Publikace se zaměřuje na nutriční podporu a aktivizaci rizikových pacientů, zejména na fyzickou aktivitu a soběstačnost rizikových pacientů. Určeno odborné veřejnosti.; Publikace o vlivu výživy, aktivizace a o podpoře soběstačnosti u rizikových pacientů a o vlivu na jejich kvalitu života. Obsahuje komplexně zpracované nejnovější vědecké poznatky o výživě a jejím vlivu na funkční stav rizikových pacientů. V jednotlivých kapitolách jsou prezentovány klinické zkušenosti o vzájemné podmíněnosti výživy a fyzické aktivity u geriatrických pacientů, onkologicky nemocných, pacientů po překonání náhlé cévní mozkové příhody, s chronickými respiračními onemocněními a kriticky nemocné. Uvedené oblasti jsou zpracovány z pohledu několika vědních oborů – gerontologie, ošetřovatelství, fyzioterapie a sociální práce. Monografie je určena studentům medicíny, ošetřovatelství, fyzioterapie, sociální práce a všem zdravotnickým i sociálním pracovníkům, kteří se starají o uvedenou skupinu pacientů, ale i rodinným příslušníkům a neprofesionálním pečovatelům.

• Klíčová slova
• aktivizace,
• MeSH
• fyziologie výživy MeSH
• nutriční podpora MeSH
• pohybová aktivita MeSH
• rizikové faktory MeSH
• samostatný způsob života MeSH

• Konspekt
• Hygiena. Lidské zdraví
• NLK Obory
• nutriční terapie, dietoterapie a výživa
• NLK Publikační typ
• kolektivní monografie

Starostlivosť o intravenózne vstupy je jednou zo základných intervencii, ktoré vykonáva sestra v rámci ústavnej, ale aj domácej starostlivosti. K pacientom, u ktorých bývajú najčastejšie indikované, patria polymorbídni a krehkí seniori. Príčinou môže byť komplikácia chronického ochorenia alebo akútny problém. U seniorov sa však stretávame s mnohými rizikami, ktoré komplikujú zavedenie vstupu a starostlivosť oň. Sú to zmeny súvisiace s procesom starnutia, ale aj predchádzajúcou parenterálnou aplikáciou liečiv. Často sa stáva, že sestra, ale najmä pacient sú traumatizovaní opakovanými pokusmi o zavedenie kanyly. Z uvedených dôvodov je pri výbere vhodného intravenózneho vstupu nevyhnutné brať do úvahy stav ciev, vlastnosti podávaných liekov- ph a osmolaritu. Výber správneho druhu intravenózneho vstupu (periférny, centrálny), miesta zavedenia a vlastnosti liekov má zároveň veľký vplyv na vznik komplikácii, ktorým môže sestra predchádzať svojimi vedomosťami a zručnosťami, ako prezentujeme v texte.

Taking care of intravenous access is one of the basic interventions performed by a nurse as part of institutional care, as well as home care.The patients for whom they are most often indicated are multimorbid and frail seniors. The cause may be a complication of a chronic disease or an acute problem. However, in the case of seniors, we encounter many risks that complicate the introduction of the input and its care.These are changes related to the aging process, but also to the previous parenteral application of drugs.It often happens that the nurse, but especially the patient, are traumatized by repeated attempts to insert the cannula.For the above reasons, it is necessary to take into account the state of the blood vessels, the properties of the administered drugs-ph. and osmolarity when choosing a suitable intravenous access. The choice of the right type of intravenous access (peripheral, central), the place of introduction and the properties of the drugs also has a great impact on the emergence of complications, which the nurse can prevent with her knowledge and skills, as presented in the article.

• Klíčová slova
• intervence sestry,
• MeSH
• cévní přístupy MeSH
• geriatrické ošetřovatelství MeSH
• katetrizace centrálních vén ošetřování   MeSH
• periferní katetrizace ošetřování   MeSH
• senioři MeSH
• Check Tag
• senioři MeSH

• MeSH
• fyziologie výživy seniorů MeSH
• geriatrické ošetřovatelství MeSH
• komplementární terapie MeSH
• nutriční stav MeSH
• nutriční terapie MeSH
• pohybová aktivita MeSH
• senioři MeSH
• terapie cvičením MeSH
• týmová péče o pacienty MeSH
• Check Tag
• senioři MeSH

