• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

Séria dvoch kazuistík rozoberá diferenciálnu diagnostiku nebolestivého ikteru u starších ľudí a poukazuje na autoimunitnú pankreatitídu ako jednu z jeho zriedkavejších príčin. V rámci pátrania po príčine je prvým krokom vylúčenie malígneho pôvodu obštrukcie pomocou klinického obrazu, zobrazovacích vyšetrení, a EUS navigovanou biopsiou. Na možnosť diagnózy autoimunitnej pankreatitídy môže spočiatku upozorniť zobrazovacie vyšetrenie, ale pri fokálnom postihnutí je odlíšenie od nádoru nespoľahlivé. Vyšetrenie protilátok IgG4 môže priblížiť diagnostiku IgG4 asociovanej chronickej pankreatitídy 1. typu. Histologické vyšetrenie pankreasu pomôže odhaliť typické črty autoimunitnej pankreatitídy, ako sú lymfoplazmocytárny infiltrát, storiformná fibróza, obliterujúca flebitída a zvýšený počet IgG4 pozitívnych plazmocytov. Na základe týchto kritérií je možné začať liečbu steroidmi, pričom typickou je rýchla odpoveď v zmysle poklesu cholestatických markerov a bilirubínu. Pacienti s autoimunitnou pankreatitídou vyžadujú dlhodobé sledovanie jednak za účelom úpravy liečby v prípade recidív, pre riziko vývoja exokrinnej a endokrinnej insuficiencie, a v prípade IgG4 asociovanej pankreatitídy aj pre riziko systémového orgánového postihnutia. Zvýšené riziko nádoru pankreasu je stále predmetom diskusií.

A series of two case reports discusses the differential diagnosis of painless jaundice in the elderly and points to autoimmune pancreatitis as one of its rarer causes. In search for the cause, the first step is to rule out the malignant origin of the obstruction using the clinical picture, imaging examinations, and EUS-guided biopsy. An imaging examination can initially point to the possibility of autoimmune pancreatitis, but in the case of focal pancreatic involvement the distinction from cancer is unreliable. Elevated concentration of IgG4 antibodies can further increase the probability of IgG4-associated pancreatitis. Histological examination of the pancreas will help reveal typical features of autoimmune pancreatitis such as lymphoplasmacytic infiltrate, storiform fibrosis, obliterating phlebitis and increased number of IgG4 positive plasma cells. Once the diagnosis is probable, it is advisable to start a treatment with steroids. A quick decrease in cholestatic markers and bilirubin is typical. Patients with autoimmune pancreatitis require long-term follow-up, to adjust the treatment in case of relapses, the risk of developing exocrine or endocrine insufficiency, and in case of IgG4 associated disease due to the risk of other organ systems involvement. The risk of pancreatic cancer is still a matter of discussion.

• MeSH
• autoimunitní pankreatitida diagnóza   farmakoterapie   MeSH
• biopsie MeSH
• diferenciální diagnóza MeSH
• imunoglobulin G analýza   MeSH
• lidé MeSH
• obstrukční žloutenka * diagnóza   etiologie   farmakoterapie   MeSH
• pankreas anatomie a histologie   diagnostické zobrazování   patologie   MeSH
• prednison aplikace a dávkování   terapeutické užití   MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

