- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Úvod: V marci 2020 bola vyhlásená celosvetová pandémia infekčného ochorenia covid-19 a v rámci snahy obmedzenia šírenia tohto vírusu došlo k zatvoreniu škôl a k prechodu na online výučbu. Táto štúdia mala za cieľ zistiť vplyv ochorenia covid-19 a s ním spojených opatrení na duševné zdravie detí a adolescentov na Slovensku. Metodika: Na Klinike detskej psychiatrie LF UK a NÚDCH sme zostavili sebaposudzovací dotazník na hodnotenie online výučby, denného režimu a duševného zdravia detí a adolescentov v období lockdownu, zahŕňajúc otázky na porovnanie s obdobím pred lockdownom. Zber dát prebiehal od 1. 6. 2021 do 30. 6. 2021. Výsledky: V kategórii adolescentov (13–18 rokov) bolo v štúdii zahrnutých 1825 respondentov. V porovnaní s obdobím pred lockdownom sme v období lockdownu zaznamenali pokles nálady, pociťovanej energie, možnosti vykonávať aktivity a nárast pociťovanej tenzie (všetky p = < 0,001). Prítomnosť samotného ochorenia covid-19 nemala vplyv na skúmané parametre duševného zdravia adolescentov (p = > 0,05). Výrazná zmena v dennom režime – nutnosť online výučby – mala v závislosti od spokojnosti respondentov s touto zmenou významný vplyv na skúmané parametre duševného zdravia. Záver: Respondenti v tejto štúdii pociťovali v období lockdownu zhoršenú náladu, znížené množstvo energie, zníženú celkovú psychickú pohodu a zvýšenú tenziu. Samotné ochorenie covid-19 nemalo významný vplyv na skúmané parametre duševného zdravia respondentov, kým online výučba v závislosti od spokojnosti respondentov s touto formou výučby mala signifikantný vplyv na skúmané parametre duševného zdravia.
Introduction: A global pandemic of the infectious disease COVID-19 was declared in March 2020, and in an effort to curb the spread of the virus, schools have been closed and switched to online learning. The aim of this study was to determine the impact of COVID-19 and its lockdown and the impact of online learning on the mental health of children and adolescents in Slovakia. Methods: At the Department of Paediatric Psychiatry of the National Institute of Children’s Diseases, we developed a self-report questionnaire for the evaluation of online learning, daily routine and mental health of children and adolescents in the period of lockdown, including questions for the comparison with the period before. Data collection took place from 01. 06. 2021 to 30. 06. 2021. Results: In the category of adolescents (13-18 years), 1825 respondents were included in the study. Compared to the period before the lockdown, we recorded a decrease in mood, perceived energy, possibilities to engage in activities and an increase in perceived tension (all ps = < 0.001). The presence of COVID-19 alone did not affect the examined mental health parameters of adolescents (p = > 0.05). A significant change in the daily routine – the necessity of online learning – had a significant impact on the examined mental health parameters, depending on the level of respondents‘ satisfaction with this change. Conclusion: Respondents in this study experienced a worsened mood, decreased energy, decreased overall mental well-being, and increased tension during the lockdown period. COVID-19 alone did not have a significant impact on the examined mental health parameters of the respondents, while online learning, depending on respondents‘ satisfaction with this form of learning, had a significant impact on the examined mental health parameters.
Samovražedné správanie u detí a adolescentov je závažným problémom s rastúcou prevalenciou. Smrť v dôsledku dokonaného suicídia patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtia u mladých od 15 do 19 rokov. Existuje viacero rizikových faktorov spojených so spustením suicidálneho procesu. Rozdeľujeme ich na biologické, psychologické a sociálne. Dôležitým prediktorom suicidálneho správania u detí je depresívna porucha, anamnéza predchádzajúcich suicidálnych pokusov, ale aj sebapoškodzovanie, rodinné konflikty či traumatické zážitky. Predmetom výskumu sú aj biologické rizikové faktory, ako napríklad dysregulácia kynurenínovej cesty metabolizmu tryptofánu či dysregulácia osy hypotalamus–hypofýza–nadoblička. Suicidálne správanie u detí a adolescentov ovplyvnila aj pandémia ochorenia covid-19, ktorá v roku 2020 špeciálnym spôsobom zasiahla do života ľudí na celej planéte. Výskumníci z USA hlásia signifikantne zvýšený počet návštev oddelení urgentných príjmov deťmi a adolescentmi po suicidálnych pokusoch. V španielskom Katalánsku zasa zaznamenali 25% medziročný nárast v počte suicidálnych pokusov u adolescentov od 12 do 18 rokov. V oboch týchto krajinách z dát vyplynul závažnejší dopad na suicidalitu adolescentných dievčat v porovnaní s chlapcami – u tých sa počet suicidálnych pokusov signifikantne nezmenil.
