Imúnna cytopénia je zriedkavou komplikáciou transplantácie krvotvorných buniek. Je výsledkom dysregulácie imunitného systému po rekonštitúcii darcovskej krvotvorby. Aktuálne odporúčania a usmernenia pre diagnostiku a liečbu choroby v pediatrickej transplantológii nie sú jednotné, vychádzajú z poznatkov o autoimúnnych cytopéniach bez transplantácie. Imúnna cytopénia spojená s transplantáciou má častejšie refraktérny a prolongovaný priebeh, čo potvrdzuje odlišnú etiopatogenézu choroby. Liečba zahŕňa široké spektrum liečebných modalít od pozorovania až po intenzívny manažment, hlavne v prípade koexistencie iných peritransplantačných komplikácií. Pacienti okrem podpornej liečby môžu vyžadovať modifikáciu imunosupresie, u niektorých je nutná liečba na odstránenie plazmocytov, prípadne auto- alebo aloprotilátok z krvného obehu. Uvádzame komplexný pohľad na patofyiológiu, liečbu a prognózu potransplantačných imúnnych cytopénií u detí, a prezentujeme aj vlastný súbor pacientov.
Immune cytopenia is a rare complication of haematopoietic stem cell transplantation. It is the result of immune system dysregulation after the reconstitution of donor haematopoiesis. Current recommendations and guidelines for the diagnosis and treatment of the disease in paediatric transplantation are unclear, based on knowledge about autoimmune cytopenia not associated with transplantation. Immune cytopenia associated with transplantation is usually more refractory and runs a prolonged course, conforming the different etiopathogenesis of the disease. Treatment includes a wide spectrum of approaches from observation to intensive management, especially in the case of coexistent other peri-transplantation complications. In addition to supportive treatment, patients may require modification of immunosuppression. Some cases may need treatment focused on removing plasma cells, auto- or alloantibodies from the bloodstream. We provide a comprehensive review of the pathophysiology, treatment and prognosis of post-transplant immune cytopenia in children, and we present our cohort of such patients.
- MeSH
- autoimunitní hemolytická anemie diagnóza etiologie patologie MeSH
- autoimunitní nemoci etiologie klasifikace patofyziologie terapie MeSH
- cytopenie * diagnóza etiologie patofyziologie terapie MeSH
- diferenciální diagnóza MeSH
- dítě MeSH
- epidemiologické studie MeSH
- imunitní systém patologie MeSH
- lidé MeSH
- rizikové faktory MeSH
- transplantace kostní dřeně * škodlivé účinky MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
- přehledy MeSH
Terminal complement blockade by humanised monoclonal antibody eculizumab has been used to treat transplantation-associated thrombotic microangiopathy (TA-TMA) in recent years. This retrospective international study conducted by the Paediatric Diseases (PDWP) and Inborn Error Working Party (IEWP) of the European Society for Blood and Marrow Transplantation (EBMT) describes outcome and response of 82 paediatric patients from 29 centres who developed TA-TMA and were treated with eculizumab between January 2014 and May 2019. The median time from hematopoietic stem cell transplantation (HSCT) to TA-TMA manifestation was 92 days (range: 7-606) and from TA-TMA diagnosis to the start of eculizumab treatment 6 days (range: 0-135). Most patients received eculizumab weekly (72%, n = 55) with a standard weight (kg)-based dose (78%, n = 64). Six months from beginning of eculizumab therapy, the cumulative incidence of TA-TMA resolution was 36.6% (95% CI: 26.2-47) and the overall survival (OS) was 47.1% (95% CI: 35.9-57.5). All 43 patients with unresolved TA-TMA died. The cause of death was HSCT-related in 41 patients. This study also documents poor outcome of patients without aGvHD and their frequent concomitant viral infections. Considering recent publications, intensified eculizumab dosing and complement monitoring could potentially improve upon outcomes observed in this study.