Udržať dobrý výživový status by malo byť neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti od prvého kontaktu s onkologicky chorým. Intervencie by mali obsahovať zhodnotenie výživového stavu, zistenie rizika malnutrície, identifikáciu malnutrície, sarkopénie, naplánovanie intervencii na ich zabránenie resp. elimináciu. Dobrý nutričný stav je jedným z hlavných podmienok úspešnej liečby väčšiny závažných ochorení, ku ktorým patria aj onkologické ochorenia. Zahájenie skorej nutričnej starostlivosti, pred operačným výkonom, chemoterapiou, rádioterapiou, môže ovplyvniť celkový priebeh liečby, eliminovať vznik komplikácii, resp. ich oddialiť. V konečnom dôsledku to má aj ekonomický benefit, eliminujú sa náklady na liečbu. Cieľom príspevku je poukázať na význam skorej nutričnej podpory u pacientov s nádormi hlavy a krku, ktoré sú hodnotené ako najrizikovejšie z hľadiska vzniku malnutrície. Metódou výskumu bola prípadová štúdia (case study), doplňujúcimi metódami boli analýza zdravotnej dokumentácie, rozhovor, pozorovanie, hodnotiace nástroje- MNA, Kritéria hodnotenia ťažkostí MDU podľa WHO, Kritéria hodnotení komplikácii v ústnej dutine, VAS, Karnofského index. Súborom boli dvaja hospitalizovaní pacienti s diagnostikovaným onkologickým ochorením, ktorým bola aplikovaná rádioterapia a chemoterapia. Výskumom sme zistili, že zahájenie skorej nutričnej podpory ešte pred začatím onkostatickej liečby významne ovplyvňuje vznik komplikácii. U prvého respondenta sme zaznamenali skorý nástup komplikácii- postradiačná mukozitída, úbytok hmotnosti, znížený príjem stravy, znížené biochemické parametre- B, Al, zvýšené CRP. U druhého respondenta so zahájenou skorou nutričnou podporou sa objavili komplikácie až v závere liečby. Výsledky sú súčasťou projektu KEGA 009 KU-4-2022.

Maintaining a good nutritional status should be an integral part of care from the first contact with an oncological patient. Interventions should include assessment of nutritional status, detection of the risk of malnutrition, identification of malnutrition, sarcopenia, planning of interventions to prevent them or elimination. Good nutritional status is one of the main conditions for the successful treatment of most serious diseases, including oncological diseases. The initiation of early nutritional care, before surgery, chemotherapy, radiotherapy, can influence the overall course of treatment, eliminate the occurrence of complications, or delay the onset of complications. In the end, it also has an economic benefit, the costs of treating the complication are eliminated. The aim of the article is to point out the importance of early nutritional support in patients with head and neck cancer, who are assessed as the most at-risk in terms of developing malnutrition. Methods the research method was a case study, additional methods were the analysis of health documentation, interview, observation, evaluation tools- MNA, Criteria for evaluating the difficulties of MDU according to WHO, Criteria for evaluating complications in the oral cavity, VAS, Karnofsky index. The group consisted of two hospitalized patients diagnosed with oncological disease who were applied radiotherapy and chemotherapy. Through research, we have found that the initiation of early nutritional support even before the start of oncostatic treatment significantly affects the occurrence of complications. In the first respondent, we noticed an early onset of complications - postradiation mucositis, weight loss, reduced food intake, reduced biochemical parameters - B, Al, increased CR. In the second respondent with early nutritional support, complications appeared only at the end of the treatment. The results are part of the KEGA 009 KU-4-2022 project.

• MeSH
• fyziologie výživy MeSH
• hmotnostní úbytek MeSH
• hodnocení stavu výživy MeSH
• nádory hlavy a krku dietoterapie   MeSH
• nutriční podpora MeSH
• nutriční stav MeSH
• nutriční terapie MeSH
• plošný screening MeSH
• podvýživa diagnóza   epidemiologie   prevence a kontrola   terapie   MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH

• NLK Publikační typ
• studie

Artériová hypertenzia je najčastejším kardiovaskulárnym ochorením a hlavným rizikovým faktorom pre vznik ochorení srdca, obličiek a náhlej cievnej mozgovej príhody. V prevencii a liečbe artériovej hypertenzie ľudia potrebujú získavať relevantné informácie predovšetkým zo strany zdravotníckych pracovníkov. Tieto sú však schopní implementovať do správania a konania zameraného na podporu zdravia iba v prípade, že majú istú úroveň zdravotnej gramotnosti. Zdravotná gramotnosť je schopnosť získavať, prečítať, pochopiť a využiť zdravotné informácie tak, aby človek mohol správne rozhodovať o svojom zdraví. Článok je zameraný na prezentáciu výsledkov pilotnej štúdie so zameraním na priemerné skóre škál v jednotlivých doménach zdravotnej gramotnosti v rámci vybranej vzorky respondentov. V nadväznosti na výsledky sú sumarizované intervencie sestier, ktoré môžu prispieť k optimalizácii úrovne zdravotnej gramotnosti laickej verejnosti v prevencii a terapii artériovej hypertenzie.

Artériová hypertenzia je najčastejším kardiovaskulárnym ochorením a hlavným rizikovým faktorom pre vznik ochorení srdca, obličiek a náhlej cievnej mozgovej príhody. V prevencii a liečbe artériovej hypertenzie ľudia potrebujú získavať relevantné informácie predovšetkým zo strany zdravotníckych pracovníkov. Tieto sú však schopní implementovať do správania a konania zameraného na podporu zdravia iba v prípade, že majú istú úroveň zdravotnej gramotnosti. Zdravotná gramotnosť je schopnosť získavať, prečítať, pochopiť a využiť zdravotné informácie tak, aby človek mohol správne rozhodovať o svojom zdraví. Článok je zameraný na prezentáciu výsledkov pilotnej štúdie so zameraním na priemerné skóre škál v jednotlivých doménach zdravotnej gramotnosti v rámci vybranej vzorky respondentov. V nadväznosti na výsledky sú sumarizované intervencie sestier, ktoré môžu prispieť k optimalizácii úrovne zdravotnej gramotnosti laickej verejnosti v prevencii a terapii artériovej hypertenzie.

• Klíčová slova
• intervence sestry,
• MeSH
• hypertenze prevence a kontrola   terapie   MeSH
• pilotní projekty MeSH
• vzdělávání pacientů jako téma MeSH
• zdravotní gramotnost MeSH
• zdravotní sestry MeSH

• NLK Publikační typ
• studie

Úvod: Polyfarmácia (polyfarmakoterapia) je závažným problémom u seniorov, cieľom práce bolo porovnať farmakoterapiu a polyfarmáciu u seniorov v sociálnych zariadeniach v rokoch 2001 a 2019. Metodika: K 31. decembru 2001 sme zisťovali údaje o farmakoterapii 151 obyvateľov dvoch domovov dôchodcov (priemerný vek 75,1 rokov, 68,9 % žien). Výsledky sme porovnali s farmakoterapiou obyvateľov dvoch zariadení pre seniorov k 31. októbru 2019 (237 seniorov, priemerný vek 80,5 rokov, 73,4 % žien). Podľa zdravotných záznamov sme porovnávali pravidelne užívané lieky u všetkých obyvateľov, užívanie liekov podľa veku a pohlavia, užívanie 0 - 4 liekov, 5 - 9 liekov, 5 a viac liekov, 10 a viac liekov, skupiny liekov podľa ATC klasifikácie. Pri štatistickom spracovaní sme použili t‐test a chí-kvadrátový test. Výsledky: V roku 2001 obyvatelia pravidelne užívali spolu 891 liekov, o 18 rokov neskôr užívali obyvatelia spolu 2099 liekov. Pozorovali sme signifikantné zvýšenie priemerného počtu pravidelne užívaných liekov jedným obyvateľom o viac ako polovicu (z 5,90 liekov na 8,86 liekov); u žien z 6,11 liekov na 9,24 liekov a u mužov z 5,45 liekov na 7,81 liekov. Počet obyvateľov s polyfarmáciou (pravidelné užívanie ≥ 5 liekov) sa zvýšil takmer o štvrtinu (z 70,2 % na 87,3 %) a počet seniorov s excesívnou polyfarmáciou (pravidelné užívanie ≥ 10 liekov) vzrástol 4,6 násobne (z 9,3 % na 43,5 %). Záver: Naša práca potvrdila, že v priebehu 18 rokov sa u seniorov v inštitúciách sociálneho typu zvýšil počet užívaných liekov. Poukazuje aj na trend zvyšovania polyfarmácie a excesívnej polyfarmácie u seniorov, osobitne vo veku 75+ rokov a u žien.