Suicidal behaviour in children and adolescents is a serious issue with growing prevalence. Death as a result of a completed suicide is one of the most common causes of death in young people ages 15 to 19. There are some known risk factors associated with activation of a suicidal process. These can be divided into three categories – biological, psychological and social risk factors. Depressive disorder in an important predictor of suicidal behaviour in children and adolescents, as well as personal history of previous suicide attempts, self-injurious behaviour, family conflicts, and traumatic experiences. Biological risk factors are also a subject of ongoing research, including the dysregulation of kynurenine pathway of tryptophan metabolism and the dysregulation of hypothalamic–pituitary– adrenal axis. Suicidal behaviour in children and adolescents has also been influenced by the COVID-19 pandemic, which in a special way affected people worldwide. Researchers from the USA report a significant increase in emergency department visits of children and adolescents after suicide attempts. In Catalonia, Spain, there has been evidence of 25% increase in suicide attempts per year in adolescents ages 12 to 18 between the year before and the year during the pandemic. Both of these countries reported a more severe impact of the pandemic on suicidality in adolescent girls compared to boys – there has been no significant change in prevalence of suicide attempts in adolescent boys.
- MeSH
- autistická porucha epidemiologie etiologie MeSH
- dietární expozice normy škodlivé účinky MeSH
- dítě MeSH
- hodnocení rizik MeSH
- lidé MeSH
- maximální přípustná koncentrace MeSH
- rtuť analýza normy škodlivé účinky MeSH
- thimerosal analýza farmakologie škodlivé účinky MeSH
- vakcinace metody MeSH
- vakcíny chemie škodlivé účinky terapeutické užití MeSH
- vystavení vlivu životního prostředí normy škodlivé účinky MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
Depresívna porucha patrí medzi najčastejšie poruchy nálady. Vyskytuje sa v adolescentnom aj v detskom veku. Prevalencia depresívnej poruchy sa udáva približne u 6–12-ročných detí okolo 2,8 % a u adolescentov 5,6–6,9 %. U detí sa častejšie prejavujú depresívne symptómy, ktoré nenapĺňajú diagnostické kritériá pre depresívnu poruchu v dospelosti. Liečba depresie detí a adolescentov pozostáva z kombinácie psychofarmakoterapie a psychoterapie. V liečbe by mala byť vyhodnotená miera závažnosti symptómov depresie, preferencie pacienta (rodičov pacienta), jeho vývinová úroveň, súvisiace rizikové faktory a dostupnosť medicínskych služieb. Väčšina guidelinov pre liečbu depresie v pedopsychiatrii ako líniu prvej voľby odporúča psychoterapeutické intervencie. Antidepresívum (AD) zo skupiny SSRI fluoxetín sa má zvážiť len u pacientov so stredne ťažkou až ťažkou depresiou (najmä u adolescentov), ktorí buď nemajú prístup k psychoterapii, alebo dostatočný benefit z nej. Podľa platného SPC je možné na Slovensku lege artis používať v liečbe depresie u detí len fluoxetín (SSRI), a to vo veku od 8 rokov v indikácii stredne ťažkej alebo ťažkej depresie.
Depressive disorder belongs to the mood disorders. It occurs also in children and adolescents. The prevalence of depressive disorder is reported in the literature in approximately 6–12 years-old, around 2.8% and in adolescents 5.6–6.9%. Children are more likely to experience depressive symptoms that do not fulfill the diagnostic criteria for depressive disorder in adult age. The treatment of depression in children and adolescents consists of a combination of psychopharmacotherapy and psychotherapy. In the treatment the severity of the symptoms of depression should be assessed, as well as the preference of the patient and parents of the patient, the developmental level of the patient, the associated risk factors, and the availability of medical services. Most of the guidelines for the treatment of depression in child psychiatry recommend psychotherapeutic interventions as the first choice. Antidepressant (AD) from the SSRI group fluoxetine should only be considered in patients with moderate to severe depression (especially in adolescents) who do not have access to psychotherapy or do not have a positive response on it. According to the current SPC in Slovakia, only fluoxetine (SSRI) can be used for the treatment of depression. It is allowed from the age of 8 years in the indication of moderate or severe depression.
