• MeSH
• endoskopy MeSH
• enterální výživa MeSH
• gastroenterologie MeSH
• gastrostomie MeSH
• žaludek MeSH
• Publikační typ
• monografie MeSH

• Konspekt
• Patologie. Klinická medicína
• NLK Obory
• gastroenterologie

• MeSH
• nutriční podpora MeSH

• Konspekt
• Patologie. Klinická medicína

• Publikační typ
• úvodníky MeSH

Pacienti s pokročilým chronickým ochorením pečene (ACLD) a tí, ktorí čakajú na transplantáciu pečene (LT) alebo ju už podstúpili, sú vystavení vysokému riziku infekčných komplikácií v dôsledku oslabeného imunitného systému. Vakcinácia predstavuje kľúčovú stratégiu na prevenciu závažných infekcií v tejto vysoko rizikovej skupine. Účinnosť vakcín závisí od načasovania ich podania – optimálne je vakcinovať pacientov v raných štádiách ochorenia pred transplantáciou, keď je imunitná odpoveď najlepšia. Po transplantácii je vakcinácia možná, no vyžaduje stabilizáciu imunosupresívnej terapie. Podávanie živých vakcín po LT je kontroverzné, hoci nové výskumy naznačujú ich potenciálnu bezpečnosť v špecifických prípadoch. Tento článok sumarizuje odporúčané vakcinačné stratégie v Európe a vo svete, hodnotí účinnosť vakcinácie v tejto populácii a zdôrazňuje potrebu ďalšieho výskumu na optimalizáciu očkovacích postupov u pacientov s chronickými ochoreniami pečene a po transplantácii.

Patients with advanced chronic liver disease (ACLD), those awaiting liver transplantation (LT), and post-transplant recipients face a high risk of infectious complications due to immune dysfunction. Vaccination is a key preventive strategy to protect this high-risk group from severe infections. The effectiveness of vaccines depends on the timing of administration – optimal vaccination occurs in the early stages of liver disease before transplantation when the immune response is strongest. Post-transplant vaccination is possible, but requires stabilization of immunosuppressive therapy. The administration of live vaccines after LT remains controversial, although recent research suggests their potential safety in specific cases. This paper summarizes recommended vaccination strategies in Europe and worldwide, evaluates the effectiveness of vaccination in this patient population, and highlights the need for further research to optimize immunization protocols for patients with chronic liver diseases and transplant recipients.

• MeSH
• imunosupresivní léčba MeSH
• infekční nemoci MeSH
• lidé MeSH
• nemoci jater MeSH
• transplantace jater * MeSH
• vakcinace * MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• přehledy MeSH

Cirhóza predstavuje konečné štádium pokročilého chronického ochorenia pečene (ACLD), pričom prechod z kompenzovaného do dekompenzovaného štádia znamená zásadný bod zvratu v prognóze pacienta. Tento prehľad sa zameriava na dynamiku, rizikové faktory a manažment akútnej (AD) aj neakútnej dekompenzácie (NAD) pri cirhóze. Zdôrazňuje kľúčové patofyziologické mechanizmy, ako sú portálna hypertenzia, systémový zápal a bakteriálna translokácia, a klasifikuje klinické fenotypy na základe nedávnych zistení zo štúdií CANONIC a PREDICT. Cieľom článku je podčiarknuť význam včasnej diagnostiky, štandardizovaného prístupu k cieľovým patofyziologickým doménam (najmä portálnej hypertenzie), individualizovaných terapeutických stratégií a nových prístupov vedúcich k dosiahnutiu rekompenzácie.

Cirrhosis represents the final stage of advanced chronic liver disease (ACLD) with the transition from compensated to decompensated stages marking a critical point in patient prognosis. This review explores the dynamics, risk factors, and management of both acute (AD) and non--acute decompensation (NAD) in cirrhosis. It highlights key pathophysiological mechanisms such as portal hypertension, systemic inflammation, and bacterial translocation, and classifies clinical phenotypes based on recent findings from the landmark CANONIC and PREDICT studies. The article aimed at underscoring importance of early diagnosis, standardized targeting of the key pathophysiological domains of portal hypertension, individualized management strategies, and emerging approaches to achieve recompensation.

• Klíčová slova
• systémový zánět, dekompenzace,
• MeSH
• jaterní cirhóza * diagnóza   patofyziologie   terapie   MeSH
• lidé MeSH
• management nemoci MeSH
• portální hypertenze patofyziologie   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

