Východiská: Primárne skvamocelulárne karcinómy (SCC) hrubého čreva sú extrémne zriedkavé a vyskytujú sa prevažne v piatej dekáde života, s miernou prevahou u mužov. Najčastejšími anatomickými miestami výskytu sú konečník a proximálne hrubé črevo. Klinické znaky a bežné diagnostické metódy nedokážu úplne jednoznačne odlíšiť SCC od adenokarcinómu. Metódy: V tejto kazuistike prezentujeme prípad 68-ročného pacienta s SCC céka a colon ascendens, ktorý bol liečený resekciou a systémovou liečbou na báze gemcitabínu a cisplatiny. Prípad: Pacient vo veku 68 rokov podstúpil pravostrannú hemikolektómiu pre karcinóm céka a colon ascendens, histologicky išlo o nízko diferencovaný epidermoidný karcinóm, grade 3 s iniciálnym štádiom pT4aN1aM0. Pre lokálnu recidívu v mieste resekcie so suspektnou infiltráciou priamych a šikmých brušných svalov bol liečený systémovou liečbou na báze gemcitabínu a cisplatiny s dosiahnutím parciálnej remisie. Následne bolo postchemoterapeutické reziduum radikálne odstránené, s dosiahnutím kompletnej remisie ochorenia, ktorá pretrváva 10 mesiacov od operačného výkonu. Záver: Prípad zdôrazňuje potrebu multidisciplinárneho prístupu v liečbe tohto raritného ochorenia. Včasný chirurgický výkon zohráva kľúčovú úlohu. Aj keď štandardný chemoterapeutický režim nie je presne definovaný, použitie kombinácie cisplatiny a gemcitabínu viedlo u nášho pacienta k parciálnej remisii, ktorá následne umožnila radikálnu resekciu recidívy a následne dosiahnutie kompletnej remisie ochorenia.
Background: Primary squamous cell carcinomas (SCC) of the colon are extremely rare and occur predominantly in the fifth decade of life, with a slight prevalence in men. The most common anatomical sites are the rectum and the proximal colon. Clinical signs and common diagnostic methods cannot clearly distinguish SCC from adenocarcinoma. Methods: In this case report, we present a case of a 68-year-old patient with SCC of the cecum and colon ascendens, who was treated with resection and systemic gemcitabine- and cisplatin-based chemotherapy. Results: A 68-year-old patient underwent right-sided hemicolectomy for cecal and colon ascendens tumor, histologically poorly differentiated epidermoid carcinoma, grade 3 with an initial stage of pT4aN1aM0. Due to local recurrence at the resection site with suspected infiltration of straight and oblique abdominal muscles, he was treated with systemic gemcitabine and cisplatin based chemotherapy with partial remission. Subsequently, the postchemotherapeutic residual tumor was radically resected, achieving complete remission of the disease, which persists for 10 months after the surgery. Conclusion: The case emphasizes the need for a multidisciplinary treatment approach of this rare disease. Early surgery plays a key role. Although the standard chemotherapy regimen is not well defined, the use of a combination of cisplatin and gemcitabine resulted in partial remission in our patient, which in turn allowed a radical resection of the relapse and subsequently achieved complete remission of the disease.
