Perkutánna endoskopická gastrostómia (PEG) je v súčasnosti obľúbeným spôsobom dlhodobého podávania enterálnej výživy u vybranej skupiny pacientov. Napriek tomu, že je to bezpečná endoskopická metóda, môžu sa vyskytnúť ľahké alebo závažné komplikácie. Poznanie týchto komplikácii, ako aj poznanie postprocedurálnej starostlivosti o PEG, je základom zlepšovania kvality života pacientov so zavedenou PEG. Cieľom tohto článku je priblížiť nielen indikácie, ale aj komplikácie PEG a ich riešenie.
Percutaneous endoscopic gastrostomy (PEG) is favourite rout of enteral nutrition support. There are different endoscopic techniques; the most widely used being the "pull" method, with a low mortality. Although is PEG considered a safe procedure, there is the potential for minor or major complications. Complications are more frequent in patients with multiple pathologies and the elderly. Awareness of these complications and aftercare of the PEG device can improve quality of care for patients with PEG. The aim of this review is describing complications and the strategies for their management.
- MeSH
- enterální výživa MeSH
- gastrointestinální endoskopie * metody MeSH
- gastrostomie * metody MeSH
- lidé MeSH
- pooperační komplikace MeSH
- rizikové faktory MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Akútne renálne zlyhanie a akútne obličkové poškodenie predstavujú jeden z najzávažnejších medicínskych problémov. Vyžadujú spoluprácu špecialistov, často aj náročnú nemocničnú starostlivosť na jednotkách intenzívnej starostlivosti (vrátane mimotelovej eliminačnej liečby). Pacienti postihnutí týmto ochorením majú vysokú pravdepodobnosť rozvoja chronického ochorenia obličiek v budúcnosti, taktiež vysokú úmrtnosť a v prípade prežitia môžu mať závažné komplikácie a následky. V snahe uľahčiť nám starostlivosť o takýchto pacientov boli vytvorené odporúčania KDIGO (Kidney Disease: Improving Global Outcomes) v roku 2012. V nasledujúcom texte približujeme súčasnú definíciu, epidemiológiu, rizikové faktory, klasifikáciu, diagnostiku a liečbu ochorenia.
Acute renal failure and acute kidney injury represent one of the most serious medical problems. They require the collaboration of specialists and they often require difficult hospital care at the intensive care units (including extracorporeal elimination therapy). Patients with this disease have high probability of progress to chronic kidney disease in the future, they also have high mortality and in the case of survival they can have significant complications and consequences. In ambition to make easy care about these patients there have been created guidelines by KDIGO (Kidney Disease: Improving Global Outcomes) in 2012. In the following text we bring closer actual definition, epidemiology, risk factors, classification, diagnostics and therapy of this disease.
Transkutánna oxymetria má v angiologickej praxi viacero uplatnení. Možno ňou hodnotiť závažnosť ischémie tkanív, vyhodnocovať akútny i dlhodobý vplyv farmakologickej, endovaskulárnej a chirurgickej liečby, ako i kinezioterapie. Metóda je tiež nápomocná v rozhodovacom procese pri indikácii a stanovení amputačnej výšky a umožňuje odhadnúť pooperačný priebeh hojenia amputačného kýpťa. Výhodou tejto metódy je i možnosť využitia pri náleze mediokalcinózy, keďže táto neovplyvňuje hodnoty TcPO2. Preto má transkutánna oxymetria v rámci diagnostiky a určovania závažnosti syndrómu diabetickej nohy špecifické postavenie, keďže práve mediokalcinóza sa pri tomto syndróme často vyskytuje.
Transcutaneous oxymetry has several uses in angiological practice. It is possible to evaluate the severity of tissue ischemia, evaluate the acute and long-term effects of pharmacological, endovascular, surgical treatment, as well as kinesiotherapy. The method is also helpful in the decision-making process for the amputation height indication and determination and allows estimation of the postoperative course of healing of the amputation stump. The advantage of this method is also the possibility of using it in medial arterial calcification as this does not affect the TcPO2 values. Therefore, transcutaneous oxymetry has a specific role in diagnosing and determining the severity of diabetic foot syndrome, since medial arterial calcification is often present in this syndrome.
