BACKGROUND: The SARS-Cov-2 (COVID-19) pandemic affected the delivery of health and social care services globally. However, little is known about how palliative care social work services were impacted. AIM: The aim of this study was to capture and analyse data from palliative care social workers who provided professional support in a range of settings across 21 countries during the COVID-19 pandemic. DESIGN: A cross-sectional survey-based design was used for this empirical study and this paper primarily focuses on the quantitative responses. SETTING/PARTICIPANTS: Participants, palliative care social workers, were drawn internationally via members of the EAPC Social Work Task Force and the World Hospice Palliative Care Social Work network. RESULTS: We received 362 survey responses from 21 countries. Most (79%) respondents worked with adults in in-patient units or hospitals. The number of referrals during COVID-19 increased more in non-European countries, compared to European countries. The full range of social work services could no longer be delivered, existing services changed and 65.3% of participants reported higher levels of pressure during the pandemic, which was linked to higher levels of staff absence and additional duties. For many respondents (40.8%), this included facilitating online communication between patients and their families. CONCLUSIONS: Our findings indicate that restrictions to limit the spread of COVID-19 resulted in adaptations to service delivery, increased pressure on staff and moral distress, like other health and social care professions. All members of the palliative team need support and supervision to ensure effective interdisciplinary working and team cohesion.

• MeSH
• COVID-19 * MeSH
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• paliativní péče * MeSH
• pandemie MeSH
• průřezové studie MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• SARS-CoV-2 MeSH
• sociální práce MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• Publikační typ
• časopisecké články MeSH
• práce podpořená grantem MeSH

Práce zabývající se fatálními formami týrání, zanedbávání či zneužívání dětí jsou dosud prakticky okrajovou problematikou. Cílem předložené práce je na základě analýzy primárních textů identifikovat rizikové faktory syndromu CAN s fatálními důsledky. Byly prohledávány vyhledávače Ebsco a WOS. U textů dostupných v plnotextu byla dvoufázově zhodnocena relevance vyhledaných studií nezávisle dvěma posuzovateli. Po aplikaci všech vylučovacích kritérií bylo do analýzy zahrnuto 10 zdrojů. Studie shodně potvrzují, že nejčastějším pachatelem jsou rodiče dítěte, přičemž rukou otce zmírají děti častěji následkem fatálního týrání a rukou matky následkem fatálního zanedbávání. Matky nesou odpovědnost za smrt dětí mladších, otcové naopak dětí starších. Z hlediska sociodemografických charakteristik lze identifikovat dle studií tyto základní rizikové faktory: nízký socioekonomický statut, matka samoživitelka, dítě v kojeneckém věku a matka v mladším věku. Do přímé souvislosti se smrtí dítěte byly dávány převážně případy fyzického traumatu. Z analyzovaných studií lze odvodit hypotézu, že mechanismus i vztah pachatele k oběti souvisí se stářím napadeného dítěte. Velmi diskutabilním zjištěním je fakt, že studie se shodují na tom, že fatální důsledky špatného zacházení nejsou zodpovědnými orgány identifikovány jako rizikové včas.

To date studies exploring fatal forms of maltreatment, neglect or abuse of children have only been treated as peripheral issues. The aim of the presented study is to identify CAN syndrome risk factors with fatal consequences based on the analysis of primary texts. The Ebsco and Web of Science databases formed the sources for the search. Full-text versions of studies were reviewed for relevance at two stages of the research by two independent assessors. Finally, after the application of all the criteria for exclusion, 10 studies were included in the analysis. The studies consistently confirm that the most frequent perpetrators of maltreatment, neglect or abuse of children are the parents. Fathers tend to cause the death of their children more often by fatal abuse, whereas mothers tend to be guilty of fatal neglect. Mothers are liable for the death of younger children, and fathers are more frequently responsible for the death of older children. In terms of social-demographic profile, the studies analyzed led us to identify the following basic risk factors: low social-economic status, the mother being the sole breadwinner, and infant children with a younger mother. A direct correlation was drawn mainly between a child’s death and cases of physical trauma. A hypothesis can be extrapolated from the analyzed studies that the age of the abused children affects both the mechanism and the relationship between the perpetrators and their victims. The fact that the conclusions of studies agree that fatal consequences of maltreatment are not being duly identified as risky early enough by the relevant authorities is a very debatable finding.