- Klíčová slova
- indikační omezení,
- MeSH
- antidepresiva aplikace a dávkování terapeutické užití MeSH
- deprese * farmakoterapie MeSH
- depresivní poruchy * farmakoterapie MeSH
- dítě MeSH
- fluoxetin terapeutické užití MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- selektivní inhibitory zpětného vychytávání serotoninu MeSH
- směrnice pro lékařskou praxi jako téma MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Cardiovascular disease (CVD) and depressive disorders (DD) are two of the most prevalent health problems in the world. Although CVD and depression have different origin, they share some common pathophysiological characteristics and risk factors, such as the increased production of proinflammatory cytokines, endothelial dysfunction, blood flow abnormalities, decreased glucose metabolism, elevated plasma homocysteine levels, oxidative stress and disorder in vitamin D metabolism. Current findings confirm the common underlying factors for both pathologies, which are related to dramatic dietary changes in the mid-19th century. By changing dietary ratio of omega-6 to omega-3 fatty acids from 1:1 to 15-20:1 some changes in metabolism were induced, such as increased pro-inflammatory mediators and modulations of different signaling pathways following pathophysiological response related to both, cardiovascular diseases and depressive disorders.
- MeSH
- depresivní poruchy epidemiologie metabolismus patofyziologie MeSH
- dietní tuky aplikace a dávkování škodlivé účinky MeSH
- kardiovaskulární nemoci epidemiologie metabolismus patofyziologie MeSH
- kyseliny mastné omega-3 aplikace a dávkování metabolismus MeSH
- lidé MeSH
- mediátory zánětu metabolismus MeSH
- oxidační stres fyziologie MeSH
- signální transdukce fyziologie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- přehledy MeSH
K jednej z najčastejších psychických porúch u detí patrí hyperkinetická porucha aktivity a pozornosti (ADHD, Attention Deficit Hyperactivity Disorder). ADHD je komplexná polygenetická porucha s vysokou hereditárnou záťažou a multifaktoriálnou etiológiou. Z výskumov vyplýva, že okrem známych faktorov spolupodieľajúcich sa na patogenéze ADHD (genetické, neurobiochemické, štrukturálne, environmentálne) hrá významnú úlohu aj oxidačný stres. U pacientov s ADHD sa zistili tak zvýšené, ako aj znížené alebo nezmenené markery oxidačného stresu v porovnaní so zdravými jedincami. Medzi látky s antioxidačnými vlastnosťami patria prírodné polyfenolové látky, ktoré môžu vykazovať in vivo aj biomodulačné aktivity na úrovni signálnych dráh a ovplyvňovať tak osud buniek, vrátane nervových buniek. Prostredníctvom týchto aktivít polyfernoly môžu ovplyvňovať pozornosť a hyperaktivitu pacientov s ADHD a prispievať tak k zmierňovaniu prejavov ADHD.
Attention Deficit Hyperactivity Disorder (ADHD) is one of the most frequent mental disorders in children and adolescents. ADHD is a complex disorder with high polygenetic hereditary burden and multifactorial etiology. Research suggests that in addition to the known factors that contribute to the pathogenesis of ADHD (genetic, neurobiochemic, structural, environmental) also oxidative stress plays an important role. In patients with ADHD raised, unchanged, or decreased oxidative stress markers were identified compared to healthy subjects. Compounds with antioxidant properties include also natural polyphenolic substances, which may exhibit in vivo also biomodulating activities on the level of signaling pathways and to influence the fate of a cell, including nerve cells. Through these activities. polyphenols can affect attention and hyperactivity in patients with ADHD and contribute to mitigating the symptoms of ADHD.