- MeSH
- cisplatina terapeutické užití MeSH
- deoxycytidin terapeutické užití MeSH
- kolorektální nádory chirurgie diagnóza farmakoterapie MeSH
- lidé MeSH
- neoadjuvantní terapie metody MeSH
- protokoly protinádorové kombinované chemoterapie MeSH
- senioři MeSH
- spinocelulární karcinom * chirurgie diagnóza farmakoterapie MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Východiská: Metastatický karcinóm pankreasu je ochorenie s veľmi zlou prognózou. Napriek miernym pokrokom v chemoterapii je kompletná remisia ochorenia extrémne zriedkavá. Prípad: V tomto článku prezentujeme prípad pacienta s iniciálne metastatickým adenokarcinómom pankreasu asociovaného s dvojitou heterozygotnou zárodočnou mutáciou génov BRCA2 a CHEK2, s opisom klinických, rádiologických a histomorfologických charakteristík ochorenia, ako aj diagnostického a liečebného postupu. Výsledky: Pacient s iniciálne metastatickým adenokarcinómom pankreasu s mnohopočetným postihnutím pečene dosiahol kompletnú remisiu po podaní 1. línie chemoterapie FOLFIRINOX. Pre rozvoj neurotoxicity bol od 9. cyklu režim podávaný bez oxaliplatiny, celkovo v trvaní 12 mesiacov. Vzhľadom na rodinnú anamnézu viacerých malignít (karcinóm prostaty a pankreasu, seminóm) bolo realizované genetické vyšetrenie s potvrdením zárodočných mutácií génov BRCA2 a CHEK2. U pacienta pretrváva kompletná remisia trvajúca 30 mesiacov od ukončenia liečby. Záver: Vzhľadom na nízky výskyt kompletných remisií u pacientov s metastatickým karcinómom pankreasu nie je ďalší terapeutický postup jasne stanovený, dôležitý je individuálny prístup. U pacientov s karcinómom pankreasu sa odporúča genetické vyšetrenie, nakoľko môže ovplyvniť liečebnú stratégiu.
Background: Metastatic pancreatic carcinoma is an aggressive disease with adverse prognosis. Despite slight advances in chemotherapy, complete remission of the disease is extremely rare. Case: In this article we present a case of a patient with initially metastatic pancreatic adenocarcinoma, associated with double heterozygous germline mutation in BRCA2 and CHEK2 genes, with the description of clinical, radiological and histomorphological characteristics of the disease as well as the diagnostic and therapeutic procedure. Results: The patient with initially metastatic pancreatic adenocarcinoma with multiple liver involvement achieved complete remission following first-line FOLFIRINOX chemotherapy. The treatment lasted for 12 months but due to increased neurotoxicity since the 9th cycle, oxaliplatin was excluded from the regimen. Given the family history of several malignancies (prostate cancer, seminoma), genetic testing was performed, which confirmed heterozygous germline mutations in BRCA2 and CHEK2 genes. Since the treatment has been completed, the patient remains in complete remission at 30 months. Conclusion: Given the low incidence of complete remissions in patients with metastatic pancreatic cancer, the further therapeutic approach is not clearly established, an individual treatment is important. Universal genetic testing is recommended in patients with pancreatic cancer as it may affect the treatment strategy.
- MeSH
- checkpoint kinasa 2 MeSH
- geny BRCA2 MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- nádory slinivky břišní * diagnóza genetika terapie MeSH
- oprava DNA MeSH