RATIONALE: Severe alcohol-associated hepatitis (SAH) is the most critical, acute, inflammatory phenotype within the alcohol-associated liver disease (ALD) spectrum, characterized by high 30- and 90-day mortality. Since several decades, corticosteroids (CS) are the only approved pharmacotherapy offering highly limited survival benefits. Contextually, there is an evident demand for 3PM innovation in the area meeting patients' needs and improving individual outcomes. Fecal microbiota transplantation (FMT) has emerged as one of the new potential therapeutic options. In this study, we aimed to address the crucial 3PM domains in order to assess (i) the impact of FMT on mortality in SAH patients beyond CS, (ii) to identify factors associated with the outcome to be improved (iii) the prediction of futility, (iv) prevention of suboptimal individual outcomes linked to increased mortality, and (v) personalized allocation of therapy. METHODS: We conducted a prospective study (NCT04758806) in adult patients with SAH who were non-responders (NR) to or non-eligible (NE) for CS between January 2018 and August 2022. The intervention consisted of five 100 ml of FMT, prepared from 30 g stool from an unrelated healthy donor and frozen at - 80 °C, administered daily to the upper gastrointestinal (GI) tract. We evaluated the impact of FMT on 30- and 90-day mortality which we compared to the control group selected by the propensity score matching and treated by the standard of care; the control group was derived from the RH7 registry of patients hospitalized at the liver unit (NCT04767945). We have also scrutinized the FMT outcome against established and potential prognostic factors for SAH - such as the model for end-stage liver disease (MELD), Maddrey Discriminant Function (MDF), acute-on-chronic liver failure (ACLF), Liver Frailty Index (LFI), hepatic venous-portal pressure gradient (HVPG) and Alcoholic Hepatitis Histologic Score (AHHS) - to see if the 3PM method assigns them a new dimension in predicting response to therapy, prevention of suboptimal individual outcomes, and personalized patient management. RESULTS: We enrolled 44 patients with SAH (NR or NE) on an intention-to-treat basis; we analyzed 33 patients per protocol for associated factors (after an additional 11 being excluded for receiving less than 5 doses of FMT), and 31 patients by propensity score matching for corresponding individual outcomes, respectively. The mean age was 49.6 years, 11 patients (33.3%) were females. The median MELD score was 29, and ACLF of any degree had 27 patients (81.8%). FMT improved 30-day mortality (p = 0.0204) and non-significantly improved 90-day mortality (p = 0.4386). Univariate analysis identified MELD ≥ 30, MDF ≥ 90, and ACLF grade > 1 as significant predictors of 30-day mortality, (p = 0.031; p = 0.014; p = 0.034). Survival was not associated with baseline LFI, HVPG, or AHHS. CONCLUSIONS AND RECOMMENDATIONS IN THE FRAMEWORK OF 3PM: In the most difficult-to-treat sub-cohort of patients with SAH (i.e., NR/NE), FMT improved 30-day mortality. Factors associated with benefit included MELD ≤ 30, MDF ≤ 90, and ACLF < 2. These results support the potential of gut microbiome as a therapeutic target in the context of 3PM research and vice versa - to use 3PM methodology as the expedient unifying template for microbiome research. The results allow for immediate impact on the innovative concepts of (i) personalized phenotyping and stratification of the disease for the clinical research and practice, (ii) multilevel predictive diagnosis related to personalized/precise treatment allocation including evidence-based (ii) prevention of futile and sub-optimally effective therapy, as well as (iii) targeted prevention of poor individual outcomes in patients with SAH. Moreover, our results add to the existing evidence with the potential to generate new research along the SAH's pathogenetic pathways such as diverse individual susceptibility to alcohol toxicity, host-specific mitochondrial function and systemic inflammation, and the role of gut dysbiosis thereof. SUPPLEMENTARY INFORMATION: The online version contains supplementary material available at 10.1007/s13167-024-00381-5.

• Publikační typ
• časopisecké články MeSH

S vývojom imunosupresívnych režimov a operačných techník sa zlepšilo prežívanie pacientov po transplantácii (Tx) solídnych orgánov, následkom čoho sa zvýšil rozvoj metabolických komplikácií. Potransplantačný diabetes mellitus (PTDM) je závažná a častá metabolická komplikácia po Tx solídnych orgánov. Okrem typických rizikových faktorov, ktoré sa spolupodieľajú na vzniku diabetes mellitus, významnú úlohu zohrávajú pri PTDM aj faktory späté s Tx a nasledujúcou liečbou. Ochorenie je spojené s rozvojom komplikácií, a tým so zvýšením nákladov na liečbu pacienta. Identifikácia rizikových jedincov, prevencia vzniku ochorenia, skorá diagnostika v prípade rozvoja PTDM a následná optimálna liečba pomáhajú zlepšiť kvalitu a dĺžku života transplantovaným pacientom.

With the development of immunosuppressive regimens and surgical techniques, the survival of patients after solid organ transplantation (Tx) has improved, resulting in an increase in the development of metabolic complications. Post-transplant diabetes mellitus (PTDM) is a serious and frequent metabolic complication after solid organ Tx. In addition to the typical risk factors that contribute to the development of diabetes mellitus, factors associated with Tx and subsequent treatment play a significant role in PTDM. The disease is associated with the development of complications and thus increased cost of treatment for the patient. Identification of at-risk individuals, prevention of disease development, early diagnosis if PTDM develops, and subsequent optimal treatment help to improve the quality and length of life of transplanted patients.