Introduction: Polypharmacy (polypharmacotherapy) is a serious problem among seniors. The aim of the work was to compare pharmacotherapy and polypharmacy among seniors in social facilities in 2001 and 2019. Methodology: As of December 31, 2001, we collected data on the pharmacotherapy of 151 residents of two retirement homes (average age 75.1 years, 68.9% women). We compared the results with the pharmacotherapy of residents of two facilities for seniors as of October 31, 2019 (237 seniors, average age 80.5 years, 73.4% women). According to the medical records, we determined and compared the regularly used medicines of all residents, the use of medicines by age and sex, the use of 0-4 medicines, 5-9 medicines, 5 or more medicines, 10 or more medicines and the groups of medicines according to the ATC classification. For statistical processing, we used the t-test and chi-square test. Results: In 2001, residents regularly used a total of 891 medicines, 18 years later, they used a total of 2099 medicines. We observed a significant increase in the average number of regularly used medications per resident by more than a half (from 5.90 medications to 8.86 medications), in women from 6.11 drugs to 9.24 drugs and in men from 5.45 drugs to 7.81 drugs. The number of residents with polypharmacy (regular use of ≥ 5 drugs) increased by almost a quarter (from 70.2% to 87.3%), and the number of seniors with excessive polypharmacy (regular use of ≥ 10 drugs) increased 4.6 times (from 9, 3% to 43.5%). Conclusion: Our work confirmed that over the course of 18 years, the number of medications used by seniors in social-type institutions has increased. It also points to the trend of increasing polypharmacy and excessive polypharmacy among seniors, especially at the age of 75+ and among women.

• MeSH
• domovy pro seniory * MeSH
• lidé MeSH
• polyfarmacie * MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Geografické názvy
• Slovenská republika MeSH

Úvod: U pacientov s onkologickým ochorením sú poruchy výživy rizikovým faktorom, ktoré komplikujú protinádorovú liečbu a výrazne skracujú prežívanie pacientov. V praxi je kľúčovou podmienkou úspechu posúdenie stavu výživy a včasná nutričná intervencia. Cieľ: Hlavným cieľom príspevku je objasniť postupy ošetrovateľských intervencií pri zabezpečení výživy pacienta s malnutríciou. Metódy: Hlavnou metódou je prípadová štúdia (case study). Výber respondenta bol zámerný. Kritériami výberu boli: pacient s onkologickou diagnózou a malnutríciou, ochotný spolupracovať. Do štúdie sme zaradili 68 ročného pacienta s karcinómom pažeráka. Pacient nám poskytol informácie o svojom zdravotnom stave dobrovoľne a súhlasil s ich spracovaním. Výsledky: Na základe nutričnej anamnézy, antropometrických meraní a laboratórnych vyšetrení bol nutričný stav pacienta vyhodnotený ako malnutrícia. V priebehu štyroch mesiacov sme ordinovanými nutričnými intervenciami - podávaním diéty č.1, tekutín, a nutridrinkov 6 až 8 denne cez perkutánnu endoskopickú gastrostómiu zabezpečovali uspokojovanie potreby výživy u pacienta. Telesnú hmotnosť pacienta sa nám podarilo stabilizovať na hodnote 65-62kg za sledované obdobie 4 mesiacov. Záver: Malnutrícia je najčastejšou sprievodnou diagnózou u onkologických pacientov. Napriek nutričným intervenciám sa stav výživy pacienta zhoršil a po 4 mesiacoch javil známky nádorovej kachexie, čo potvrdili laboratórne parametre.

Introduction: In patients with oncological disease are nutritional disorders a risk factor, which complicate anti-tumor treatment and significantly shorten the survival of patients. In practice, the key condition for success is the assessment of the nutritional status and early nutritional intervention. Objective: The main objective of the paper is explain the procedures of nursing interventions in ensuring the nutrition of a malnourished patient. Methods: The main method is a case study. The choice of the respondent was deliberate. These lection criteria were: a patient with an oncological diagnosis and malnutrition, willing to cooperate. We included a 68-year-old patient with esophageal cancer in the study. The patient provided us with information about his health condition voluntarily and agreed to its processing. Results: Based on nutritional anamnesis, anthropometric measurements and laboratory tests, the patient's nutritional status was evaluated as malnutrition. Over thecourse of five months, we ensured that the patient's nutritional needs were met through a percutaneous endoscopic gastrostomy through prescribed nutritional interventions - administration of diet No. 1 and, liquids, 6 to 8 nutridrinks per day. We managed to measure the patient's body weight stabilize at a value of 65-62kg for the monitored period of 4 months. Conclusion: Malnutrition is the most common accompanying diagnosis in oncology patients. Despite nutritional interventions with the nutritional status of the patient worsened and after 4 months showed signs of tumor cachexia, which was confirmed by laboratory parameters.

