Fear
Dotaz
Zobrazit nápovědu
- MeSH
- lidé MeSH
- psychologické testy MeSH
- stomatologická péče MeSH
- strach MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Prehledová studie približuje duležité vztahy mezi bolestí, strachem z bolesti a vyhýbavým chováním pacientu. V první cásti definuje základní pojmy typu úzkost, strach, normální strach, fobie, senzitivita k obavám, obavy o vlastní zdraví, vyhýbavé chování. Krátce charakterizuje dve teorie úzkosti a strachu - Rachmanovu a Eysenckovu. Ve druhé cásti uvádí a komentuje ctyri modely vztahu mezi strachem a chronickou bolestí: kognitivne-behaviorální model Philipsové, afektivnebehaviorální model Asmundsona a Taylora, model strachu z bolesti a vyhýbání se bolesti Lethema a konecne model strachu z chronické bolesti Vlaeyena a Lintona. Citované modely se pokoušejí odpovedet na otázku, jakými bio-psycho-sociálními mechanismy muže strach z bolesti ovlivnovat chování pacientu. Ve tretí cásti studie jsou uvedeny výsledky novejších empirických výzkumu strachu z akutní, rekurentní, chronické bolesti i pusobení strachu v terminálních stadiích nemoci.
A review study addresses important relations between pain, fear of pain, and avoidance behavior of patients. In Part One, basic terminology such as anxiety, fear, normal fear, phobia, anxiety sensitivity, health sensitivity, avoidance behavior are defined. Two theories of fear and anxiety by Rachman and Eysenck are briefly described. In Part Two, four models of relations between fear and chronic pain: the cognitive-behavioral model of Philips, the affective-behavioral model of Amundsen and Taylor, Lethem’s model of fear of pain and avoidance of pain and, finally, Vlaeyn and Linton’s model of fear of chronic pain are presented and interpreted. The above models attempt to answer the question of what bio-psycho-social mechanisms of fear of pain can influence patients’ behavior. In Part Three of the study, the results of most recent empirical research of fear of the acute, recurrent as well chronic pain, and the effect of fear in the end stage of disease are introduced.
- MeSH
- bolest etiologie MeSH
- chování MeSH
- finanční podpora výzkumu jako téma MeSH
- lidé MeSH
- nezvladatelná bolest etiologie MeSH
- strach etiologie MeSH
- teoretické modely MeSH
- úzkost etiologie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
- srovnávací studie MeSH
Ciele. Strach z nového koronavírusu akoemocionálna reakcia na pandemickú situáciu, ktorá sužuje svet už od začiatku roka 2020, má mnoho súvislostí so správaním a prežívaním obyvateľstva. Na jeho zaznamenávanie bola odborníkmi vyvinutá 7-položková škála Fear of COVID-19 Scale (FCV-19S), ktorá je úspešne využívaná vo viac ako dvadsiatich krajinách sveta. Táto štúdia sa venuje overeniu psychometrických charakteristík slovenskej verzie FCV-19S, pričom sa zameriava na overenie jej faktorovej štruktúry, invariancie merania vzhľadom na pohlavie, reliability v zmysle vnútornej konzistencie, konvergentnej validity v zmysle štrukturálneho modelovania (SEM) a na základe vzťahu s príbuznými premennými úzkosťou, depresivitou a stresom. Výskumný súbor a metódy. Zber dát prebiehal online (N = 744; vek 17–78 rokov) počas prebiehajúcej pandémie koronavírusu na Slovensku. Okrem FCV-19S boli respondentom administrované WHO-5 Index osobnej pohody, Škála vnímaného stresu (PSS-10) a Škála úzkosti z koronavírusu (CAS). Výsledky. Výsledky konfirmačnej faktorovej analýzy podporili dvojfaktorovú štruktúru nástroja s dvomi subškálami Emocionálne a Fyziologické symptómy. FCV-19S sa ukázal ako nástroj invariantný vzhľadom na pohlavie, je ho preto možné využiť na porovnanie prežívaného strachu u mužov a žien. Výsledky ďalej poukazujú na dobrú vnútornú konzistenciu a konvergentnú validitu slovenskej verzie škály. Limity. V štúdii nebola overovaná invariancia merania FCV-19S vzhľadom na vek, vzdelanie a etnicitu. Vzhľadom na prierezový dizajn ďalej nebola zisťovaná stabilita nástroja v čase. Štúdia je tiež limitovaná online zberom dát a príležitostným výberom výskumnej vzorky.