• Klíčová slova
• syndrom CAN,
• MeSH
• dítě MeSH
• fatální výsledek MeSH
• lidé MeSH
• metaanalýza jako téma MeSH
• rizikové faktory MeSH
• rodiče MeSH
• smrt MeSH
• socioekonomické faktory MeSH
• zneužívané dítě * MeSH
• Check Tag
• dítě MeSH
• lidé MeSH
• Publikační typ
• práce podpořená grantem MeSH
• přehledy MeSH

Hlavným cieľom štúdie je analyzovať dokumenty z vybraných databáz zaoberajúce sa včasnou intervenciou u detí s detskou mozgovou obrnou v ranom veku a poskytnúť prehľad o rozličných metódach a postupoch používaných v rámci včasnej intervencie pre deti s DMO. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ: Poskytovanie sociálnej služby včasnej intervencie deťom v ranom veku je rozhodujúce pre ich ďalší vývoj a pre fungovanie celej rodiny. METÓDY: Obsahová analýza štúdií bola realizovaná v máji 2019 pomocou počítačového vyhľadávania. Vyhľadávanie bolo realizované v nasledovných databázach: SCOPUS (n = 37); Web of Sciences Current Content (n = 7); Web of Sciences Core Collection (n = 13) a Science Direct Databases (n = 1166). Analyzovaných bolo spolu 6 vybraných štúdií. VÝSLEDKY: Dôležitosť včasnej intervencie je najviac viditeľná v oblastiach: pohybové schopnosti, manuálne schopnosti, komunikácia, sociálny rozvoj. IMPLIKÁCIE PRE SOCIÁLNU PRÁCU: Včasná intervencia ako služba na podporu rodín s deťmi má v súčasnosti nezastupiteľné miesto v slovenskej legislatíve. Včasné poskytnutie tejto služby totiž spolu s prístupom orientovaným na rodinu v rámci systematického interdisciplinárneho prístupu je pre rodinu s dieťaťom s detskou mozgovou obrnou veľmi dôležité.

The main objective of this study is to analyse documents from selected databases of groups of children with cerebral palsy in regards to early childhood intervention and provide an overview of the different methods and procedures used. THEORETICAL BASE: Providing early childhood intervention in families with children with cerebral palsy is crucial for the further development of children and their families. METHODS: The content analysis of the studies was conducted on research done in May 2019. Documents were found through computer searches of SCOPUS (n = 37); Web of Sciences Current Content (n = 7); Web of Sciences Core Collection (n = 13) and Science Direct Databases (n = 1166). OUTCOMES: Finally, six studies were included. The importance of early childhood intervention is mostly visible in these areas: motor ability, manual ability, communication, and social development. The early start of intervention and a family-centred approach are important in the work with the family of children with cerebral palsy. SOCIAL WORK IMPLICATIONS: Early childhood intervention as a social service for supporting the families of children with disabilities are currently a crucial part of Slovak legislation. The timely provision of this service in the context of a systematic interdisciplinary approach, along with an approach that is oriented towards the family, is very important for the families of children with cerebral palsy.