Úvod: Pankreatické cystické lézie (PCL) sú diagnostikované čoraz častejšie a niektoré majú malígny potenciál. Rozhodnutie o indikácii endosonografickej tenkoihlovej aspirácie (EUS-FNA) a resekcie zostáva stále výzvou. Ciele: Zhodnotiť realizovateľnosť a diagnostický prospech EUS--FNA, a u pacientov podstupujúcich chirurgickú resekciu, porovnať výsledky EUS-FNA s resekčnou histológiou. Metódy: Retrospektívna observačná štúdia u pacientov podstupujúcich EUS-FNA pre PCL. Hodnotili sme morfologické rizikové znaky: solídny komponent, nástenný uzol > 5 mm, rozšírený pankreatický vývod > 5 mm, veľkosť lézie > 4 cm. Mucinózna lézia bola definovaná makroskopicky pozitívnym string testom, hustým mucínom a/alebo vysokým CEA (> 100 ng/ml) alebo nízkou hladinou glukózy (< 2,8 mmol/l). Získaný materiál bol natretý na podložné sklíčka a odoslaný na cytológiu. Výsledky: Zahrnuli sme 30 pacientov, pomer M/Ž bol 20/10, priemerný vek bol 66,5 (IQR 58–73) rokov. Sedemnásť pacientov malo 1 a viac rizikových znakov, 13 nemalo žiadne. Makroskopické hodnotenie tekutiny bolo úspešné u 23 (76,6 %) pacientov, bolo pozitívne u 14 (skupina M) a negatívne u 9 pacientov (skupina N). Analýza tekutiny ukázala predpokladanú mucinóznu léziu u všetkých pacientov v skupine M a u štyroch (44,4 %) v skupine N. Desať pacientov podstúpilo chirurgickú resekciu. V porovnaní s resekčnou histológiou mala prítomnosť najmenej jedného rizikového znaku 100% senzitivitu a 42,8% špecificitu na diagnostiku high-grade neoplázie, tekutinová analýza mala 71,4% senzitivitu a 66,6% špecificitu pre mucinóznu léziu a cytologické hodnotenie malo 0% senzitivitu a 66,6% špecificitu pre high-grade neopláziu. Záver: Naša štúdia poskytuje pohľad na diagnostickú komplexnosť PCL. Ukazuje, že pacientov bez morfologických rizikových znakov je možné bezpečne sledovať a EUS-FNA je potrebná pri léziách s 1 alebo viacerými rizikovými znakmi. Lézie s mucinóznou tekutinou a rizikovým znakom by mali byť indikované na resekciu pre vysoké riziko malignity.

Background: Pancreatic cystic lesions (PCLs) are being more frequently diagnosed and some have the potential for malignant transformation. The decision for performing EUS-FNA and indicating surgery remains challenging. Aims: To evaluate the feasibility and diagnostic yield of EUS-FNA, and in patients undergoing surgery to compare results of EUS-FNA with the resection histology. Methods: A retrospective observational study in patients undergoing EUS-FNA for PCLs. We assessed morphological risk features: solid component, a mural nodule >5 mm, dilated pancreatic duct >5 mm, lesion size >4 cm. The mucinous content was defined macroscopically by positive string test/thick mucin and/or by high CEA (>100 ng/ml) or low glucose (<2.8 mmol/l). Aspirated material was smeared and sent for cytology. Results: We included 30 patients, an M/F ratio of 20/10, with a median age of 66.5 (IQR 58–73) years. Seventeen patients had one or more risk features, 13 had none. The macroscopic evaluation of fluid was reported in 23 (76.6%) patients, it was positive in 14 (Group M) and negative in nine patients (Group N). The fluid analysis showed a presumed mucinous lesion in all patients in Group M, and four (44.4%) in Group N. Ten patients underwent surgery. Compared with resection histology, the presence of at least one risk feature had 100% sensitivity and 42.8% specificity for diagnosing high-grade neoplasia, the fluid analysis had 71.4% sensitivity and 66.6% specificity for a mucinous lesion, and cytological evaluation had 0% sensitivity and 66.6% specificity for high-grade neoplasia. Conclusion: Our study provides insight into the diagnostic complexity of PCLs. Our experience supports safe follow-up in patients without morphological risk features, and EUS-FNA indication in lesions with one or more risk features. Due to the high risk of malignancy, presumed mucinous lesions with a risk feature should be referred for surgery.

• MeSH
• biopsie tenkou jehlou pod endosonografickou kontrolou * metody   MeSH
• klinické rozhodování MeSH
• lidé MeSH
• nádory slinivky břišní * chirurgie   diagnostické zobrazování   patologie   MeSH
• pankreatická cysta chirurgie   diagnóza   patologie   MeSH
• retrospektivní studie MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

Veľmi zriedkavú formu sekundárneho zhubného nádoru pľúc predstavujú metastázy malígneho feochromocytómu. V článku sa venujeme pacientke po adrenalektomii pre feochromocytóm, s nálezom solitárneho nodulu v pravom pľúcnom krídle pri kontrolnom PET/CT vyšetrení. Po chirurgickej resekcii pľúcneho ložiska bola histologicky potvrdená metastáza malígneho feochromocytómu. Kazuistikou upozorňujeme na možnosť neobvyklej etiológie solitárneho pľúcneho nodulu a dôležitosť dlhodobej dispenzarizácie pacientov po exstirpácii feochromocytómu, keďže patologicko-anatomické určenie malígnej povahy ochorenia je náročné.