Objectives. Fear of the new coronavirus, as an emotional response to a pandemic situation that has plagued the world since early 2020, has many implications for the behaviour and psychological experiences of the population. To measure the fear of coronavirus a 7-item Fear of COVID-19 Scale (FCV-19S) was developed, now successfully used in more than 20 countries around the world. This study deals with the verification of psychometric characteristics of the Slovak version of FCV-19S, focusing on its factor structure, measurement invariance with respect to gender, reliability in terms of internal consistency, and convergent validity based on structural equation modelling (SEM) and based on the relationship to related constructs of anxiety, depression, and stress. Sample and settings. Data were collected online (N=744; aged 17–78) during the ongoing coronavirus pandemic in Slovakia. Along with FCV-19S, World Health Organization-Five Well-Being Index, Perceived Stress Scale, and Coronavirus Anxiety Scale were administered to the respondents. Results. The results of the confirmatory factor analysis supported the two-factor structure of the instrument with two subscales, Emotional and Physiological Symptoms. The FCV-19S has proven to be a gender-invariant tool, so it can be used to compare fear experiences in men and women. The results further indicate good internal consistency and convergent validity of the Slovak version of the scale. Limitations. Measurement invariance of FCV-19S across age, education or ethnic groups was not tested in the present study. The stability of the scores over time was also not examined due to the cross-sectional design. The study is limited by online data collection and convenience sampling method.
Strach je prirodzenou emóciou tehotných žien. Niekedy nekomunikovaný strach v období tehotenstva sa môže zintenzívňovať a mať negatívny vplyv na ženu, dieťa i samotný pôrod. Cieľom štúdie bolo identifikovať obsahy strachu u tehotných žien a spôsoby zvládania strachu. Štúdie sa zúčastnilo 156 tehotných žien (29,7 ? 4,7 rokov). Metódou zberu údajov bol dotazník vychádzajúci z Melenderovej tabuľky obsahov strachu. Zistili sme, že tehotné ženy prežívajú najväčší strach o zdravie dieťaťa (64,1 %) a strach z pôrodu (21,8 %). Pri prekonávaní strachu najviac ženám pomáha rozhovor, podpora blízkej osoby (47,1 %) a rozhovor a podpora lekára/pôrodnej asistentky (21,6 %). Závery výskumu poukazujú na skutočnosti, ktoré by mohli zlepšiť primárnu zdravotnú starostlivosť o tehotné ženy v rámci prevencie zvládania strachu v tehotnosti a počas pôrodu.
Fear is a natural emotion of pregnant women. Sometimes not communicated it may intensify and then it has a negative influence on a woman, a child and a birth. The aim of the study was to identify out whether pregnant women contents fear and his coping. 156 pregnant women were interviewed (29.7 ? 4,7 years). The method of data collection was a questionnaire, resulting from Melender table contens fear. We have found that pregnant women experience the greatest fear of the health of the child (64,1 %) and the fear of the childbirth (21,8 %). To overcome fear most women helps conversation with a support person (47.1%) and in the interview and support of a doctor/midwife (21.6 %). Conclusions research has shown some facts that may help to improve primary health care for pregnant women within preventing and coping with the fear in pregnancy and during the birth.
Prehledová studie je rozdelena do trí cástí. V první jsou vyloženy metody, které umožnují diagnostikovat strach z bolesti: pozorování, rozhovor, dotazník, dále metody využívající obrazového materiálu a psychofyziologické metody. Souhrnná tabulka specifikuje celkem 10 dotazníkových metod. Druhá cást studie je venována tvorbe ceské verze dotazníku Fear of Pain Questionnaire, FPQ-III. Ceská verze vznikala ve dvou krocích. Nejprve byl dotazník o 30 položkách administrován 88 medikum. Na základe faktorové analýzy byl zkrácen na 25 položek a administrován 325 dospelým osobám (113 hospitalizovaným pacientum a dalším 212 dospelým osobám s bežnými zdravotními obtížemi). Nová faktorová analýza vyústila ve 23 položek a pripouští dve interpretace. Jde – podobne jako u originální verze – o metodu merící tri promenné: strach z velké bolesti (reliabilita 0,82), strach z malé bolesti (0,75) a strach z lékarských výkonu (0,78). Nebo jde o jednodimenzionální dotazník merící obecne strach z bolesti (reliabilita 0,89). Autori ceské verze se priklánejí spíše k jednodimenzionalite. Doporucují klinické využití dotazníku pro screeningové úcely a predkládají uživatelum pracovní normy. Tretí cást prehledové studie popisuje ruzné nefarmakologické postupy, které jsou vhodné pro tlumení strachu z bolesti.
The survey consists of three parts. In the first part, the methods used in fear of pain assessment are presented (observation, interview, questionnaires, psychophysiological techniques and image-based methods). A chart presents an overview of ten questionnaire methods. In the second part, the creation of the Czech version of Fear of Pain Questionnaire (FPQ III) is introduced. The Czech version was developed in two subsequent stages. First, the 30-item FPQ was administered to 88 medical students. Factor analytic refinement resulted in a 25-item FPQ, which was then administered to 325 adults (113 inpatients, 212 adults with common health problems). New factor analytic refinements led to a 23-item FPQ-III (CZ version). The overall refinement allowed two interpretations. Similar to the original version, the questionnaire measures three variables (subscales): Fear of Severe Pain (reliability 0.82); Fear of Minor Pain (0.75); and Fear of Medical Pain (0.78). The second interpretation emphasizes the only dimension of the questionnaire, which is general fear of pain (reliability 0.89). The authors of the Czech version prefer the one-dimensional quality of FPQ. They recommend the FPQ-III CZ for screening and offer professional standards to prospective users. In the third part of the survey, various non-pharmacological methods suitable for fear of pain alleviation are presented.