• MeSH
• dítě MeSH
• komunikace MeSH
• lidé MeSH
• motorické dovednosti MeSH
• mozková obrna * ošetřování   patologie   rehabilitace   MeSH
• raná péče * MeSH
• sociální změna MeSH
• vývoj dítěte MeSH
• Check Tag
• dítě MeSH
• lidé MeSH
• Publikační typ
• práce podpořená grantem MeSH
• srovnávací studie MeSH

Cieľ: Cieľom výskumu bolo zistiť, aké potreby majú rodičia dieťaťa s Downovým syndrómom (DS) v súčasnosti, ktoré potreby neboli naplnené v čase diagnostikovania DS u dieťaťa a aký je vzťah medzi potrebami rodičov dieťaťa s DS a ich kvalitou života.Metódy: Pre naplnenie cieľa sme využili dve validné štandardizované škály: Dotazník potrieb rodiny (FNS – Family Needs Survey) a Dotazník kvality života rodín so zdravotne postihnutým členom (FQOL – Family Quality of Life). Výskumnú vzorku tvorilo 102 rodičov detí s DS. Získané dáta sme spracovali s využitím obsahovej analýzy dát a štatistického spracovania dát prostredníc-tvom programu SPSS.Výsledky: Zistili sme, že rodičia tesne po narodení dieťaťa s DS pociťovali najväčšie potreby v oblasti chýbajúcich informácií a psy-chologickej pomoci a vo vyššom veku dieťaťa potrebu formálnej či neformálnej podpory, finančnej pomoci, zapojenia dieťaťa s DS do vzdelávacieho procesu a potrebu času. Zároveň veľmi silným faktorom pozitívne ovplyvňujúcim potreby rodičov detí s DS (U = 448; p < 0.05) ako aj kvalitu ich života (U = 146; p < 0.05) bola pomoc zo strany starých rodičov a svojpomocných skupín (α = 52.78; p < 0.05). Čím sa u rodičov prejavovala vyššia kvalita života, tým viac klesala potreba pomoci v oblasti fungovania rodiny (rs = –0.267; p > 0.01), využívania komunitných služieb (rs = –0.278; p > 0.01) či vysvetľovania zdravotného postihnutia dieťaťa okoliu (rs = –0.280; p > 0.01).Záver: Pre uspokojovanie potrieb rodín s dieťaťom s DS je rovnako dôležitá formálna aj neformálna podpora. Druhy jednotlivej podpory variujú podľa obdobia života dieťaťa. Služby poskytované týmto rodinám majú byť nielen komplexné, ale aj koordino-vané a kontinuálne.

Objective: The objective of the research was to identify the current needs of parents who have children with Down syndrome (DS); needs which were not satisfied at the time when DS was diagnosed in the child, and to describe the nature of the relationship between the needs of parents who have children with DS and their quality of life. Methods: Two valid standardized scales were applied in the research: the Family Needs Survey (FNS) and the Family Quality of Life Scale (FQOL). The research sample consisted of 102 parents of children with DS. The obtained data were processed using content analysis of data and statistical data processing through SPSS. Results: The research shows that it was right after the birth of their DS child that parents felt they most lacked information and psychological assistance. As their children grew older, they needed more formal or informal support, financial assistance, engagement of their DS child in the educational process, and they also felt a shortage of time. At the same time, a strong factor with a positive impact on the needs of parents of DS children (U = 448; p < 0.05) and their quality of life (U = 146; p < 0.05) was the support of grandparents and self-help communities (α = 52.78; p < 0.05). The higher the quality of the parents life, the lower the needs in terms of family functioning (rs = -0.267; p > 0.01), use of community services (rs = -0.278; p > 0.01) or the necessity to acquaint the community with the child's disability (rs = -0.280; p > 0.01). Conclusions: In order to satisfy the needs of families with DS children, formal and informal support is equally important. The types of support vary throughout the children's lives. Services provided to these families should not only be complex, but also coordinated and continuous.