- MeSH
- dítě MeSH
- humanizované monoklonální protilátky MeSH
- lidé MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- transplantace hematopoetických kmenových buněk * škodlivé účinky MeSH
- trombotické mikroangiopatie * farmakoterapie etiologie diagnóza MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- multicentrická studie MeSH
Sínusoidálny obštrukčný syndróm alebo venookluzívna choroba pečene hepatic veno-occlusive disease – HVOD je závažnou, život ohrozujúcou komplikáciou transplantácie krvotvorných kmeňových buniek. Odborné analýzy ukazujú rozdiely v charakteristike HVOD medzi dospelými a detskými pacientami (výskyt, genetická predispozícia, prevencia, rizikové faktory, klinický obraz, liečba, prežívanie a mortalita). Kľúčovým faktorom manažmentu HVOD v detskom veku sú nové diagnostické a klasifikačné kritériá odporúčané Európskou spoločnosťou pre transplantáciu krvotvorných kmeňových buniek (European Society for Blood and Marrow Transplantation – EBMT). Tieto medzinárodné odporúčania podporujú včasnú diagnostiku a včasnú liečbu choroby defibrotidom.
Sinusoidal obstruction syndrome of the liver or hepatic veno-occlusive disease (HVOD) is a serious and potentially life-threatening complication of hematopoietic stem cell transplantation. Expert analyses show differences in HVOD between adult and paediatric patients (incidence, genetic predisposition, prevention, risk factors, clinical course, treatment, survival and mortality). The new criteria for the diagnosis and classification of the disease recommended by the European Society for Blood and Marrow Transplantation (EBMT) are a key factor in the management of HVOD in childhood. These international recommendations promote early diagnosis and early defibrotide treatment of the clinical complication.
- MeSH
- dítě MeSH
- fibrinolytika terapeutické užití MeSH
- jaterní žilní okluze * diagnóza farmakoterapie patofyziologie prevence a kontrola terapie MeSH
- lidé MeSH
- rizikové faktory MeSH
- směrnice pro lékařskou praxi jako téma * MeSH
- stupeň závažnosti nemoci MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
BACKGROUND: Early recognition and specific therapy facilitate a favorable disease course in hepatic venous-occlusive disease (HVOD) following hematopoietic stem cell transplantation (HCT). Diagnostic and classification criteria, published by the European Society for Blood and Marrow Transplantation (EBMT), better account for clinical differences in disease presentation in pediatric populations. OBJECTIVES: To compare the course of HVOD in children before and after the implementation of new EBMT criteria. MATERIAL AND METHODS: The study retrospectively evaluates 26 HVODs in 179 children treated in a single HCT unit (Slovakia) comparing the period of 2014-2017 using the Baltimore and modified Seattle criteria with the period of 2018-2021, when new EBMT criteria were adopted. RESULTS: No difference in HVOD incidence (11.2% vs. 14.8%, p = 0.46) and in time of diagnosis post-HCT (15.6 days vs. 15.7 days, p = 0.75) was found. With EBMT criteria we observed more frequent anicteric disease at diagnosis (50% vs. 87.5%, p = 0.04), lower serum bilirubin at diagnosis (3.4 mg/dL vs. 1.23 mg/dL, p = 0.045), and non-significant trends of shorter defibrotide treatment (21.7 days vs. 15.6 days, p = 0.73), decreased mortality (30% vs. 6.2%, p = 0.10) and shorter hospitalization (73.1 days vs. 59.6 days, p = 0.54). CONCLUSIONS: Different time periods around the implementation of new criteria are evaluated, underling that pediatric EBMT criteria for post-transplant HVOD diagnosis appear more sensitive.