Cieľ: Úlohou tejto prehľadovej práce o diagnóze a manažmente artériovej hypertenzie je zamerať sa na dokumenty a štúdie o hypertenzii publikované v ostatných rokoch s cieľom určiť ich príspevok k rozšíreniu našich vedomostí o artériovej hypertenzii v klinickej praxi. Diskusia: Artériovú hypertenziu nedefinujú príznaky a znaky, ale čísla hodnôt krvného tlaku. Artériová hypertenzia je cievna choroba (vaskulárny rizikový faktor) viacerých cievnych chorôb (ateroskleróza; arterioloskleróza/arteriolonekróza/arteriolokalcinóza; artériová trombóza; artériová embólia; artériová tromboembólia; artériová disekcia; komplikovaná artériová aneuryzma) a iné. Záver: Artériová hypertenzia je príčinou i následkom funkčného (dysfunkcia endotelu) i štruktúrneho vaskulárneho a orgánového poškodenia (multiorgánovomultivaskulárna choroba). Cievy sú páchateľkami, nástrojmi i obeťami artériovej hypertenzie a orgánovocievnych artériových chorôb. Kľúčové slová: angiológia/vaskulárna medicína – artériová hypertenzia – cievne choroby – cievy – interná medicína – orgánovovaskulárne artériové choroby
Aim: The aim of this review is to address documents and a number of studies on hypertension published in the last years in order to assess their contribution to our expanding knowledge of arterial hypertension. Discussion: Arterial hypertension is not defined by symptoms and signs but by numbers of blood pressure values. Arterial hypertension is vascular disease (vascular risk factor) of many vascular diseases (atherosclerosis; arteriolosclerosis/arteriolonecrosis/arteriolocalcinosis; arterial thrombosis; arterial embolism; arterial thromboembolism; arterial dissection; complicated arterial aneurysm) and other. Conclusion: Arterial hypertension is cause and consequence of functional (endothelial dysfunction) and of structural organovascular injury (multiorganomultivascular disease). Blood vessels are culprits, implements and victims of arterial hypertension and of organovascular arterial diseases. Key words: angiology/vascular medicine – arterial hypertension – blood vessels – internal medicine – organovascular arterial diseases – vascular
- Klíčová slova
- endoteliální dysfunkce,
- MeSH
- antihypertenziva terapeutické užití MeSH
- cévní endotel patofyziologie MeSH
- fixní kombinace léků MeSH
- hypertenze indukovaná těhotenstvím patofyziologie MeSH
- hypertenze * diagnóza etiologie farmakoterapie klasifikace MeSH
- lidé MeSH
- měření krevního tlaku metody přístrojové vybavení MeSH
- nemoci cév patofyziologie MeSH
- renovaskulární hypertenze etiologie MeSH
- syndromy spánkové apnoe komplikace MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Fallotova tetralógia (ToF) je najčastejšou cyanotickou vrodenou srdcovou chybou. Liečba tohto ochorenia je kardiochirurgická – kompletná korekcia už v detskom veku. Bez chirurgického zákroku sa len 10 % pacientov dožívalo 3. decénia a iba 3–5 % pacientov sa dožívalo viac ako 40 rokov. Opisujeme prípad 69-ročného pacienta s anamnézou nekorigovanej Fallotovej tetralógie – z dôvodu odmietavého postoja k chirurgickému riešeniu, chronického srdcového zlyhávania NYHA III–IV a chronickej obličkovej choroby, ktorý bol prijatý na internú kliniku pre niekoľkodňové bolesti na hrudníku s edémami predkolení a ponámahovou dýchavicou pri minimálnej námahe. Echokardiografickým vyšetrením sa zistila stenóza pľúcnice, ťažká trikuspidálna insuficiencia, koncentrická hypertrofia stien oboch komôr, defekt komorového septa, dextropozícia aorty a veľký cirkulárny perikadiálny výpotok. RTG hrudníka potvrdil masívny pravostranný pleurálny výpotok. Liečbou diuretikami, antiarytmikom a po realizácii pleurálnej punkcie sa stav pacienta významne zlepšil a bol prepustený domov. V literatúre popísané prípady nekorigovanej ToF u starších pacientov boli asociované s hypertrofiou ľavej komory (HĽK) a hypoplastickou pulmonálnou artériou s pomalým vývojom subpulmonálnej obštrukcie, ktoré sme zistili aj u nášho pacienta. HĽK sa v prípade nekorigovanej ToF môže postupne vyvinúť a jej priaznivý účinok sa môže prejaviť až v dospelosti.