• MeSH
• diabetes mellitus * farmakoterapie   prevence a kontrola   MeSH
• hyperglykemie farmakoterapie   komplikace   MeSH
• hypoglykemika aplikace a dávkování   terapeutické užití   MeSH
• imunosupresivní léčba MeSH
• inzulin aplikace a dávkování   terapeutické užití   MeSH
• lidé MeSH
• rizikové faktory MeSH
• transplantace orgánů škodlivé účinky   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

• Publikační typ
• úvodníky MeSH

Analýzou 996 pacientov z registra cirhózy RH7 sme zmapovali cestu pacientov počas 4,5-ročného obdobia smerom od registrácie do transplantácie pečene. Zistili sme, že u 283 pacientov (28,4 %) sa otvoril transplantačný protokol s mediánom 4 dni od registrácie, z nich 117 (11,7 %) bolo zapísaných na čakaciu listinu s mediánom 91 dní od začiatku protokolu, a 75 (7,5 %) bolo transplantovaných s mediánom 44 dní od zapísania na čakaciu listinu. Faktory, ktoré zvyšovali pravdepodobnosť začatia transplantačného protokolu, boli nižší vek, lepšia telesná konštitúcia a výkonnosť (BMI, svalová sila, krehkosť), autoimunitná etiológia, závažnosť choroby pečene a nižšia miera systémového zápalu (leukocyty, CRP). Faktory, ktoré zvyšovali pravdepodobnosť zapísania na čakaciu listinu, boli mužské pohlavie, lepšia telesná výkonnosť, a závažnosť choroby pečene. Faktory, ktoré zvyšovali pravdepodobnosť vyradenia z čakacej listiny, boli iná ako autoimunitná etiológia, závažnosť choroby pečene a systémový zápal. Prežitie 1 a 3 roky po transplantácii sme zaznamenali u 82,6 a 78,1 % pacientov. Práca poslúži ako dôležitá lekcia z fungovania nastavených procesov s cieľom ďalšieho zefektívnenia a skvalitnenia nášho transplantačného programu.

By analyzing 996 patients from the RH7 cirrhosis registry within the 4.5 years of inclusion interval, we mapped the path of patients to liver transplantation. We found that 283 patients (28.4%) opened a transplant protocol with a median of 4 days from registration, of which 117 (11.7%) were placed on a waiting list with a median of 91 days from the start of the protocol, and 75 (7.5%) were transplanted with a median of 44 days from enlisting. Factors that increased the likelihood of starting a transplant protocol were younger age, better body constitution and performance (BMI, muscle strength, lower frailty), autoimmune etiology, severity of liver disease, and lower levels of systemic inflammation (leukocytes, CRP). Factors that increased the probability of being enrolled on the waiting list were male gender, better physical performance, and severity of liver disease. Factors that increased the probability of removal from the waiting list other than autoimmune etiology, were severity of liver disease and systemic inflammation. Overall survival of one and three years after liver transplantation was 82.6 and 78.1% of patients respectively. The study will serve as an important lesson in the functioning of the set processes to further streamline and improve the quality of our transplant program.

• MeSH
• jaterní cirhóza * terapie   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• prognóza MeSH
• prospektivní studie MeSH
• seznamy čekatelů MeSH
• transplantace jater * MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Geografické názvy
• Slovenská republika MeSH

Alarmujúci vzostup morbidity a mortality na choroby pečene sú dôvodom pre hľadanie možností, ako zvrátiť tento trend. Covidové obdobie bolo časom nárastu konzumácie liehovín v SR aj s tým súvisiacej morbidity a mortality. Efektívnym nástrojom včasnej detekcie rizikovej konzumácie alkoholu je skríning formou AUDIT dotazníka nasledovaný intervenciou a skríningom ochorenia pečene formou laboratórnych a zobrazovacích metód vrátane ultrasonografie a elastografie s využitím neinvazívnych indexov fibrózy. Skríning rizikovej konzumácie alkoholu a pokročilej fibrózy pečene v ambulanciách gastroenterológa, hepatológa aj všeobecného lekára pomôže zavčasu detegovať rizikových jedincov a začať intervenciu. Článok podáva návrh skríningu v kontexte najnovších EASL a AASLD odporúčaní a dostupných aktuálnych prehľadov skríningu vo svete. Cieľom je zredukovať nepriaznivé dopady alkoholu na Slovensku

The alarming rise in morbidity and mortality from liver diseases is the reason for searching ways to reverse this trend. The COVID-19 period was a time of increased consumption of spirits in Slovakia and associated morbidity and mortality. An effective tool for early detection of risky alcohol consumption is screening in the form of the AUDIT questionnaire followed by intervention and screening of liver disease in the form of laboratory and imaging methods, including ultrasonography and elastography using non-invasive fibrosis indices. Screening for risky alcohol consumption and advanced liver fibrosis in gastroenterologist, hepatologist and general practitioner outpatient offices will help to detect at-risk individuals early and start intervention. This paper presents a screening proposal in the context of the latest EASL and AASLD guidelines and available current reviews of screening worldwide. The goal is to reduce the adverse effects of alcohol in Slovakia.

• Klíčová slova
• AUDIT test,
• MeSH
• alkoholické nemoci jater * diagnóza   MeSH
• lidé MeSH
• pití alkoholu škodlivé účinky   MeSH
• plošný screening MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• rizikové faktory MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• přehledy MeSH
• Geografické názvy
• Slovenská republika MeSH