• MeSH
• dítě MeSH
• dospělí MeSH
• Downův syndrom * MeSH
• kvalita života MeSH
• lidé MeSH
• postižené děti * MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• rodiče MeSH
• Check Tag
• dítě MeSH
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• Publikační typ
• práce podpořená grantem MeSH

Rozpoznávanie bio-psycho-sociálnych dimenzií chronických zdravotných podmienok u detí a ich príprava na adaptáciu na medicínsky proces je jeden z najdôležitejších cieľov psychológie zdravia. V zdravotnej starostlivosti o deti s chronickým ochorením začínajú psychológovia v oblasti zdravotníctva stále viac brať do úvahy teóriu attachmentu, a to z dôvodu identifikovaných silných ochranných faktorov v bezpečnom pripútaní medzi matkou (resp. inou vzťahovou osobou) a dieťaťom. Predložená metaanalýza integruje zistenia relevantných štúdií zameriavajúcich sa na skúmanie vzťahovej väzby u detí s chronickým ochorením. Deväť štúdií bolo vybraných z celkového počtu 168 identifikovaných štúdií. Všetky začlenené štúdie boli zamerané na skúmanie súvislostí medzi chronickým ochorením u detských pacientov a vzťahovou väzbou.

Recognizing the bio-psycho-social dimensions of chronic health conditions in children and preparing them for adaptation to the medical process is one of the most important goals of health psychology. In health care for children with chronic illness, psychologists in health care are increasingly taking into account attachment theory because of the identified strong protective factors in security attachment between the mother (or other relationship person) and child. The presented metaanalysis integrate the findings of relevant studies aimed at searching the relationship in children with chronic disease. Nine studies were selected from a total of 168 identified studies. All of included studies were aimed at searching the relationship between chronic disease in pediatric pacients and attachment.

• MeSH
• chronická nemoc * MeSH
• dítě MeSH
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• metaanalýza jako téma MeSH
• připoutání k objektu MeSH
• vztahy mezi matkou a dítětem * MeSH
• Check Tag
• dítě MeSH
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• Publikační typ
• práce podpořená grantem MeSH

CIELE: Zámerom článku je zodpovedať otázku, aké sú aktuálne výskumné zistenia o efektívnych psychosociálnych intervenciách redukujúcich záťaž neformálnych opatrovateľov osôb žijúcich s demenciou pri Alzheimerovej chorobe (ACH) v domácom prostredí. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ: Poskytovanie starostlivosti členovi rodiny s demenciou pri ACH môže opatrovateľom ponechať malý priestor na venovanie dostatočnej pozornosti faktorom záťaže, ktoré limitujú ich zdravie, sociálny život a finančné postavenie. Na záťaž je nazerané v súlade s koncepčným modelom hodnotenia stresu. Z pohľadu ekosystémovej teórie sú identifikované kľúčové princípy starostlivosti o neformálnych opatrovateľov. METÓDY: Systematický prehľad štúdií o efektivite intervencií zameraných na opatrovateľskú záťaž neformálnych opatrovateľov osôb s demenciou pri ACH publikovaných v databázach PubMed, Science Direct, Web of Science Current Contents Connect a Web of Science Core Collection od 2015 do apríla 2020. Záverečný proces mapovania prebiehal v štyroch oblastiach podľa modelu PICO. VÝSLEDKY: Z celkového počtu 4920 štúdií týkajúcich sa zvoleného zamerania zostalo po skríningu abstraktov 77 štúdií, z ktorých bolo vybraných 8 relevantných štúdií. Identifikovanými intervenčných stratégiami boli psychoedukácia, edukácia, telefonické a internetové intervencie, poradenstvo, podporné skupiny a formálny prístup k starostlivosti o opatrovateľov. IMPLIKÁCIA PRE SOCIÁLNU PRÁCU: Zistenia je možné použiť v praxi sociálnej práce pri poskytovaní efektívnych a na vedeckých poznatkoch založených psychosociálnych intervencií sociálnej opory neformálnym opatrovateľom osôb s demenciou pri ACH.