Metastases of malignant pheochromocytoma represent a very rare form of a secondary malignant pulmonary tumor. The paper demonstrates a patient with a history of adrenalectomy due to pheochromocytoma, who was diagnosed with a solitary nodule in the right pulmonary wing by PET/CT assessment. The metastasis of malignant pheochromocytoma was histologically proven after the surgical resection of the pulmonary lesion. The case report informs about the possibility of an uncommon etiology of a solitary pulmonary nodule and the importance of a long term follow up of patients after the extirpation of pheochromocytoma, as the pathological and anatomical determination of a malignant character of this disease is difficult.

• MeSH
• adrenalektomie MeSH
• dospělí MeSH
• feochromocytom * diagnóza   chirurgie   patologie   MeSH
• lidé MeSH
• nádory nadledvin diagnóza   chirurgie   patologie   MeSH
• nádory plic * diagnostické zobrazování   chirurgie   patologie   sekundární   MeSH
• PET/CT MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Úvod: Renálny onkocytóm je zriedkavý tumor, ktorý podľa WHO klasifikácie patrí medzi benígne obličkové novotvary. Napriek tejto skutočnosti boli v literatúre popísané prípady s histologickými črtami invázie. Prípad: Popísali sme prípad renálneho onkocytómu s bizardnými bunkami a so známkami invázie do sínusového tukového tkaniva obličky. Urobili sme imunohistechemickú analýzu prípadu a prehľad príslušnej literatúry. Záver: Aby bolo možné sa dopracovať k správnej dia­gnóze je nevyhnutná kvalitná týmová spolupráca patológa a klinika. V súlade s inými autormi sa domnievame, že renálny onkocytóm by mal byť považovaný skôr za nádor s nízkym malígnym potenciálom ako za nádor bez malígneho potenciálu. Napriek jeho klinicky benígnemu charakteru by na základe hypotézy bolo možné renálny onkocytóm považovať za prekancerózu chromofóbneho karcinómu obličky.

Background:Renal oncocytoma is an uncommon tumor, classified as a benign renal neoplasm in the World Health Organisation classification of renal tumours. Despite it there were described several reports with invasive histopathologic features. Case report: We describe a case of renal oncocytoma with bizzare cells and invasion of renal sinus fat tissue. We performed immunohistochemical analysis of the case and a review of relevant literature. Conclusion: In order to set up the right dia­gnosis the perfect co‑operation of clinicians and pathologists is necessary. In our opinion, in accordance with other authors, the renal oncocytomas should be considered as having a very low rather than no malignant potential, in spite of clinically benign behavior, supplementing a hypothesis, whether renal oncocytomas may be considered as a precancerous lesion of chromophobe carcinoma.

• Klíčová slova
• renální onkocytom,
• MeSH
• imunohistochemie * MeSH
• invazivní růst nádoru MeSH
• lidé MeSH
• nádory ledvin * chirurgie   patologie   MeSH
• nefrektomie MeSH
• oxyfilní adenom * chirurgie   patologie   MeSH
• prekancerózy MeSH
• senioři MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

• MeSH
• dvojčata MeSH
• komplikace těhotenství prevence a kontrola   MeSH
• lidé MeSH
• prenatální péče MeSH
• těhotenství mnohočetné MeSH
• těhotenství MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• těhotenství MeSH
• ženské pohlaví MeSH

• MeSH
• chybná zdravotní péče MeSH
• laparoskopie MeSH
• lidé MeSH
• pooperační komplikace MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

• MeSH
• bolest diagnóza   etiologie   MeSH
• dospělí MeSH
• laparoskopie metody   MeSH
• lidé MeSH
• pánev MeSH
• psychosomatické poruchy MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• přehledy MeSH