• MeSH
• enterální výživa MeSH
• hodnocení stavu výživy MeSH
• lidé MeSH
• nádory jícnu * ošetřování   MeSH
• nutriční podpora * MeSH
• nutriční terapie metody   MeSH
• senioři MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Východiská: Artériová hypertenzia je hlavným rizikovým faktorom pre vznik ochorení srdca, obličiek a náhlej cievnej mozgovej príhody. V prevencii a liečbe artériovej hypertenzie ľudia potrebujú získavať relevantné informácie predovšetkým zo strany zdravotníckych pracovníkov, a teda aj sestier. Tieto sú však schopní implementovať do správania a konania zameraného na podporu zdravia iba v prípade, že majú istú úroveň zdravotnej gramotnosti. Cieľ: Článok je zameraný na prezentáciu výsledkov pilotnej štúdie v jednotlivých doménach zdravotnej gramotnosti pacientov s artériovou hypertenziou vo vzťahu k veku respondentov. Metódy: Zber údajov v rámci pilotnej štúdie bol uskutočnený prostredníctvom slovenskej verzie štandardizovaného meracieho nástroja Health Literacy Questionnaire (HLQ) na vzorke 96 respondentov. Výsledky: Z dátového setu pilotnej štúdie boli extrahované výsledky podľa jednotlivých domén meracieho nástroja HLQ vo vzťahu k veku respondentov. Nakoľko vek je dôležitým atribútom pri vnímaní kvality života a postojov ku zdraviu, rozdelili sme súbor respondentov do štyroch tried. V rámci pilotnej štúdie sme sa zamerali na vzťah medzi úrovňou domény a jednotlivými štyrmi triedami vekových kategórií respondentov. Diskusia: Zdravotná gramotnosť pacientov s diagnostikovanou artériovou hypertenziou je významný fenomén, ktorý determinuje kompenzáciu ochorenia a prevenciu často veľmi závažných komplikácií. HLQ ako komplexný merací nástroj zameraný na deväť domén zdravotnej gramotnosti umožňuje koncipovať detailný profil zdravotnej gramotnosti respondenta a identifikovať problematické oblasti, na ktoré je vhodné zamerať odporúčania či intervencie smerujúce k zlepšeniu zdravotnej gramotnosti. Záver: Artériová hypertenzia predstavuje rizikový faktor ochorení srdca, ciev a životne dôležitých orgánov. V prevencii aj liečbe artériovej hypertenzie má nezastupiteľné miesto zdravotná gramotnosť ako schopnosť človeka získavať, chápať a využívať zdravotné informácie pre správne rozhodovanie v prospech svojho zdravia. Významné postavenie v podpore zdravotnej gramotnosti majú sestry, ktoré predstavujú početnú skupinu zdravotníckych pracovníkov, a ich vplyv v oblasti zdravotnej gramotnosti môže byť silný a výrazne pozitívny.

Background: Arterial hypertension is the main risk factor for heart disease, kidney disease and sudden stroke. In the prevention and treatment of arterial hypertension, you will receive relevant information from healthcare professionals, including nurses. However, these are aimed at implementing behaviors and actions to promote health only if they have a certain level of health literacy. Aim: The article is aimed at presenting the results of a pilot study in individual areas of health literacy with arterial hypertension in relation to the age of the respondents. Methods: Data collection within the pilot study was carried out using the Slovak version of the standardized measuring instrument Health Literacy Questionnaire (HLQ) on a sample of 96 respondents. Results: Results were extracted from the data set of the pilot study according to individual domains of the HLQ measuring instrument in relation to the age of the respondents. As age is an important attribute in the perception of quality of life and attitudes towards health, we divided the group of respondents into four classes. As part of the pilot study, we focused on the relationship between the domain level and each of the four age categories of the respondents. Discussion: Health literacy of patients diagnosed with arterial hypertension is an important phenomenon that determines the compensation of the disease and the prevention of often very serious complications. The HLQ, as a complex measurement tool focused on nine domains of health literacy, allows to conceive a detailed profile of the respondent's health literacy and to identify problematic areas on which it is appropriate to focus recommendations or interventions aimed at improving health literacy. Conclusion: Arterial hypertension is a risk factor for diseases of the heart, blood vessels and vital organs. In the prevention and treatment of arterial hypertension, health literacy has an irreplaceable place as a person's ability to acquire, understand and use health information for making the right decisions in favor of his health. Nurses, who represent a large group of healthcare professionals, have an important position in the promotion of health literacy, and their influence in the field of health literacy can be strong and significantly positive.