OBJECTIVES: The aim is to reveal the current research findings on effective psychosocial interventions reducing the burden of informal home carers of people with dementia related to Alzheimer's disease (DAD). THEORETICAL BASE: Caring for a family member with DAD may leave insufficient space for the carers' attention to the burden factors limiting their own health, social life, and socio-economic status. The burden is viewed in accordance with a stress assessment conceptual model. The key principles of care for informal carers are identified from the perspective of ecosystem theory. METHODS: A systematic review was done on studies about the effectiveness of interventions on the burden of informal carers of people with DAD published in the databases of PubMed, Science Direct, WoS Current Contents Connect and WoS Core Collection from 2015 to April 2020. The final mapping took place in four areas in accordance with the PICO model. OUTCOMES: After abstract screening, 77 out of 4,920 studies remained, of which 8 of the most relevant were selected. The identified strategies involved psychoeducation, education, telephone and internet interventions, counselling, support groups and a formal approach to caring for carers. SOCIAL WORK IMPLICATION: The findings can be used in social work practice to provide effective, evidence-based psychosocial support interventions to informal carers of people with DAD.

• MeSH
• Alzheimerova nemoc MeSH
• demence MeSH
• lidé MeSH
• osoby pečující o pacienty * MeSH
• sociální opora * MeSH
• výzkum MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

Problémové užívání návykových látek při péči o dítě je sociálněpatologickým jevem, který snižuje kvalitu péče. Problémové užívání návykových látek se ale neodráží jen v kvalitě výchovy, ale rizikovost tohoto chování může být pro dítě fatální, neboť je významným rizikovým faktorem úmrtí dítěte. Cíl | Cílem příspěvku je na základě kvantifikace dat z policejních statistik kriminality páchané na dětech diskutovat validitu těchto dat vztahujících se k syndromu CAN v souvislosti s užíváním návykových látek. Soubor a metody | Výzkumný soubor tvoří data extrahovaná ze statistických přehledů kriminality tzv. Evidenčně statistického systému kriminality (ESSK). Data se vztahují k vybraným trestným činům za rok 2019, kde napadeným objektem (obětí) bylo dítě ve věku od 0 do 5 let. Výsledky | Nejčetněji byl spáchán trestný čin týrání svěřené osoby (§ 198) a znásilnění (§ 185). Nejčetněji byl spáchán trestný čin na osobě čtyřleté, nejméně na dětech v kojeneckém věku. Páchání trestné činnosti na dětech v kojeneckém věku má nejčastěji fatální následky. Pachatelé trestného činu u všech forem následků byli nejčastěji vlastními rodiči dítěte. Lze důvodně předpokládat, že protiprávní jednání pod vlivem návykových látek vykazují značnou míru latence.

The problematic use of addictive substances while caring for a child is a social pathology that reduces the quality of such care. In addition to compromising the quality of parenting, addictive behaviour can have fatal consequences for a child, as it is a significant risk factor in terms of children's deaths. Aim | The aim of this paper is to discuss the validity of the statistical data relevant to the CAN syndrome in connection with substance use on the basis of the quantification of the data available from the police statistics concerning crimes committed against children. Sample and Methods | The research sample consists of the data extracted from the statistical crime reports known as the Criminal Records System. The data relates to selected crimes from 2019 involving a child aged 0–5 as a victim. Results | The most frequent offences were the abuse of an entrusted person (Section 198) and rape (Section 185). The largest numbers of offences were committed against four-year-olds, the fewest against infants. Crimes against infants were those that most commonly led to fatal consequences. The perpetrators of the offences, irrespective of the consequences, were, with the highest frequency, the children's own parents. It can be reasonably assumed that offences under the influence of addictive substances show a high degree of latency.