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Ťažká kombinovaná imunodeficiencia (Severe combined immunodeficiency – SCID) je život ohrozujúce ochorenie, ktoré je charakterizované poruchou bunkovej a humorálnej imunity. Je jednou z najzávažnejších ochorení v skupine primárnych imunodeficiencií. V dôsledku závažnej infekcie môže viesť k úmrtiu už v skorom dojčenskom období. Cieľ štúdie: Cieľom práce bolo analyzovanie jednotlivých charakteristík v skupine pacientov so SCID na Slovensku a vyhodnotenie výsledkov liečby transplantáciou krvotvorných buniek za účelom zmapovania celkového stavu diagnostiky, terapie a prognózy pacientov s diagnózou SCID. Metódy: Retrospektívne bol hodnotený súbor pacientov s ťažkou kombinovanou imunodeficienciou. Za obdobie 15 rokov (2003–2017) bolo celkovo liečených v Národnom ústave detských chorôb (NÚDCH) 16 detí s diagnózou SCID. Z toho 11 podstúpilo alogénnu transplantáciu krvotvorných buniek (TKB) na Transplantačnej jednotke kostnej drene NÚDCH v Bratislave. Výsledky: Pravdepodobnosť 2-ročného celkového prežívania bola v celom súbore pacientov SCID 68,8 %. V súbore 16 detí bol genetický defekt potvrdený u 13 pacientov s najčastejšou mutáciou v géne IL2RG. Medián veku stanovania diagnózy SCID bol 122 dní, s čím je asociovaný aj vyšší výskyt infekčných komplikácií. U 73 % pacientov bola potvrdená infekcia pred TKB. V súbore sme zaznamenali 4 úmrtia v dôsledku infekcie pred TKB. Analýza suchej kvapky krvi, získaná eluáciou skríningovej karty, potvrdila retrospektívne nízke hodnoty TREC u 100 % pacientov. Pravdepodobnosť 2-ročného celkového prežívania v skupine pacientov SCID po TKB bola 90,9 %. Záver: Včasné stanovenie diagnózy SCID, pred objavením sa infekčných komplikácií, zvyšuje šance pripraviť pacienta bezpečne k transplantácii krvotvorných buniek. Diagnostika TREC v našom súbore potvrdila výbornú senzitivitu a špecificitu metodiky a jej implementácia do novorodeneckého skríningu podľa vzoru mnohých krajín vo svete by bola prínosom pre zlepšenie morbidity a mortality pacientov s diagnózou SCID. Do jej zavedenia je nevyhnutné zefektívnenie skorej diagnostiky na základe charakteristických klinických príznakov a následné centralizovanie pacientov do centier so skúsenosťami s liečbou SCID pacientov.
Severe combined immunodeficiency (SCID) is a life-threatening condition characterized by impaired cellular and humoral immune responses. SCID represents one of the most severe forms of primary immunodeficiency (PID) disorders. As a result of severe infection can lead to early infant death. Objective: The aim of the study was to analyze the individual characteristics in the group of patients with SCID in Slovakia and to evaluate the results of treatment with hematopoietic stem cell transplantation in order to map the overall state of diagnosis, therapy and prognosis of patients diagnosed with SCID. Methods: In clinical part we have retrospectively evaluated the group of pediatric patients with severe combined immunodeficiency. In the period of 15 years (2003–2017), a total of 16 patients with SCID were treated in National Institute of Children´s Diseases. Of the 16 patients 11 underwent hematopoetic stem cell transplantation. Results: 2-year overall survival rate of children with SCID was 68.8%. Genetic defect was confirmed in 13 children with IL2RG as the most common mutation. The median age at the diagnosis was 122 days which was associated with higher incidence of infection before HSCT. Infection before HSCT was confirmed in 73% of patients. Due to infectious complications four patients died before HSCT. 100% patients had absence of TREC episomes which was eluated by analysis of dry blood spots. 2-year overall survival rate of children after HSCT was 90.9%. Conclusion: Early diagnosis of SCID, before the onset of severe infections, increases the chances of getting the patients safely to HSCT. The TREC diagnosis in our sample confirmed the excellent sensitivity and specificity of the method and its implementation in neonatal screening, following the example of many countries around the world, would be beneficial in improving the morbidity and mortality of patients diagnosed with SCID. Until its introduction it is necessary to streamline early diagnosis based on characteristic clinical symptoms and the subsequent centralization of patients into centers with experience in the treatment of SCID patients.
Kongenitálne neutropénie predstavujú heterogénnu skupinu vzácnych hematologických ochorení charakterizovaných poruchou vyzrievania neutrofilných granulocytov. Rekurentné infekcie, ťažká chronická neutropénia a prítomnosť vrodených anomálii musia vzbudiť podozrenie na genetický podklad ochorenia. Táto skupina zahŕňa množstvo genetických porúch (doteraz viac ako 24 génov) s chronickou neutropéniou, niekedy s postihnutím iných orgánov, ako je pankreas, centrálny nervový systém, kosti a srdce. Najčastejšími patogénnymi aberáciami sú autozomálne dominantné mutácie v géne ELANE, kódujúcom neutrofilnú elastázu, a autozomálne recesívne mutácie v HAX1, ktorého produkt aktivuje signálnu dráhu faktora stimulujúceho kolónie granulocytov (G-CSF). Patofyziologické mechanizmy týchto stavov sú predmetom rozsiahleho výskumu a nie sú úplne objasnené. Pacienti s ťažkou vrodenou neutropéniou sú náchylní na opakujúce sa, často život ohrozujúce infekcie, ktoré začínajú v prvých mesiacoch života. Zvýšené riziko vývoja do myelodysplastického syndrómu alebo myeloidných malignít u týchto pacientov spôsobujú získané mutácie v géne CSF3R alebo v iných génoch spojených s leukémiou (RUNX1). Diagnóza je založená na klinických prejavoch, počte neutrofilov, vyšetrení kostnej drene, genetickom a imunologickom vyšetreniach. V liečbe sa uplatňuje podávanie G-CSF s cieľom udržať ANC nad 1x109/L. Odporúča sa tiež pravidelné sledovanie hematologických parametrov (1x za 3 mesiace) a kostnej drene pre monitorovanie priebehu liečby a na zistenie chromozomálnych abnormalít. U pacientov neodpovedajúcich na terapiu alebo pri malígnej transformácii jedinou kuratívnou liečbou je transplantácia krvotvorných kmeňových buniek.