• MeSH
• hypertenze MeSH
• lidé MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• věkové faktory MeSH
• zdravotní gramotnost * MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH

Východiská: Artériová hypertenzia je hlavným rizikovým faktorom pre vznik ochorení srdca, obličiek a náhlej cievnej mozgovej príhody. V prevencii a liečbe artériovej hypertenzie ľudia potrebujú získavať relevantné informácie predovšetkým zo strany zdravotníckych pracovníkov, a teda aj sestier. Tieto sú však schopní implementovať do správania a konania zameraného na podporu zdravia iba v prípade, že majú istú úroveň zdravotnej gramotnosti. Cieľ: Článok je zameraný na prezentáciu výsledkov pilotnej štúdie v jednotlivých doménach zdravotnej gramotnosti pacientov s artériovou hypertenziou vo vzťahu k veku respondentov. Metódy: Zber údajov v rámci pilotnej štúdie bol uskutočnený prostredníctvom slovenskej verzie štandardizovaného meracieho nástroja Health Literacy Questionnaire (HLQ) na vzorke 96 respondentov. Výsledky: Z dátového setu pilotnej štúdie boli extrahované výsledky podľa jednotlivých domén meracieho nástroja HLQ vo vzťahu k veku respondentov. Nakoľko vek je dôležitým atribútom pri vnímaní kvality života a postojov ku zdraviu, rozdelili sme súbor respondentov do štyroch tried. V rámci pilotnej štúdie sme sa zamerali na vzťah medzi úrovňou domény a jednotlivými štyrmi triedami vekových kategórií respondentov. Diskusia: Zdravotná gramotnosť pacientov s diagnostikovanou artériovou hypertenziou je významný fenomén, ktorý determinuje kompenzáciu ochorenia a prevenciu často veľmi závažných komplikácií. HLQ ako komplexný merací nástroj zameraný na deväť domén zdravotnej gramotnosti umožňuje koncipovať detailný profil zdravotnej gramotnosti respondenta a identifikovať problematické oblasti, na ktoré je vhodné zamerať odporúčania či intervencie smerujúce k zlepšeniu zdravotnej gramotnosti. Záver: Artériová hypertenzia predstavuje rizikový faktor ochorení srdca, ciev a životne dôležitých orgánov. V prevencii aj liečbe artériovej hypertenzie má nezastupiteľné miesto zdravotná gramotnosť ako schopnosť človeka získavať, chápať a využívať zdravotné informácie pre správne rozhodovanie v prospech svojho zdravia. Významné postavenie v podpore zdravotnej gramotnosti majú sestry, ktoré predstavujú početnú skupinu zdravotníckych pracovníkov, a ich vplyv v oblasti zdravotnej gramotnosti môže byť silný a výrazne pozitívny.

Background: Arterial hypertension is the main risk factor for heart disease, kidney disease and sudden stroke. In the prevention and treatment of arterial hypertension, you will receive relevant information from healthcare professionals, including nurses. However, these are aimed at implementing behaviors and actions to promote health only if they have a certain level of health literacy. Aim: The article is aimed at presenting the results of a pilot study in individual areas of health literacy with arterial hypertension in relation to the age of the respondents. Methods: Data collection within the pilot study was carried out using the Slovak version of the standardized measuring instrument Health Literacy Questionnaire (HLQ) on a sample of 96 respondents. Results: Results were extracted from the data set of the pilot study according to individual domains of the HLQ measuring instrument in relation to the age of the respondents. As age is an important attribute in the perception of quality of life and attitudes towards health, we divided the group of respondents into four classes. As part of the pilot study, we focused on the relationship between the domain level and each of the four age categories of the respondents. Discussion: Health literacy of patients diagnosed with arterial hypertension is an important phenomenon that determines the compensation of the disease and the prevention of often very serious complications. The HLQ, as a complex measurement tool focused on nine domains of health literacy, allows to conceive a detailed profile of the respondent's health literacy and to identify problematic areas on which it is appropriate to focus recommendations or interventions aimed at improving health literacy. Conclusion: Arterial hypertension is a risk factor for diseases of the heart, blood vessels and vital organs. In the prevention and treatment of arterial hypertension, health literacy has an irreplaceable place as a person's ability to acquire, understand and use health information for making the right decisions in favor of his health. Nurses, who represent a large group of healthcare professionals, have an important position in the promotion of health literacy, and their influence in the field of health literacy can be strong and significantly positive.