The quality of life of sufferers of chronic and serious diseases is a phenomenon which has come to the attention of contemporary medicine, nursing and other supporting professionals working with cancer patients. This research set out to determine whether there is a difference in the self-perception of the quality of life of hospitalized cancer patients and cancer outpatients. This study deals with the comparison of quality of life in 128 outpatient and hospitalized cancer patients in the curative stage of cancer. The QLACS (Quality of Life in Adult Cancer Survivors) “How do I live with the disease?” questionnaire was used in the survey. To ascertain the total value of the quality of life we used scoring with a potential spread of responses from 1 to 7 in the QLACS questionnaire. Using this scale, various items in the questionnaire measured the level of each frequency of problems (1 = never, 7 = always). The resulting value of quality of life of the patient was higher when the final score was lower. A significance level of 0.005 in the resulting value of quality of life (sig. = 0.000) in the study group of patients confirmed the hypothesis, which assumed that the quality of life of hospitalized cancer patients is significantly lower than the quality of life of cancer outpatients. The quality of life of hospitalized cancer patients is significantly lower than the quality of life of cancer outpatients (sig. = 0.000) since admission to hospital with all the accompanying negative factors for the patient – the separation from family and loved ones, unfamiliar environment, undergoing often difficult and invasive diagnostic or therapeutic procedures, which amongst others, are very stressful for the patient, with a potentially negative impact on the patient’s quality of life.

• MeSH
• ambulantní péče MeSH
• hospitalizace MeSH
• kvalita života MeSH
• nádory MeSH
• pacienti MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• Publikační typ
• srovnávací studie MeSH

• Klíčová slova
• kvantitativní výzkumná metoda,
• MeSH
• dospělí MeSH
• kvalita života * MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mozková obrna * psychologie   MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• rodiče psychologie   MeSH
• statistika jako téma MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• Publikační typ
• práce podpořená grantem MeSH
• Geografické názvy
• Slovenská republika MeSH

Cieľ: Cieľom štúdie je skúmanie zvládania ochorenia diabetes mellitus 1. typu dospievajúcimi. Výskum je orientovaný na skúmanie vzťahov a rozdielov medzi premennými (metabolická kompenzácia, využívanie inštrumentálnej sociálnej opory, vzdávanie sa), so zreteľom na vek, v ktorom bol diabetes diagnostikovaný. Výskumný súbor a metódy: Výskumu sa zúčastnilo 54 dospievajúcich vo veku 11–21 rokov (priemerný vek 16,48 rokov, SD = 2,93), 66,7 % respondentov tvorili ženy. Elektronický zber dát prebiehal od decembra 2014 do marca 2015. Aktuálnu úroveň metabolickej kompenzácie určovala posledná nameraná hodnota glykovaného hemoglobínu (HbA1c), zvládacie štýly boli hodnotené dotazníkom Brief-Cope. Súčasťou testovej batérie boli otázky týkajúce sa sociodemografických charakteristík, zdravotného stavu a zodpovednosti za zdravotnú starostlivosť v rodine. Hypotézy: Predpokladáme existenciu rozdielov v metabolickej kompenzácii u skupín dospievajúcich diabetikov, ktorým bolo ochorenie diagnostikované vo veku 0–7 rokov a u tých, ktorí mali viac než 7 rokov v čase diagnostikovania ochorenia, rozdiely vo využívaní sociálnej opory a stratégie vzdávania sa; tiež existenciu vzťahov medzi aktuálnou úrovňou metabolickej kompenzácie a vekom v čase diagnostikovania diabetu 1. typu, a medzi úrovňou metabolickej kompenzácie a dĺžkou trvania ochorenia. Predpokladané sú aj vzťahy medzi vekom v čase diagnostikovania ochorenia, vekom v čase participácie na výskume a získavaním inštrumentálnej sociálnej opory. Výsledky: Normalita rozloženia bola testovaná pomocou Kolmogorovho-Smirnovho testu v Lilleforsovej modifikácii, ďalej boli použité Mannov-Whitneyho U test pre dva nezávislé výbery a Spearmanova korelačná analýza. Preukázali sa rozdiely v úrovni metabolickej kompenzácie u dospievajúcich diabetikov 1. typu vzhľadom na vek v čase určenia diagnózy vo využívaní sociálnej opory, avšak nie vo vzdávaní sa. Korelácie boli zistené medzi metabolickou kompenzáciou, dĺžkou trvania ochorenia a získavaním sociálnej opory vzhľadom na vek v čase diagnostikovania ochorenia a aktuálny vek v čase participácie na výskume. Výskumne sa potvrdil signifikantný rozdiel (U = 236,000; sig = 0,024) vo využívaní inštrumentálnej sociálnej opory u skupín diabetikov líšiacich sa časom prepuknutia ochorenia. Nižší vek v čase diagnostikovania ochorenia, ako aj nižší vek v čase realizácie výskumu, sa spája s vyššou mierou využívania inštrumentálnej sociálnej opory a naopak. V našom výskume sa potvrdil signifikantný rozdiel. Vzťah medzi trvaním ochorenia a inštrumentálnou sociálnou oporou sa nepreukázal. Ľudia, ktorým bol diabetes diagnostikovaný skôr a tí, ktorí s ním žijú dlhšie, majú v období dospievania horšie výsledky ako tí, ktorým bol diagnostikovaný neskôr a tí, ktorí ho majú kratšie, nakoľko aktuálna úroveň metabolickej kompenzácie negatívne stredne silno koreluje s vekom v čase diagnostikovania ochorenia (r = -0,55; p = 0,000) a zároveň pozitívne stredne silno koreluje s dĺžkou jeho trvania (r = 0,67; p = 0,000). Limitácie: Zvolený výskumný dizajn neumožňuje bližšie skúmanie príčinných vzťahov medzi premennými, preto je potrebné overiť naše hypotézy v rozsiahlej kombinovanej kvantitatívno-kvalitatívnej štúdii.

