The indication for primary surgical resection or neoadjuvant therapy in lower and middle rectal cancers is often disputable. The aim of the study was to evaluate the occurrence of local recurrence of rectal cancer as for a period of at least 4 years after radical resection. The second aim was to evaluate and compare the results of preoperative magnetic resonance (MR) staging with definitive histology. From September 2013 to December 2017, we, at the 3rd Surgical Department Comenius University, Bratislava, prospectively evaluated patients with lower and middle rectal cancers with the distal tumor border being in a 12-cm distance from the anal verge. All patients underwent MR examination at the same MRI department and were operated on at the 3rd Surgical Department, Comenius University, Bratislava. Inclusion criteria included parameters based on MRI examination, i.e., T-staging of T1-T3b, negative extramural vascular infiltration (EMVI), negative circumferential margin (CRM), no mesorectal fascia infiltration with a distance of more than 2 mm. We did not take lymph node staging into account in the indication for primary surgical resection. We performed a radical primary resection procedure (R0 resection) in all patients. The group consisted of 87 patients, of whom 49 were men and 38 were women. The mean age of the patients was 66 years (min. 36 – max. 86 years). Our study also shows significant differences in preoperative T and N staging as compared to definitive histology. The incidence of local recurrence during a period of at least 4 years after surgery was 6.76 %. Study also shows that the indication for preoperative radiotherapy for lower and middle rectal cancers based on N status is inaccurate and leads to unnecessary indications for preoperative radiotherapy which may decrease the patients ́ quality of life and increase the post‐operative complications. We have also shown that leaving out the N-based radiotherapy from indications does not lead to an increase in the number of local recurrences in lower and middle rectal cancers (Tab. 1, Fig. 5, Ref. 22).

Východiská: Skvamocelulárny karcinóm rekta (rectal squamous cell carcinoma - RSCC) patrí medzi zriedkavé malignity gastrointestinálneho traktu. Neexistujú žiadne konsenzuálne odporúčania pre liečbu nemetastatického RSCC, čo môže spôsobovať problémy pri zvažovaní optimálnej terapie. Cieľ: Cieľom tejto práce je poukázať na to, že RSCC je raritné ochorenie, ktoré je potrebné odlíšiť od skvamocelulárneho karcinómu anu (ASCC), a liečba ktorého sa líši od liečby adenokarcinómu rekta. Kazuistika: V tomto článku diskutujeme diagnózu a liečbu pacientky s nemetastatickým RSCC. Štyridsaťdvaročnej pacientke s anamnézou hnačiek a proktorágie bol diagnostikovaný RSCC s lokoregionálnou lymfadenopatiou, štádium T3N1MO. Vzhľadom na stenotizujúci tumor bola realizovaná protektívna sigmostómia, pacientka absolvovala chemorádioterapiu, s kompletnou odpoveďou po liečbe verifikovanou MR vyšetrením. Následne pacientka absolvovala resekciu rekta podľa Dixona s histologickým potvrdením kompletnej regresie tumoru bez detekcie zvyškov tumoróznej masy v oblasti rekta. Záver: Primárny RSCC môže byť niekedy ťažké odlíšiť od ASCC. V súčasnosti nie je štandardizovaný stagingový systém pre RSCC, čo spôsobuje ťažkosti v komparatívnych štúdiach a pri stanovení systematizovaných liečebných protokolov. Základom liečby RSCC je chemorádioterapia.

Background: Rectal squamous cell carcinoma (RSCC) belongs to rare gastrointestinal malignancies. There are no consensus recommendations for the treatment of non-metastatic RSCC, which can cause problems when considering optimal therapy. Purpose: The objective of this report is to point out that RSCC is a rare disease which needs to be distinguished from anal squamous cell cancer (ASCC) and the treatment of which differs from that of rectal adenocarcinoma. Case report: We discuss the diagnosis and therapy of a patient with non-metastatic RSCC. A forty-two-year-old woman with a history of diarrhea and rectal bleeding was diagnosed for RSCC with locoregional lymphadenopathy, stage T3N1MO. Protective sigmostomy was performed for stenotizing tumor; then the patient underwent chemoradiotherapy with the effect of complete response in MR scans. Subsequently, the patient underwent rectal resection according to Dixon with histological confirmation of complete tumor regression and without detection of residual tumor in the rectum. Conclusion: It can be sometimes difficult to distinguish primary RSCC from ASCC. Nowadays, there is no standardized staging system for RSCC, and it causes problems in comparative studies as well as in the determination of treatment protocols. The backbone of RSCC treatment is chemoradiotherapy.

• MeSH
• adjuvantní chemoradioterapie metody   MeSH
• dospělí MeSH
• kolorektální chirurgie metody   MeSH
• lidé MeSH
• nádory rekta * diagnóza   terapie   MeSH
• radioterapie metody   MeSH
• spinocelulární karcinom * diagnóza   terapie   MeSH
• staging nádorů MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Úvod: Myasténia gravis asociovaná s tymómom (MGAT) sa od ostatných foriem MG líši najmä kombinovaným uplatňovaním intratýmusových (týmus, tymóm) a extratýmusových autoimunitných mechanizmov v imunopatogenéze. Ciele: Prezentujeme retrospektívnu longitudinálnu štúdiu súboru 123 pacientov s MGAT evidovaných v slovenskom Centre pre neuromuskulárne ochorenia v rokoch 1978–2015. Cieľom práce bola analýza epidemiologických a klinických údajov, laboratórnych nálezov a faktorov ovplyvňujúcich prognózu MGAT. Materiál a metodika: Metódou štúdia bol rozbor údajov a nálezov zdravotnej dokumentácie pacientov s MGAT. Zisťovali sme vek pri vzniku ochorenia, pohlavie, výskyt autoprotilátok proti acetylcholinovom receptore (AChR) a MuSK, typ klinickej symptomatológie. Hodnotili sme použité terapeutické postupy, klinický stav pri poslednej kontrole a prognózu pacientov s MGAT. Výsledky: V súbore 2 074 pacientov s MG sme zistili MGAT u 123 pacientov (5,9 %), 46 mužov a 77 žien. Medián veku pri vzniku ochorenia bol 51 rokov. Všetci pacienti, okrem jedného, mali AChR séropozitívnu MG. U 78 pacientov (63,4 %) sme imunoterapiou a chirurgickou liečbou dosiahli remisiu alebo výrazné zlepšenie. Najlepšie výsledky sme dosiahli u pacientov s včasne diagnostikovanou MGAT. V posledných 20 rokoch MG nebola priamou príčinou úmrtia ani u jedného pacienta. Benígny tymóm malo 91 pacientov a malígny 32. Šiesti pacienti s malígnym tymómom exitovali na jeho disemináciu, štyria z nich mali MG v remisii. Záver: MGAT sme zistili u 5,9 % z 2 074 pacientov. MGAT je AChR séropozitívna. Prognózu MGAT determinuje závažnosť MG a biologické vlastnosti tymómu. Pre priaznivú prognózu sú rozhodujúce včasné určenie diagnózy MGAT a adekvátna liečba MG a tymómu.

Introduction: Thymoma-associated myasthenia gravis (TAMG) differs from other forms of MG mainly by combined presence of intrathymic (thymus, thymoma) and extrathymic autoimmune mechanisms in their immunopathogenesis. Aims: We present a retrospective longitudinal study of 123 patients with TAMG registered in the Slovak Centre for Neuromuscular Diseases between 1978 and 2015. The aim of the study was to analyse epidemiological and clinical data, laboratory findings and factors affecting prognosis of TAMG. Material and methods: We analysed data from medical records of patients with TAMG. We examined the age at disease onset, gender, presence of autoantibodies against AChRs and MuSK and type of clinical symptomatology. We evaluated therapies used, clinical status at the last examination and prognosis of TAMG patients. Results: Out of 2,074 MG patients, we found TAMG in 123 patients (5.9%), 46 men and 77 women. Median age at disease onset was 51 years. All patients, except one, had AChR seropositive MG. In 78 patients (63.4%) remission or significant improvement by immunotherapy and surgical treatment was achieved. The best results were obtained in patients with early TAMG diagnosis. MG has not been the primary cause of death in any patient for the last 20 years. 91 patients had benign and 32 malignant thymoma. Six patients with malignant thymoma died following thymoma dissemination, four of these had MG in remission. Conclusion: TAMG was found in 5.9 % of 2,074 patients. TAMG is AChR-seropositive. Both, MG severity and biological characteristics of thymoma, determine TAMG prognosis. Early diagnosis and optimal treatment of TAMG are crucial for favourable prognosis.

• MeSH
• autoimunitní nemoci komplikace   MeSH
• autoprotilátky imunologie   MeSH
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• longitudinální studie MeSH
• mladý dospělý MeSH
• myasthenia gravis * diagnóza   farmakoterapie   patofyziologie   MeSH
• nádory brzlíku diagnóza   patologie   terapie   MeSH
• receptory cholinergní imunologie   MeSH
• retrospektivní studie MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• thymektomie metody   MeSH
• thymom * diagnóza   patologie   terapie   MeSH
• věk při počátku nemoci MeSH
• věkové rozložení MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mladý dospělý MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH

Úvod: Akútna cholecystitída je stále častým ochorením vyskytujúcim sa v rozvinutých krajinách sveta. Laparoskopická cholecystekómia (LCHE) je metódou liečby akútnej cholecystitídy, avšak pretrváva celosvetový nejednotný názor na načasovanie laparoskopickej cholecystektómie v liečbe akútnej cholecystitídy. Metoda: Od septembra 2012 do augusta 2015 sme realizovali na III. chirurgickej klinike UNsP Milosrdní bratia v Bratislave prospektívnu randomizovanú štúdiu. Porovnávali sme dva základné prístupy liečby akútnej cholecystitídy. Počas trvania štúdie sme hospitalizovali 64 pacientov s akútnou cholecystitídou, ktorí boli prijatí na chirurgické oddelenie. 32 pacientov bolo včasne operovaných do 72 hodín od objavenia príznakov ochorenia. Ďalších 32 pacientov bolo primárne liečených konzervatívne antibiotickou terapiou, a následne po 6−8 týždňoch sme vykonali odloženú cholecystektómiu. Výsledky: Z výsledkov nášho súboru vyplývajú viaceré výhody včasnej laparoskopickej cholecystektómie. Medzi výhody včasnej LCHE patria skrátenie operačného času, nižšia miera konverzií a zníženie pooperačnej záťaže. Ďalšou výhodou je skrátenie trvania hospitalizácie, a z toho vyplývajúce nižšie náklady na hospitalizáciu. Záver: Na základe popísaných výhod sa prikláňame k názoru, že tzv. immediate laparoscopic cholecystectomy (do 24 hodín od prijatia do nemocnice) by sa mala stať metódou voľby u pacientov s akútnou cholecystitídou. Kĺúčové slová: akútna cholecystitída – včasná a odložená laparoskopická cholecystektómia − prospektívna randomizovaná štúdia

Introduction: Acute cholecystitis is one of the most frequent diseases occurring in developed countries of the world. Laparoscopic cholecystectomy is a treatment option for acute cholecystitis. Since the advent of laparoscopic cholecystectomy there has been a lack of agreement regarding the timing of the operation in the treatment of acute cholecystitis. Method: From September 2012 to August 2015 we carried out a prospective randomized trial at the IIIrd Surgical Department of University Hospital Milosrdní bratia in Bratislava. We compared two basic approaches to the treatment of acute cholecystitis. During the trial, 64 patients with acute cholecystitis were admitted to the surgery department. 32 patients were treated with early laparoscopic cholecystectomy within 72 hours from the appearance of the symptoms. The other 32 patients were primarily treated with antibiotics and subsequently underwent delayed cholecystectomy after 6−8 weeks. Results: Our results suggest several advantages of early laparoscopic cholecystectomy such as shorter operation time, lower conversion rate, shorter length of hospital stay, shorter postoperative convalescence and lower cost of hospitalisation. Conclusion: Based on these results we believe that immediate laparoscopic cholecystectomy (within 24 hours from the patient’s admission to hospital) should become a preferred method of treatment of patients with acute cholecystitis.

• MeSH
• časové faktory MeSH
• cholecystektomie laparoskopická * statistika a číselné údaje   využití   MeSH
• cholecystitida chirurgie   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• prospektivní studie MeSH
• randomizované kontrolované studie jako téma MeSH
• výsledky a postupy - zhodnocení (zdravotní péče) MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

Úvod: Autori prezentujú svoje prvé skúsenosti s laparoskopickou plastikou hernií v jazve po laparotómii. Materiál a metodika: V období od januára 2008 do júna 2012 sme prospektívne sledovali súbor 29 pacientov operovaných laparoskopickou technikou IPOM (Intra Peritoneal Onlay Mesh) pre diagnózu hernie v jazve po laparotómii. Priemerná dĺžka sledovania bola 29 mesiacov. Hodnotili sme skoré a neskoré pooperačné komplikácie. Priemerný vek pacientov bol 57 rokov, priemerná veľkosť hernií v jazve bola 6,5 cm a priemerný čas operácie bol 75 minút. Výsledky: V bezprostrednom pooperačnom období sa u 3 pacientov (11 %) vyskytla pseudoperitonitída z dráždenia peritonea v rozsahu priloženej sieťky. U jedného pacienta (3 %) sa prejavil výrazný paralytický ileus, 22 pacientov (81 %) malo seróm v ponechanom vaku hernie. Okrem jednej pacientky sa serómy do dvoch mesiacov vstrebali. V uvedenom prípade došlo k úplnému vstrebaniu až po troch mesiacoch a opakovaných punkciách. Infekčnú komplikáciu a reoperáciu sme v našom súbore nezaznamenali. Počas sledovaného obdobia boli všetci pacienti bez známok recidívy. Záver: Nakoľko neexistuje tzv. metóda prvej voľby v liečbe hernií v jazve po laparotómii, laparoskopická plastika sa javí ako jedna zo sľubných možností. Jej výsledky sú porovnateľné s klasickými plastikami s použitím sieťky. Kľúčové slová: hernia v jazve – laparoskopická plastika

Introduction: The authors present their first experience with the laparscopic hernioplasty of the incisional hernias appearing after laparotomy. Material and methods: In the period from January 2008 to June 2012, 29 patients underwent hernioplasty by the IPOM technique (Intra Peritoneal Onlay Mesh) using Teflon mesh. The patients were followed up prospectively for the mean time of 29 months. The mean age of the patients was 57 years, the average size of the hernias was 6.5 cm, and the average time of the operation was 75 minutes. Results: In the early postoperative period in 3 patients (11%) occurred pseudoperitonitis caused by the irritation of the peritoneum in the area of the attached mesh. In one patient (3%) severe paralytic ileus developed, and 22 patients experienced seroma in the left hernial sac. All seroma was absorbed except for one patient. In the mentioned case, seroma absorbed completely after repeated aspiration within 3 months. During the period of follow-up no patient showed any signs of recurrence. Conclusion: Since the first method of choice in the treament of incisional hernias after laparotomies is still unclear, laparoscopic repair seems to be a promising option. Results of laparoscopic repair are comparable with the conventional hernioplasty using mesh. Key words: incisional hernia – laparoscopic repair (laparoscopic hernioplasty)

• MeSH
• chirurgické síťky MeSH
• dospělí MeSH
• hernie * terapie   MeSH
• jizva terapie   MeSH
• laparoskopie * metody   MeSH
• laparotomie MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• polytetrafluoroethylen MeSH
• senioři MeSH
• výsledek terapie MeSH
• výsledky a postupy - zhodnocení (zdravotní péče) MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH

Recidivujúce infekcie močových ciest s pneumatúriou sú základnými príznakmi kolovezikálnej fistuly. Autori uvádzajú zriedkavú komplikáciu divertikulózy a cudzieho telesa gastrointestinálneho traktu, ktoré sa prejavovala iba urologickými príznakmi.

Recidiving urinary tract infections and pneumaturia are the cardinal symptoms of colovesical fistula. The authors present a case of rare complication of diverticulosis and gastrointestinal foreign body, that only had urological symptomatology.

• MeSH
• cizí tělesa diagnóza   chirurgie   MeSH
• colon sigmoideum patologie   MeSH
• divertikl diagnóza   chirurgie   komplikace   MeSH
• dyspepsie komplikace   MeSH
• dysurie komplikace   MeSH
• infekce močového ústrojí komplikace   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• močový měchýř chirurgie   MeSH
• nemoci sigmoidea diagnóza   etiologie   chirurgie   MeSH
• reakce na cizí těleso komplikace   MeSH
• střevní píštěle etiologie   chirurgie   komplikace   MeSH
• tlusté střevo chirurgie   patologie   MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

• Publikační typ
• abstrakty MeSH

Východiská: Pľúcna metastazektómia bola dlhodobo diskutovaným liečebným postupom. Testikulárne nádory patria do skupiny nádorov primárne liečených chemoterapiou, pre vysokú účinnosť chemoterapie. Chirurgická liečba je až sekundárna na odstránenie reziduálnych pľúcnych ložísk. Podľa histologického výsledku sa stanovuje ďalší postup. Cieľom práce bolo retrospektívne vyhodnotiť 20-ročné skúsenosti s chirurgickou liečbou pľúcnych metastáz germinatívnych nádorov testis. Pacienti a metódy: V rokoch 1988– 2008 bolo operovaných 63 pacientov pre pľúcne metastázy germinatívnych nádorov testis. Všetci pacienti boli indikovaní na operáciu – pľúcnu metastazektómiu po absolvovaní chemoterapie. Dlhodobé prežívanie pacientov sa hodnotilo metódou podľa Kaplana-Meiera. Výsledky: Celkovo sa vykonalo 57 torakotómií a 27 sternotómi. Deviati pacienti mali opakovanú torakotómiu pre recidivujúce metastázy. V resekčných výkonoch prevládali malé atypické resekcie pľúc – 84 % pacientov. Pooperačná mortalita bola 1,2 %. Na základe histologického výsledku metastázy bol stanovený ďalší postup. Pri náleze vitálneho nádorového tkaniva (16 % pacientov) dostávali pacienti ďalšiu chemoterapiu, ostatní boli prísne sledovaní. V dlhodobom prežívaní, kde priemerná doba sledovania bola 8,9 roka, dosiahlo remisiu takmer 60 % pacientov. Záver: Na základe vlastných dlhodobých výsledkov považujú autori chirurgickú liečbu pľúcnych metastáz germinatívnych nádorov testis za plne indikovanú.

• MeSH
• dospělí MeSH
• germinální a embryonální nádory chirurgie   mortalita   sekundární   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• míra přežití MeSH
• mladiství MeSH
• mladý dospělý MeSH
• nádory plic chirurgie   mortalita   sekundární   MeSH
• testikulární nádory patologie   MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• mladý dospělý MeSH
• mužské pohlaví MeSH

V práci autori vyhodnotili súbor pacientov operovaných na III. chirurgickej klinike FNsP Milosrdní bratia v rokoch 2004–2006 pre prietrž v jazve technikou použitia sieťky a jej implantáciou preperitoneálne s prekrytím fasciou (tzv. sublay technika). Na vyhodnotenie súboru použili dotazník s návratnosťou 65,5 %. V priemernom sledovaní 24,8 mesiacov udáva recidívu prietrže 8,3 % pacientov. Na základe týchto výsledkov naďalej používame túto operačnú techniku, avšak s väčším dôrazom na minimalizáciu vzniku pooperačných komplikácii. Z dnešného pohľadu môžeme považovať retromuskulárnu plastiku pomocou sieťky za štandardné riešenie v liečbe prietrží v jazve s najlepšími výsledkami z pohľadu recidív prietrží.

In this work, the authors evaluated a group of patients operated on the III. Surgery Clinic FNsP MB in 2004 to 2006 for incisional hernias using the sublay technique – the mesh is implanted preperitoneally and covered by the fascia. The evaluation was done using a questionnaire, with a return rate of 65.5%. After an average of 24.8 months, 8.3% of patients report recurrence. Based on this data we further use this technique, but put more emphasis on minimalizing postoperative complications. From today’s perspective, we consider retromuscular hernia repair using a mesh to be a standard procedure in incisional hernia management with best results in preventing recurrences.

• MeSH
• chirurgické síťky trendy   využití   MeSH
• hernie etiologie   MeSH
• jizva komplikace   patologie   MeSH
• laparoskopie využití   MeSH
• lidé MeSH
• operace kýly MeSH
• recidiva MeSH
• sekundární prevence MeSH
• zákroky plastické chirurgie metody   trendy   využití   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• srovnávací studie MeSH