- protokoly protinádorové kombinované chemoterapie MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Východiska: Epiteloidný angiomyolipóm (EAML) obličky na rozdiel od benígneho renálneho angiomyolipómu predstavuje zriedkavý nádor mezenchymálneho pôvodu, ktorý disponuje malígnym potenciálom. Patrí do skupiny PEComov – tumorov vyvstávajúcich z perivaskulárnych epiteloidných buniek. Jeho diagnostika a terapeutický prístup zostávajú výzvou. Metódy: Autori prezentujú pacienta s malígnym EAML, ktorý bol iniciálne liečený ako renal cell karcinóm (RCC). Až neobvyklá terapeutická odpoveď vyústila k prehodnoteniu primárnej diagnózy. V príspevku je stručne sumarizovaný súčasný stav klinických a histopatologických poznatkov o renálnych PEComoch s dôrazom na ich metastatický potenciál a riziko diagnostického pochybenia. Prípad: Pacient s pôvodnou diagnózou chromofóbneho RCC so sarkomatoidnými črtami podstúpil radikálnu nefrektómiu a epinefrektómiu. Lokálna rekurencia ochorenia podnietila zahájenie prvej línie liečby sunitinibom a následné zaradenie pacienta do klinického skúšania s mTOR inhibítorom s neobvykle priaznivou odpoveďou v trvaní 30 mesiacov. Pomalá progresia ochorenia si vyžiadala extirpáciu solitárneho abdominálneho ložiska 36 mesiacov po zahájení liečby everolimom a napokon i pravostrannú hemihepatektómiu o ďalších 24 mesiacov. Imunoprofil pečeňových metastáz s pozitivitou melanómových a hladkosvalových markerov vyústil v rekvalifikáciu primárneho nálezu a metastatických ložísk na invazívny EAML obličky. Ďalšia progresia ochorenia bola napriek viacerým líniám systémovej liečby neodvratná a pacient 104 mesiacov po úvodnom stanovení diagnózy chorobe podľahol. Záver: Berúc do úvahy zriedkavosť a malígny potenciál PEComov obličiek, renálne nádory s nepriaznivými radiografickými a histopatologickými črtami sa stávajú kandidátom na imunohistochemické vyšetrenie. Neobvyklá odpoveď na liečbu upozorňuje na riziko diagnostického omylu a mala by viesť k prehodnoteniu diagnosticko-liečebného procesu u konkrétneho pacienta.
Background: Epithelioid angiomyolipoma (EAML) of the kidney, in contrast to classic benign renal angiomyolipoma, is a rare mesenchymal neoplasm with malignant potential. Representing a member of the perivascular epithelioid cells (PEComa) tumor family arising from the perivascular epithelioid cells, its accurate diagnosis and therapeutic approach remains challenging. Methods: We report a case of a patient with malignant EAML, initially treated as renal cell carcinoma (RCC) at our institution. In this paper, we briefly summarize current status of clinical and histopathological knowledge of renal PEComas with metastatic potential and reconsider the diagnostic and therapeutic approach in this particular case to highlight the risk of misdiagnosis, malignant potential of renal PEComas and to demonstrate an unexpected treatment response. Results: The patient in our case was diagnosed with chromophobe RCC with sarcomatoid features. She underwent a radical nephrectomy and epinephrectomy with a satisfactory postoperative history. Local recurrence urged chemotherapy commencement with sunitinib in the first line, and shortly afterwards, the patient was enrolled in a clinical trial with everolimus, with an extraordinary favorable treatment response for 30 months. Following the extirpation of single abdominal nodularity after 36 months of treatment with mTOR inhibitor, and proceeding the everolimus administration, the disease slowly progressed to the right liver lobe, resulting in right hemihepatectomy in another 24 months. The immunoprofile of liver metastases with positive staining of melanoma markers and smooth muscle markers induced the revaluation of the primary tumor and abdominal nodularity specimen to an invasive EAML of the kidney. Further disease progression was unavoidable despite several chemotherapy regimens, and the patient died 104 months after primary diagnosis. Conclusions: Renal tumors with adverse radiographic and histopathological features should become candidates for immunohistochemical staining as its omission frequently leads to a misdiagnosis, as showed in our case report. Atypical treatment response might suggest a possibility of a diagnostic mistake and should lead to reevaluation of the diagnostic and treatment process in the particular patient.
- MeSH
- diagnostické zobrazování metody MeSH
- dospělí MeSH
- everolimus terapeutické užití MeSH
- imunohistochemie metody MeSH
- lidé MeSH
- magnetická rezonanční tomografie metody MeSH
- nádory ledvin * diagnóza terapie MeSH
- nádory z perivaskulárních epiteloidních buněk * diagnóza terapie MeSH
- nefrektomie metody MeSH
- počítačová rentgenová tomografie metody MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
- MeSH
- biopsie sentinelové lymfatické uzliny MeSH
- dospělí MeSH
- intraduktální neinfiltrující karcinom patologie MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- lymfatické uzliny patologie MeSH
- nádory prsu patologie MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
V tejto práci sú prezentované skúsenosti s biopsiou sentinelovej uzliny (SLNB) v Onkologickom ústave sv. Alžbety za obdobie 48 mesiacov. Celkovo sme v časovom horizonte od 1. 1. 2006–31. 12. 2009 vykonali SLNB u 269 pacientok. Veľkosť primárneho tumoru bola od 0,3 do 3,5 cm, vrátane neinvazívnych foriem karcinómov, t.j. Tis, T1, T2 – TNM klasifikácie. Invazívnych karcinómov bolo 255 (94,8 %) a neinvazívnych foriem 14 (5,2 %). Z celkového počtu 269 pacientok sme v 157 (72,7 %) prípadoch postupovali validačnou metódou. U 255 pacientok s invazívnym karcinómom sme sentinelovú uzlinu (SU) neidentifikovali v 4 (1,6 %) prípadoch. V jednom prípade u T1 invazívneho karcinómu a v troch prípadoch pri T2 tumoroch. Falošná negativita sentinelovej uzliny u T1 nádorov bola 4,3 %. Výskyt makrometastáz v SU bol verifikovaný štandardným histopatologickým spracovaním a farbením hematoxylínom a eozinom. V prípade negativity nálezu bolo vyšetrenie doplnené o sériové rezy a imunohistochémiu s použitím cytoskeletálnych protilátok na dôkaz mikrometastáz. V 6 prípadoch (2,4 %) sme takýmto vyšetrením zistili mikrometastázu v pôvodne negatívnej SU. Následná axilárna disekcia metastatické postihnutie nesentinelových uzlín nepreukázala.
We present our experience regarding sentinel lymph node biopsy (SLNB) at St. Elizabeth Institute of Oncology during 48 months. From January 1st, 2006 until December 31st, 2009, we had performed SLNB in 269 patients. Primary tumour size was 0.3-3.5cm including non-invasive breast carcinoma (i.e. TIS, T1 and T2 of TNM classification). Invasive carcinoma accounted for 255 (94.8%) cases, while non-invasive carcinoma for 14 (5.2%) cases. From total of 269 patients with invasive carcinoma, we used validation method in 157 (72.7%). In 255 patients with invasive carcinoma, sentinel node was not identified in 4 (1.6%) cases--in 1 patient with T1 invasive carcinoma and in 3 patients with T2 tumours. False negativity of sentinel node in T1 tumours was 4.3%. The incidence of macrometastases in sentinel nodes was confirmed using standard histopathologic examination with hematoxylin-eosin stain. In negative instances, the examination was then completed with serial sections and immunohistochemistry using cytoskeletal antibodies for confirmation of presence of micrometastases. In 6 (2.4%) cases, we found micrometastase in originally negative sentinel lymph node. Subsequent axillary dissection has not confirmed non-sentinel nodes involvement.
Autori retrospektívne analyzovali súbor 174 pacientov (33 mužov, 141 žien) vyšetrených v rokoch 2004 – 2006 na Klinike stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie v Bratislave pre suspektný primárny a sekundárny Sjögrenov syndrom, alebo sicca-like syndróm (vylúčení boli pacienti po liečbe orofaciálnych malignít). Biopsie malých slinných žlia z dolnej pery sa urobili u 156 (89,7 %) vyšetrených pacientov. Pri hodnotení fokus skóre nález dvoch a viac fokusov na 4 mm2 žľazového tkaniva potvrdil diagnózu Sjögrenovho syndrómu len u 27 (17,53 %) pacientov, nález jedného fokusu diagnózu podporil u 32 (20,78 %) pacientov. U 54 (35,06 %) pacientov sa zistil negatívny nález, alebo v 41 (26,63 %) iba nepatrné lymfocytárne infiltráty.Autori považujú za nesprávnu indikáciu biopsie malých slinných žliaz pred využitím ostatných diagnostických možností.Miesto odberu materiálu intraorálne z pery, resp. z líca, alebo extraorálne z príušnej žľazy neovplyvňuje podstatne výsledok, skôr treba zvážiť možné komplikácie. Biopsia slinných žliaz nesmie chýbať pri podozrení na primárny Sjögrenov syndróm.