Tetralogy of Fallot (ToF) is the most common cyanotic congenital heart defect. The actual treatment relies on cardio-surgery – complete correction within the infant age. Without surgery only 10 % of subjects survived 3rd decade and only 3–5 % of subjects were able to survive until their 40th. This particular paper is dedicated to case of a 69-years old male subject with positive history of uncorrected ToF due to his refusal of surgery, ischemic cardiac disease NYHA III–IV and chronic kidney failure. This subject was hospitalized within the department of internal medicine due to several days of chest pain connected with lower extremities oedemas and dyspnoeic syndrome after minimal physical load. Provided echocardiography revealed pulmonary artery stenosis, severe tricuspid insufficiency, concentric hypertrophy of ventricles, ventricular septal defect, dextroposition of aorta and severe pericardial effusion. Chest X-ray proved massive pleura effussion. The actual conditions of subject improved significantly after onset of diuretics, antiarrhytmics and providing of pleural punction. Subject has been discharged. Cases of ToF presented within available sources in older population were associated with left ventricular hypertrophy and hypoplastic pulmonary artery and slow subpulmonal obstruction development which also presented within our subject. Left ventricular hypertrophy has a potential to develop continuously and therefore its benefits can be visible within adult age.
- MeSH
- cyanóza etiologie MeSH
- defekty komorového septa diagnóza etiologie MeSH
- echokardiografie MeSH
- Fallotova tetralogie * diagnóza patofyziologie terapie MeSH
- fibrilace síní MeSH
- furosemid terapeutické užití MeSH
- hypertrofie levé komory srdeční MeSH
- lidé MeSH
- perikardiální efuze diagnóza etiologie MeSH
- pleurální výpotek diagnóza etiologie terapie MeSH
- přežívající * MeSH
- rentgendiagnostika hrudníku MeSH
- senioři MeSH
- stenóza pulmonální chlopně diagnóza MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Angioedém je charakterizovaný náhlym výrazným opuchom hlbokých vrstiev dermis/mukózy a subkutánnych/submukóznych tkanív následkom vazodilatácie a zmeny permeability krvných ciev. Je to emergentný stav vyžadujúci rýchlu a správnu diagnózu a okamžitú liečbu. Angioedém môže byť vrodený s deficitom C1-INH (HAE-1), dysfunkciou C1-INH (HAE-2) a normálnou hladinou C1-INH (HAE-3) alebo akvirovaný. Z klinického hľadiska rozlišujeme angioedém indukovaný bradykinínom, ktorý je rezistentný na podanie adrenalínu, glukokortikoidov a antihistaminík, a angioedém indukovaný mediátormi mastocytov, ktorý reaguje na túto liečbu. Pri akútnom záchvate postupujeme podľa medzinárodných odporúčaní v terapii anafylaxie, pri hereditárnej forme indukovanej bradykinínom je nutná substitúcia C1-INH. V udržiavacej liečbe a prevencii sa podávajú deriváty C1-INH, antagonisty bradykinínového receptora B2 – ikatibant a inhibítor kalikreínu – ekalantid.
Angioedema can be described as an acute pronounced swelling of the deep dermis/mucosa and subcutaneous/submucosal tis-sues resulting from vasodilatation and blood vessel permeability change. It is an urgent condition requiring fast and precise evaluation and diagnosis followed by immediate treatment. Angioedema can be congenital associated with C1-INH deficiency (HAE-1), C1-INH dysfunction (HAE-2) or normal blood levels of C1-INH (HAE-3). From a clinical perspective we can distinguish between bradykinin-induced angioedema, which is resistant to epinephrine, corticosteroid and antihistamines adminis-tration, and between mast cell mediators-induced angioedema, which is responsive to these stimuli. An acute attack should be treated according to the international guidelines for anaphylaxis treatment. The on-demand therapy of hereditary angioedema requires substitution of C1-INH. In long-term therapy and preprocedural prevention C1-INH derivatives, B2 bradykinin receptor antagonists – icatibant and kallikrein inhibitors – ecalantid are used.