Congenital neutropenia includes a heterogeneous group of rare hematological diseases characterized by impaired maturation of neutrophilic granulocytes. Recurrent infections, severe chronic neutropenia and the presence of congenital anomalies must give rise to suspicion of a genetic basis for the disease. CN includes a number of genetic disorders (so far > 24 genes) with chronic neutropenia, sometimes involving other organs such as the pancreas, central nervous system, bones and heart. The most common pathogenic aberrations are autosomal dominant mutations in the ELANE gene encoding neutrophil elastase and autosomal recessive mutations in HAX1, the product of which activates the granulocyte colony stimulating factor (G-CSF) signaling pathway. The pathophysiological mechanisms of these conditions are the subject of extensive research and are not fully understood. Patients with severe congenital neutropenia are prone to recurrent, often life-threatening infections that begin in the first months of life. Children with CN are at increased risk of developing myelodysplastic syndrome or myeloid malignancies due to acquired mutations in the CSF3R gene or other leukemia-associated genes (RUNX1). The diagnosis is based on clinical manifestations, neutrophil count, bone marrow examination, genetic and immunological examination. G-CSF is used in treatment to keep the ANC above 1x109/L. Regular monitoring of haematological parameters (once every 3 months) and bone marrow exam is also recommended to monitor the course of treatment and to detect chromosomal abnormalities. In patients who do not respond to treatment or progress to malignant transformation the only curative treatment is hematopoietic stem cell transplantation.
- MeSH
- dítě MeSH
- faktor stimulující kolonie granulocytů terapeutické užití MeSH
- kojenec MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- myelodysplastické syndromy etiologie MeSH
- neutropenie * diagnóza terapie MeSH
- transplantace hematopoetických kmenových buněk MeSH
- vrozené, dědičné a novorozenecké nemoci a abnormality MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- kojenec MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
- přehledy MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Diamond-Blackfan anemia (DBA) is a rare congenital erythroid aplasia, underlied by haploinsufficient mutations in genes coding for ribosomal proteins (RP) in approximately 70% of cases. DBA is frequently associated with somatic malformations, endocrine dysfunction and with an increased predisposition to cancer. Here we present clinical and genetic characteristics of 62 patients from 52 families enrolled in the Czech and Slovak DBA Registry. Whole exome sequencing (WES) and array comparative genomic hybridization (aCGH) were employed to identify causative mutations in newly diagnosed patients and in cases with previously unrecognized molecular pathology. RP mutation detection rate was 81% (50/62 patients). This included 8 novel point mutations and 4 large deletions encompassing some of the RP genes. Malignant or predisposing condition developed in 8/62 patients (13%): myelodysplastic syndrome in 3 patients; breast cancer in 2 patients; colorectal cancer plus ocular tumor, diffuse large B-cell lymphoma and multiple myeloma each in one case. These patients exclusively harbored RPL5, RPL11 or RPS19 mutations. Array CGH is beneficial for detection of novel mutations in DBA due to its capacity to detect larger chromosomal aberrations. Despite the importance of genotype-phenotype correlation in DBA, phenotypic differences among family members harboring an identical mutation were observed.
- MeSH
- Diamondova-Blackfanova anemie komplikace epidemiologie genetika MeSH
- genetické asociační studie MeSH
- lidé MeSH
- mutace * MeSH
- nádory etiologie MeSH
- registrace MeSH
- ribozomální proteiny genetika MeSH
- rodina MeSH
- sekvenování exomu MeSH
- srovnávací genomová hybridizace MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- práce podpořená grantem MeSH
- Geografické názvy
- Česká republika MeSH
- Slovenská republika MeSH