- Klíčová slova
- pycnogenol,
- MeSH
- adjuvancia imunologická terapeutické užití MeSH
- dítě MeSH
- flavonoidy * farmakokinetika MeSH
- hyperkinetická porucha * etiologie patofyziologie terapie MeSH
- komplementární terapie MeSH
- lidé MeSH
- oxidační stres MeSH
- polyfenoly MeSH
- randomizované kontrolované studie jako téma MeSH
- rostlinné extrakty terapeutické užití MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
Výrazná zmena stravovacích návykov ľudí po priemyselnej a poľnohospodárskej revolúcii na konci 18. a začiatku 19. storočia priniesla so sebou prudký nárast kardiovaskulárnych ochorení a neskôr aj psychických porúch, ktorých patofyziológia má spoločného menovateľa. Je to zmena pomeru konzumovaných polynenasýtených mastných kyselín (MK). Najvýznamnejšia omega-6 MK v potrave je kyselina linolová (C18:2), z ktorej sa syntetizuje účinkom enzýmov desaturáz a elongázy kyselina arachidónová (C20:4). Zdroj pre syntézu omega-3 MK v potrave je kyselina alfa-linolénová (C 18:3). Z nej sa syntetizujú omega-3 MK, kyselina eikozapentaénová (C20:5) a dokozahexaénová (C22:6). Pomer omega-6 ku omega-3 MK sa zmenil po zmene stravovacích návykov z hodnoty 1 : 1 na 15-16 : 1. Zvýšená hladina omega-6 MK sa prejavuje, okrem iných tkanív, aj v bunkách nervového systému. Prostredníctvom tvorby pro-zápalových eikozánoidov z kyseliny arachidónovej sa spúšťajú zápalové reakcie. Okrem toho sa mení fluidita membrán nervových buniek s dopadom na funkciu membrán. To ovplyvňuje membránové kanály pre transport rôznych látok vrátane neurotransmitérov, prenos signálu, aktivitu membránových receptorov a všeobecne funkciu nervových buniek. Ochrana buniek metabolitmi, ktoré sa tvoria z omega-3 MK (proti-zápalové eikozánoidy resolvíny, protektíny), sa pri obrátenom pomere omega-6 ku omega-3 MK znižuje. Preto je potrebné znížiť pomer omega-6 : omega-3 MK minimálne na 2 : 1, čo by zabezpečila zvýšená konzumácia rýb 2-3krát týždenne. V prípade užívania potravinových doplnkov sa odporúča pre psychické poruchy zloženie omega-3 MK v pomere eikozapentaénová kyselina: dokozahexaénová kyselina - 3 : 2 pri minimálnom dennom príjme 250 mg omega-3 mastných kyselín (eikozapentaénová + dokozahexaénová kyselina). Z prehľadu vyplýva významný vplyv správnych stravovacích návykov na zdravý duševný vývin detí, adolescenmtov aj dospelých.
Significant change in eating habits of people after industrial and agricultural revolutions in the late 18th and early 19th century has brought about a sharp increase in cardiovascular diseases and later also psychiatric disorders, which pathophysiology has a common denominator. It is the change in the ratio of consumed polyunsaturated fatty acids (FA). The most important omega-6 FA in the diet is linoleic acid (C18:2), from which arachidonic acid (C20:4) is synthesized by desaturases and elongases. The source for synthesis of omega-3 fatty acids in the diet is alpha-linolenic acid (C18:3). From it omega-3 fatty acids are synthesized such as eicosapentaenoic acid (C20:5) and docosahexaenoic (C22:6). The ratio of omega-6 to omega-3 fatty acids has changed after changing the eating habits from the value of 1 : 1 to 15-16 : 1. Besides other tissues, the increased level of omega-6 FA can be found, also in the cells of the nervous system. Through the formation of proinflammatory eicosanoids from arachidonic acid, inflammatory reactions commence. In addition, the fluidity of nerve cell membranes changes affecting the function of the membranes. This affects membrane channels for the transport of various substances, including neurotransmitters, signal transduction, membrane receptors activity and the function of nerve cells in general. Cell protection by metabolites, which are formed from omega-3 fatty acids (anti-inflammatory eicosanoids, re-solvins, protectins) decreases at the inverse ratio of omega-6 to omega-3 fatty acids.<(p> It is therefore necessary to reduce the ratio of omega-6 : omega-3 fatty acids to at least 2:1, which could ensure the increased consumption of fish 2-3 times per week. In case of food supplements taken for psychological disorder, the recommended ratio of omega-3 fatty acids eicosapentaenoicacid: docosahexaenoic acid is 3 : 2 with minimal daily intake of 250 mg of omega-3 fatty acids (eicosapentaenoic acid + docosahexaenoic acid). The survey implicates a significant effect of good eating habits on the mental development of health.
- MeSH
- depresivní poruchy * dietoterapie farmakoterapie MeSH
- dítě MeSH
- duševní zdraví * MeSH
- fyziologie výživy MeSH
- hyperkinetická porucha * dietoterapie farmakoterapie MeSH
- klinické zkoušky jako téma MeSH
- kyselina eikosapentaenová aplikace a dávkování fyziologie terapeutické užití MeSH
- kyseliny dokosahexaenové aplikace a dávkování fyziologie terapeutické užití MeSH
- kyseliny mastné omega-3 * fyziologie škodlivé účinky terapeutické užití MeSH
- kyseliny mastné omega-6 * fyziologie terapeutické užití MeSH
- lidé MeSH
- mastné kyseliny * fyziologie terapeutické užití MeSH
- mladiství MeSH
- potravní doplňky MeSH
- ryby MeSH
- schizofrenie * dietoterapie farmakoterapie MeSH
- těhotenství MeSH
- výživové doporučené dávky MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- těhotenství MeSH
- ženské pohlaví MeSH