The aim of this work is to explore coping with the type 1 diabetes mellitus in adolescents. Research focused on relations and differences between variables (metabolic control, use of instrumental social support, behavioral disengagement), with the age at the time of diagnosis taken into consideration. Sample and setting: 54 adolescents between 11 and 21 years of age (mean 16.48, SD=2.93) participated in research, 66.7% are women. Electronic data collection run from December 2014 to March 2015. Last values of glycosated hemoglobin (HbA1c) indicated achieved metabolic control, coping strategies were studied by Brief-Cope. Items questionning socio-demographic characteristics, health condition and responsibility of health care were included. Hypothesis: We assume differences in metabolic control between the group of adolescents with T1D diagnosed at the age 0 to 7 years and diagnosed later, differences in social support and behavioral disengagement were expected as well as correlations between metabolic control, social support and the age at the time of diagnosis, and at the time of participation. Statistical analysis: Normality was tested using Kolmogorov-Smirnov test, Mann-Whitney U test for two independent samples and Spearman corelation analysis were applied. Results: Differences in metabolic compensation in groups of T1D adolescents according to the age at time of diagnosis were found in using social support, unlike the differences in using behavioral disengagement. Correlations between metabolic control and the age at the time of diagnosis, between metabolic compensation and the illness duration, instrumental social support and the age at the time of diagnosis as well as at the actual age at the time of research were found. Significant differences (U=236.000; sig=0.024) were confirmed in using social support in groups of T1D adolescents differing in age at the time of diagnosis. Lower age at the time of diagnosis, as well as lower age at the time of research, is connected to higher level of using social support and vice versa. Correlation between the illness duration and using of social support was not found. People with diabetes diagnosed at lower age and the ones with longer duration of illness, show worse results of metabolic control than those diagnosed later or having T1D for shorter, because of negative correlation of metabolic compensation and the age at the time of diagnosis (r=-0.55; p=0.000) co-occuring with positive correlation with the illness duration (r=0.67; p=0.000). Limitations: Chosen research design does not allow close examination of causal relationships between variables, so it is necessary to verify our hypothesis in a large combined quantitative and qualitative study.

• Klíčová slova
• metabolická kompenzácia,
• MeSH
• adherence pacienta MeSH
• diabetes mellitus 1. typu * MeSH
• dítě MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• raná péče * MeSH
• sociální opora MeSH
• výzkum MeSH
• Check Tag
• dítě MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH