little attention, it is usually initiated in late stages when complications have already developed, although clinical care for obese patients is not restricted to the obesitologist or endocrinologist/diabetologist, but it can be also managed by internists and general practitioners. Only a small percentage of patients with obesity receives recommended therapy and even fewer patients are followed up long-term on a regular basis to maintain the decreased weight. The aim of this article is to provide an insight into obesity as an independent disease with its own complications, diagnostic and therapeutic algorithm in the light of new evidence and to highlight the role of obesity and its specific features in the context of selected cardiovascular diseases.
- MeSH
- bariatrická chirurgie metody MeSH
- fibrilace síní farmakoterapie MeSH
- kardiovaskulární nemoci prevence a kontrola terapie MeSH
- látky proti obezitě farmakologie terapeutické užití MeSH
- léčba obezity MeSH
- lidé MeSH
- obezita * komplikace terapie MeSH
- receptor pro glukagonu podobný peptid 1 agonisté terapeutické užití MeSH
- srdeční selhání farmakoterapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Liečba obezity je v dnešnej dobe veľkou témou. Poznáme mnoho možností liečby, pričom jej použitie sa líši na základe hodnoty BMI. Základom sú režimové opatrenia, ktorým sekundujú farmakologické a invazívne postupy. Medzi časté kontraindikácie u pacientov podstupujúcich transplantáciu obličky patrí práve obezita. Dáta v oblasti liečby obezity potencionálneho darcu obličky sú nedostatočné. V našej práci prezentujeme prípad 63-ročnej pacientky, ktorú sme úspešne liečili GLP1-receptorovým agonistom a môže byť darcom obličky.
Obesity treatment is a big topic nowadays. Many treatment options are known, and their use varies based on BMI. Regimen measures are the mainstay, followed by pharmacological and invasive procedures. Obesity is one of the common contraindications in patients undergoing kidney transplantation. Data in the treatment of obesity in the potential kidney donor are scarce. We present the case of a 63-year-old female patient who was successfully treated with a GLP-1 receptor agonist and may be a kidney donor.
- MeSH
- dárci tkání MeSH
- index tělesné hmotnosti MeSH
- látky proti obezitě aplikace a dávkování terapeutické užití MeSH
- léčba obezity MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- obezita * metabolismus terapie MeSH
- receptor pro glukagonu podobný peptid 1 agonisté aplikace a dávkování terapeutické užití MeSH
- transplantace ledvin MeSH
- žijící dárci MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Empagliflozín patrí do skupiny inhibítorov sodíko-glukózového kotransportéra 2 (SGLT2), modernej skupiny antidiabetických liekov, ktorý sa používa na liečbu diabetes mellitus 2. typu (DM2T) na európskom trhu 10 rokov. Okrem dobrej glykemickej kontroly, nízkeho rizika hypoglykémie a poklesu telesnej hmotnosti vykazuje signifikantný benefit na ďalšie zložky kardio-reno-metabolického syndrómu. Klinické randomizované štúdie potvrdili jeho vplyv na redukciu počtu hospitalizácií pre chronické srdcové zlyhávanie, priaznivo vplýva aj u pacientov s akútnym srdcovým zlyhávaním. Liečba sa spája so znížením progresie zlyhávania obličiek, vrátane predĺženia doby zaradenia do hemodialyzačného programu. Kardio-renálny benefit na srdcové zlyhávanie a prevenciu progresie chronickej obličkovej choroby sa potvrdil aj u nediabetických pacientov. Podľa medzinárodných štandardov sa gliflozíny odporúčajú ako lieky prvej voľby u pacientov s DM2T s vysokým kardiovaskulárnym rizikom, vrátane pacientov už s kardiovaskulárnym ochorením, srdcovým zlyhávaním alebo chronickou chorobou obličiek. Dlhodobé používanie gliflozínov od včasných štádií ochorenia sa však môže spájať aj so znížením rizika vzniku diabetickej obličkovej choroby.
Empagliflozine belongs to group of sodium-glucose co-transporter 2 (SGLT2) inhibitors, a modern class of diabetic medications which is used ten years on European market in the treatment of type 2 diabetes mellitus. Apart from good glycemic control, low risk of hypoglycemia and weight loss, empagliflozine has been shown to provide significant benefit on other components of cardiovascular-kidney-metabolic syndrome. Reduction of hospitalizations due to chronic and acute heart failure was confirmed in clinical randomized studies. Treatment is associated with decreased progression of chronic kidney disease, including prolonged time to initiating of hemodialysis treatment. Cardio-renal benefit on heart failure and prevention of progression on chronic kidney disease was confirmed also in non-diabetic patients. According to international standards gliflozines are recommended as first choice in treatment of patients with type 2 diabetes and high cardiovascular risk including those with established cardiovascular disease, heart failure or chronic kidney disease. Long term usage of gliflozines from early stages of disease could be associated with reduced risk of diabetic kidney disease.
- Klíčová slova
- empagliflozin,
- MeSH
- diabetes mellitus 2. typu * farmakoterapie MeSH
- farmakoterapie trendy MeSH
- glifloziny * farmakologie terapeutické užití MeSH
- kardiometabolické riziko MeSH
- kardiovaskulární nemoci prevence a kontrola MeSH
- klinická studie jako téma MeSH
- lidé MeSH
- nemoci ledvin prevence a kontrola MeSH
- statistika jako téma MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Metformín zostáva zlatým štandardom liečby diabetes mellitus 2. typu. Avšak ako sa preukázalo, má potencionálne výhody aj pre pacientov so psoriázou. Metformín, okrem svojho hypoglykemického účinku, má i priamy protizápalový účinok prostredníctvom aktivácie adenozínmonofosfátom aktivovanej proteínkinázy a inhibície zápalových cytokínov. Realizované štúdie naznačujú, že metformín môže zlepšiť symptómy psoriázy a metabolického syndrómu, pričom v kombinácii s inými liečebnými modalitami ukazuje ešte výraznejšie výsledky. Ďalšie dôkazy svedčia o možnej prevencii rozvoja psoriázy u diabetických pacientov a jeho kombinované použitie s inými liekmi môže viesť k zlepšeniu kvality života a zníženiu kardiovaskulárnych rizikových faktorov. Zároveň štúdie preukázali bezpečnosť metformínu u pacientov so psoriázou. Avšak na potvrdenie jeho účinnosti a úlohy v liečbe psoriázy je potreba ďalších randomizovaných klinických štúdií.
Metformin is the gold standard for the treatment of type 2 diabetes mellitus. However, it has been shown to have potential benefits for psoriasis patients as well. Metformin, in addition to its hypoglycemic effect, has demonstrated a direct anti-inflammatory effect through activation of adenosine monophosphate-activated protein kinase and inhibition of inflammatory cytokines. Studies suggest that metformin can improve symptoms of psoriasis and metabolic syndrome, showing even greater results when combined with other treatment modalities. Additional evidence suggests a possible prevention of the development of psoriasis in diabetic patients, and its combined use with other drugs may lead to improved quality of life and reduced cardiovascular risk factors. At the same time, studies have shown the safety of metformin in patients with psoriasis. However, further randomized clinical trials are needed to confirm its effectiveness and role in the treatment of psoriasis.
- MeSH
- diabetes mellitus 2. typu farmakoterapie komplikace MeSH
- klinická studie jako téma MeSH
- komplikace diabetu prevence a kontrola MeSH
- lidé MeSH
- metabolický syndrom farmakoterapie komplikace MeSH
- metformin * farmakologie terapeutické užití MeSH
- psoriáza * farmakoterapie komplikace prevence a kontrola MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
