Q134690410
Dotaz
Zobrazit nápovědu
A simple method for the simultaneous derivatization of carbohydrates, polyols, amines and amino acids using hexamethyldisilazane and N,O-bis(trimethylsilyl)trifluoroacetamide was developed. This method allows the direct derivatization of urine samples without sample pretreatment before derivatization. The method was successfully used for analysis of the selected metabolites in urine samples of healthy individuals and neonates suffering from galactosemia. The limits of detection by positive chemical ionization gas chromatography with tandem mass spectrometry analysis were in the range of 1.0 mgL-1 for mannitol to 4.7 mg/L for glucose.
- MeSH
- algoritmy MeSH
- aminy moč MeSH
- analýza moči MeSH
- dospělí MeSH
- galaktosemie moč MeSH
- kalibrace MeSH
- lidé MeSH
- limita detekce MeSH
- novorozenec MeSH
- plynová chromatografie s hmotnostně spektrometrickou detekcí MeSH
- polymery analýza MeSH
- reprodukovatelnost výsledků MeSH
- sacharidy moč MeSH
- tandemová hmotnostní spektrometrie MeSH
- trimethylsilylové sloučeniny analýza MeSH
- zmrazování MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- novorozenec MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
Prezentovaný je zriedkavý prípad 8-mesačného chlapca s obojstrannými kataraktami, u ktorého bol diagnostikovaný vrodený deficit galaktokinázy na základe metabolického skríningu pre kongenitálne bilaterálne katarakty. Pacient podstúpil operáciu – extrakciu katarakty obojstranne. Po zavedení bezlaktózovej diéty sa pacient vyvíja normálne, bez známok oneskorenia vývinu. Je prítomná bilaterálna afakia s jemným horizontálnym nystagmom, zapríčineným neskoršou diagnózou katarakty.
Authors present a rare case of 8-month old male with bilateral cataract formation. He was diagnosed with galaktokinase deficiency based on metabolic screening in bilateral congenital cataract. Patient undervent cataract extraction. After galactose restricted diet the patient appeared normal with no signs of developmental delay. There is aphakia and indistinctive horizontal nystagmus caused by delayed diagnosis of cataract.
- MeSH
- extrakce katarakty MeSH
- galaktokinasa * nedostatek MeSH
- galaktosemie diagnóza etiologie terapie MeSH
- katarakta * etiologie vrozené MeSH
- kojenec MeSH
- lidé MeSH
- Check Tag
- kojenec MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
OBJECTIVE: Individuals with decreased thiopurine methyltransferase (TPMT) activity are at risk of adverse effects of thiopurine administration whereas its increased activity may inactivate drugs faster. We evaluated genotype-phenotype correlations in patients with suspected hematological malignancies and inflammatory bowel disease from our region based on findings of nonlinear TPMT enzyme kinetics previously unreported. PATIENTS AND METHODS: The study group comprised 267 individuals. They were screened for the most common variants of low TPMT activity. TPMT activity was measured in erythrocytes using the HPLC rate-blanked method. RESULTS: Thirty-three patients (12.4%) were heterozygous (26 were TPMT*1/*3A, 5 TPMT*1/*2, 2 TPMT *1/*3C) and 1 was a compound heterozygote (*2/*3A). Normal and low normal TPMT activities substantially overlapped in wild-type and heterozygous individuals, whereas high activities were found in 29 wild-type genotyped patients. Extreme and life-threatening toxicity was observed in the compound heterozygote patient. CONCLUSION: Activity measurement performed at diagnosis provides clinicians with information on immediate pharmacokinetic-related adverse events and/or hypermetabolism, and genotyping may indicate the rate of pharmacodynamic thioguanine nucleotide accumulation due to slower overall thiopurine metabolism.