• MeSH
• hypertenze MeSH
• pilotní projekty MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• zdravotní gramotnost MeSH

Úvod: U pacientov s onkologickým ochorením sú poruchy výživy rizikovým faktorom, ktoré komplikujú protinádorovú liečbu a výrazne skracujú prežívanie pacientov. V praxi je kľúčovou podmienkou úspechu posúdenie stavu výživy a včasná nutričná intervencia. Cieľ: Hlavným cieľom príspevku je objasniť postupy ošetrovateľských intervencií pri zabezpečení výživy pacienta s malnutríciou. Metódy: Hlavnou metódou je prípadová štúdia (case study). Výber respondenta bol zámerný. Kritériami výberu boli: pacient s onkologickou diagnózou a malnutríciou, ochotný spolupracovať. Do štúdie sme zaradili 68 ročného pacienta s karcinómom pažeráka. Pacient nám poskytol informácie o svojom zdravotnom stave dobrovoľne a súhlasil s ich spracovaním. Výsledky: Na základe nutričnej anamnézy, antropometrických meraní a laboratórnych vyšetrení bol nutričný stav pacienta vyhodnotený ako malnutrícia. V priebehu štyroch mesiacov sme ordinovanými nutričnými intervenciami - podávaním diéty č.1, tekutín, a nutridrinkov 6 až 8 denne cez perkutánnu endoskopickú gastrostómiu zabezpečovali uspokojovanie potreby výživy u pacienta. Telesnú hmotnosť pacienta sa nám podarilo stabilizovať na hodnote 65-62kg za sledované obdobie 4 mesiacov. Záver: Malnutrícia je najčastejšou sprievodnou diagnózou u onkologických pacientov. Napriek nutričným intervenciám sa stav výživy pacienta zhoršil a po 4 mesiacoch javil známky nádorovej kachexie, čo potvrdili laboratórne parametre.

Introduction: In patients with oncological disease are nutritional disorders a risk factor, which complicate anti-tumor treatment and significantly shorten the survival of patients. In practice, the key condition for success is the assessment of the nutritional status and early nutritional intervention. Objective: The main objective of the paper is explain the procedures of nursing interventions in ensuring the nutrition of a malnourished patient. Methods: The main method is a case study. The choice of the respondent was deliberate. These lection criteria were: a patient with an oncological diagnosis and malnutrition, willing to cooperate. We included a 68-year-old patient with esophageal cancer in the study. The patient provided us with information about his health condition voluntarily and agreed to its processing. Results: Based on nutritional anamnesis, anthropometric measurements and laboratory tests, the patient's nutritional status was evaluated as malnutrition. Over thecourse of five months, we ensured that the patient's nutritional needs were met through a percutaneous endoscopic gastrostomy through prescribed nutritional interventions - administration of diet No. 1 and, liquids, 6 to 8 nutridrinks per day. We managed to measure the patient's body weight stabilize at a value of 65-62kg for the monitored period of 4 months. Conclusion: Malnutrition is the most common accompanying diagnosis in oncology patients. Despite nutritional interventions with the nutritional status of the patient worsened and after 4 months showed signs of tumor cachexia, which was confirmed by laboratory parameters.

• Klíčová slova
• Perkutánní endoskopická gastrostomie (PEG),
• MeSH
• enterální výživa MeSH
• gastrostomie metody   MeSH
• hodnocení stavu výživy MeSH
• metody výživy MeSH
• miniinvazivní chirurgické výkony MeSH
• nádory klasifikace   MeSH
• nutriční podpora MeSH
• nutriční stav MeSH
• nutriční terapie MeSH
• podvýživa diagnostické zobrazování   diagnóza   ošetřování   terapie   MeSH
• protein-energetická malnutrice diagnostické zobrazování   diagnóza   ošetřování   terapie   MeSH