Ciele: Dvojrozmerná „speckle tracking“ (2D ST) analýza umožňuje zhodnotenie deformácie myokardu a môže byť využitá v determinácii funkcie ľavej komory (ĽK) a ľavej predsiene (ĽP). Cieľom našej štúdie bolo porovnať výsledky globálneho longitudinálneho „strain“ ĽK (LV‐GLS) a „reservoir strain“ ĽP (R ‐LAS) medzi pacientami s akútnou dekompenzáciou chronického srdcového zlyhávania (SZ) a jedincami bez známeho kardiovaskulárneho ochorenia (KVO), a taktiež pozorovať zmeny v plazmatickej koncentrácii vaskulárneho endotelového rastového faktora (VEGF) počas liečby akútnej dekompenzácie SZ. Metódy: Realizovali sme pilotnú, prospektívnu, observačnú štúdiu zahŕňajúcu 16 pacientov prijatých pre akútnu dekompenzáciu SZ. Každý pacient absolvoval transtorakálne echokardiografické vyšetrenie (TTE) vrátane 2D ST analýzy s určením hodnôt LV‐GLS a R‐LAS. Pacienti boli rozdelení na základe hodnoty ejekčnej frakcie (EF) ĽK, pričom hodnota ≤ 40 % odlišovala SZ so zachovanou ejekčnou frakciou (SZpEF) – 10 pacientov, od SZ s redukovanou ejekčnou frakciou (SZrEF) – 6 pacientov. U každého pacienta boli odobraté dve vzorky venóznej krvi na vyšetrenie plazmatickej koncentrácie VEGF – pred liečbou a po liečbe. Kontrolná skupina pozostávala zo 16 jedincov bez KVO, u každého bolo realizované TTE vyšetrenie vrátane 2D ST analýzy. Výsledky: Zistili sme, že hodnoty parametrov LV‐GLS a R‐LAS boli signifikantne nižšie u oboch podskupín SZpEF aj SZrEF v porovnaní s kontrolnou skupinou (LV‐GLS: ‐13,4 ± 4,7 % vs. ‐19,7 ± 2,5 %, p < 0,05; R‐LAS: +12,2 ± 6,9 % vs. +40,3 ± 7,4 %, p < 0,05). Navyše, medzi SZrEF a SZpEF podskupinami bol zaznamenaný signifikantný rozdiel v parametri LV‐GLS (‐9,6 ± 3,2 % vs. ‐15,2 ± 4,3 %, p < 0,05), ale nie v parametri R ‐LAS (+13,7 ± 8,6 % vs. +11,4 ± 6,2 %). Plazmatické koncentrácie VEGF po liečbe boli signifikantne vyššie v podskupine so SZpEF v porovnaní s podskupinou so SZrEF (213 ± 161 pg/ml vs. 142 ± 130 pg/ml, p < 0,05). Záver: Naša štúdia preukázala signifikantný rozdiel v parametroch LV‐GLS a R ‐LAS u všetkých pacientov so SZ v porovnaní s kontrolnou skupinou. Taktiež bol dokázaný signifikantný rozdiel v parametri LV ‐GLS medzi SZrEF a SZpEF podskupinami. Bol preukázaný aj signifikantný rozdiel v plazmatickej koncentrácii VEGF po liečbe medzi oboma podskupinami.
Aims: Two-dimensional speckle tracking (2D ST) analysis provides assessment of myocardial deformation and can be used as a diagnostic tool to determine the function of the left ventricle (LV) and the left atrium (LA). This study aimed to compare global longitudinal strain of LV (LV-GLS) and reservoir strain of LA (R-LAS) results between patients hospitalised for acute decompensation of heart failure (HF) and individuals with no known cardiovascular disease (CVD); and to observe the plasma concentration of vascular endothelial growth factor (VEGF) with treatment of acute decompensation of HF. Methods: We performed a pilot, prospective and observational study involving 16 patients hospitalised for acute decompensation of HF. Each patient underwent transthoracic echocardiography (TTE) with 2D ST and the values of LV-GLS and R-LAS were obtained. The patients were divided into 2 subgroups according to the value of the left ventricular ejection fraction (EF) using a cut-off value of ≤ 40% to distinguish heart failure with preserved ejection fraction (HFpEF) - 10 patients, from heart failure with reduced ejection fraction (HFrEF) - 6 patients. Two samples of venous blood, one before and one after treatment, were also taken in each patient to be examined for the plasma concentration of VEGF. The control involved 16 persons without a history of CVD, each of whom underwent 2D ST analysis as well. Results: We found that LV-GLS and R-LAS were significantly lower in both HFpEF and HFrEF subgroups in comparison with the control (LV-GLS: -13.4±4.7 % vs. -19.7±2.5 %, p < 0.05; R-LAS: +12.2±6.9 % vs. +40.3±7.4 %, p < 0.05). Furthermore, there was a significant difference in LV-GLS (-9.6±3.2 % vs. -15.2±4.3 %, p<0.05), but not in R-LAS (+13.7±8.6 % vs. +11.4±6.2 %) between HFrEF and HFpEF subgroups. The VEGF plasma concentrations after treatment were significantly greater in the HFpEF compared to the HFrEF group (213±161 pg/ml vs. 142±130 pg/ml, p<0.05). Conclusion: Our study showed a significant difference in LV-GLS and R-LAS in all patients with HF compared to the control. There was also a significant difference in LV-GLS between the HFrEF and HFpEF subgroups. Ultimately, there was also a significant difference in the VEGF plasma concentrations after treatment between the subgroups.