- MeSH
- asparaginasa terapeutické užití MeSH
- cyklofosfamid terapeutické užití MeSH
- cytarabin terapeutické užití MeSH
- daunomycin terapeutické užití MeSH
- erytrocytární membrána enzymologie MeSH
- genetické asociační studie MeSH
- idiopatické střevní záněty krev MeSH
- lidé MeSH
- lymfoblastická leukemie-lymfom z prekurzorových T-buněk farmakoterapie genetika MeSH
- merkaptopurin terapeutické užití MeSH
- methotrexát terapeutické užití MeSH
- methyltransferasy nedostatek genetika metabolismus MeSH
- mladiství MeSH
- polymerázová řetězová reakce MeSH
- prednison terapeutické užití MeSH
- protokoly protinádorové kombinované chemoterapie terapeutické užití MeSH
- vinkristin terapeutické užití MeSH
- vysokoúčinná kapalinová chromatografie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- kazuistiky MeSH
- práce podpořená grantem MeSH
- Geografické názvy
- Česká republika MeSH
- Slovenská republika MeSH
Lyzozómové poruchy sú skupinou dedičných metabolických porúch spôsobených najčastejšie znížením alebo úplnou absenciou aktivity špecifických lyzozómových enzýmov. Tento deficit vedie k akumulácii substrátu v lyzozóme, poškodeniu buniek a progresívnemu orgánovému zlyhávaniu. Doposiaľ bolo opísaných približne 50 lyzozómových ochorení. Už pred objavením lyzozómu boli známe mnohé ochorenia, pri ktorých bola zistená akumulácia rôznych látok v bunkách (Tayova-Sachsova choroba, Gaucherova choroba, Fabryho choroba). Zaradenie do skupiny lyzozómových porúch sa realizovalo až po objavení lyzozómov Christianom de Duve v roku 1955 a po vytvorení koncepcie lyzozómových porúch Hersom v roku 1965. Možnosť enzýmovej substitučnej liečby, t. j. podanie deficitného enzýmu pacientom, predpovedal de Duve v roku 1964 a prakticky sa uskutočnila v roku 1990, keď sa podaril prienik purifikovanej glukocerebrozidázy z ľudskej placenty do fagocyto-makrofágového systému pri Gaucherovej chorobe. Enzýmová substitučná liečba (enzyme replacement therapy, ERT) Gaucherovej choroby I. typu (bez postihnutia nervového systému) znamenala neobyčajný úspech. Bola bezpečná a vysokoefektívna, čo viedlo k úsiliu aplikovať ERT aj pri ďalších lyzozómových poruchách. Medzi hlavné nevýhody tejto liečby patrí nerovnomerná distribúcia do tkanív a neschopnosť dodaného enzýmu prejsť hemato-encefalickou bariérou a ovplyvniť neurologickú manifestáciu. V súčasnosti je ERT schválená pre 6 lyzozómových ochorení: Gaucherovu chorobu I. typu, Fabryho chorobu, mukopolysacharidózy I., II. a VI. typu a Pompeho chorobu. Napriek mnohým otvoreným a nedoriešeným otázkam patrí ERT lyzozómových porúch k veľkým úspechom medicíny 20. storočia.
Lysosomal storage disorders are a group of hereditary metabolic disorders that are most often caused by reduced or absent activity of specific lysosomal enzymes. Approximately fifty diseases have been describe to date. The classification as lysosomal storage diseases had to await the discovery of lysosomes by Christian de Duve in 1955 and the development of the concept of lysosomal diseases by Hers in 1965. In many of the diseases, however, the storage material was already identified long before lysosomes were discovered (Tay-Sachs disease, Gaucher disease, Fabry disease). Enzyme replacement therapy (ERT), which means administration of the resposible enzyme to the patients, was proposed by de Duve in 1964 and became a reality in early 1990s, when purified glucocerebrosidase derived from human placenta could be targeted to phagocyte-macrophage system. ERT for non-neuronopathic Gaucher disease has been a great success because its safe and high effectiveness and led to attempt to use ERT in the other lysosomal disease. But ERT has also showen some limits mainly in terms of tissue distribution and difficulty in delivering therapeutic agents across the blood-brain barrier with no effectivity on neurological manifestation. Currently, ERT has been approved for six lysosomal storage diseases: Gaucher disease type I, Fabry disease, mucopolysaccharidosis I, II and VI and Pompe disease. Despite many open and unsolved questions, ERT of lysosomal diseases ranks among the big medical success in twentieth century.
Nový malformačný syndróm bol prvýkrát opísaný približne pred 50 rokmi na Detskom oddelení Univerzity vo Wiskonsine, Madison (Smith, Lemli, Opitz, 1964) a bol nazvaný RSH syndróm podľa začiatočných písmen priezvisk troch opísaných pacientov. Na Slovensku ako prvý podrobne opísal dysmorfné príznaky tohto nového syndrómu profesor Sršeň v roku 1972. V roku 1994 Tint z VA Medical Centre E. Orange v New Jersey pri analýze plazmatických sterolov zistil, že okrem nízkej hladiny cholesterolu mal pacient s týmto syndrómom viac ako 1000-násobné zvýšenie prekurzora cholesterolu, 7-dehydrocholesterolu. Po tomto biochemickom objave bol Smithov-Lemliho-Opitzov syndróm zaradený medzi metabolicko-malformačné syndrómy s presne definovanou poruchou v metabolizme cholesterolu. Prvého pacienta na Slovensku s dokázanou poruchou biosyntézy cholesterolu opísala Behúlová a spol. v roku 1997 spoluprácou s Oddelením biochémie a biomedicínskej technológie University Federica II v Neapoli. O 3 roky neskôr bola na Oddelení klinickej biochémie Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave v spolupráci s Ústavom preventívnej a klinickej medicíny zavedená skríningová metóda UV spektrometria lipidov séra na detekciu 7-dehydrocholesterolu (Škodová a spol.,2000). Molekulovú analýzu génu pre 7-dehydrocholesterolreduktázu u 10 slovenských a českých pacientov so Smithovým-Lemliho-Opitzovým syndrómom zrealizoval v roku 2000 Kozák. V tom istom roku sa podarilo urobiť prvú prenatálnu diagnostiku Smithovho-Lemliho-Opitzovho syndrómu pomocou mutačnej analýzy (Bzdúch, 2000). Naše ďalšie výskumné aktivity v tejto oblasti mali dobrý ohlas aj v zahraničí.
The new malformation syndrome was first described approximately 50 years ago in three unrelated patients in Department of Pediatrics at the University of Wisconsin, Madison, (Smith, Lemli, Opitz 1964). This syndrome was called RSH syndrome after the first 3 patients studied. First Slovak patient with phenotypic features of this new syndrome was described by professor Sršeň in 1972. In 1994 Tint from VA Medical Center, E. Orange, New Jersey analyzed plasma sterols of patient with Smith-Lemli-Opitz syndrome and found out that in addition to low plasma cholesterol level, the patient had 1000-fold increase of the plasma level of 7-dehydrocholesterol, the immediate precursor of cholesterol biosynthesis. After this biochemical discovery Smith-Lemli-Opitz syndrome became the metabolic-malformation syndrome with an exactly defined impairment of cholesterol metabolism. The first patient with biochemically proved Smith-Lemli-Opitz syndrome in Slovakia was described by Behulova et al. (1997) in cooperation with Department of Biochemistry and Medical Biotechnology, Federico II University in Naples, Italy. The three years later a screening method UV spectrometry of serum lipids for detection of 7-dehydrocholesterol was established in Department of Biochemistry, University Children ́s Hospital in cooperation with the Institute of preventive and clinical medicine in Bratislava (Skodova et al.,2000). First results of molecular analysis of the 7-dehydrocholesterol reductase gene in 10 unrelated Czech and Slovak patients with Smith-Lemli-Opitz syndrome were reported by Kozak et al. (2000). The same year the first prenatal diagnosis of Smith-Lemli-Opitz syndrome by mutation analysis was achieved (Bzduch et al., 2000). Our research activities on this topic drew good response from abroad.