Authors analysed retrospectively a group of 174 patients (33 men, 141 women) evaluated within years 2004-2006 at the Dept. of Stomatology and Maxillofacial Surgery in Bratislava for suspect primary and secondary Sjögren ́s syndrom or sicca-like syndrome (patients after treatment of oral cancer were excluded). Biopsies of minor salivary glands from the lower lip were performed in 156 (89.7 %) of cases. By the focus score evaluation finding of two or more focuses on 4 mm2 glandular tissue confirmed the diagnosis of the Sjögren’s syndrome only in 27 (17.53 %) of cases, finding of one focus supported the diagnosis in 32 (20.78 %) patients. Fifty four (35.06 %) of the patients had negative findings and in 41 (26.63 %) of the cases there appeared minimal lymphocytic infiltrates by the histopathology. The authors consider the indication of the biopsy before use of other diagnostic tools as incorrect. Site of biopsy intraorally (lip, buccal region) or extraorally (parotid gland) does not influence the result, but more frequent complications should be considered. Biopsy is obligatory by a suspect primary Sjögren ́s syndrome.
- MeSH
- biopsie využití MeSH
- diagnostické techniky endokrinologické využití MeSH
- lidé MeSH
- malé slinné žlázy patologie MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- Sjögrenův syndrom diagnóza patofyziologie patologie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- srovnávací studie MeSH
Karcinóm Meibomovej žľazy je zriedkavý tumor, má infiltratívny charakter, metastázuje a mortalita sa uvádza až u 30 % pacientov. Každá atypická forma chalazea a nejasné granulačné zápaly môžu simulovať prvé štádiá karcinómu sebaceóznych žliaz, preto sa musia histologicky vyšetriť. V terminálnych štádiách ochorenia je nutné pristúpiť k parciálnej resekcii mihalníc s následnou plastikou, prípadne je indikovaná až exenterácia orbity. Uvádzamedve kazuistiky pacientov s karcinómom Meibomovej žľazy v r. 2001. 76-ročná pacientka s viacročnou anamnézou chronického chalazea bola odoslaná na našu kliniku v kachektickom stave v štádiu infiltrácie orbity. Diagnostikovaný karcinóm Meibomovej žľazy. Pacientka exitovala do 2 mesiacov po stanovení diagnózy, potvrdené metastázy do rekta a do pečene. 65-ročný pacient v r. 1998 po operácii a rádioterapii epidermoidného karcinómu jazyka, v r. 2001 po orbitotomii bicoron.l.sin. a exstirpácii tumoru orbity - histologicky potvrdený epidermoidný karcinóm. Po 3-mesačnom sledovaní, kontrolnom CT vyšetrení a lokálnej rádioterapii, po prehodnotení výsledkov histologickým vyšetrením stav uzavretý ako primárny karcinóm Meibomovej žľazy. Pacient bez komplikácií a subjektívnych ťažkostí.
Carcinoma of the Meibomian gland of the eyelid is very rare with atypical glandular features, that may appear initially as a chalazion formation and then invades the neighbouring tissues. PURPOSE: Demonstration of the importance of surgical excision and histological examination in presence of an apparently harmless tumoral alteration of the eyelids and verifiyng every case of atypical lesion of the eyelid region. Case presentation No. 1: We report a case of 76-year old woman patient suffering from chronical blepharoconjunctivitisandchronical chalazionmanytimes simply performed excochleation. Histopathological finding of the excision of the tumour showedthepresence of carcinomaMeibomiangland(stageG2),the patient refused exenteration and died in 2 month interval. Case presentation No. 2.: 65-year old men with carcinoma linguae 1.sin. (T3 N2 M0) in 1998 after hemiglossectomia, resectionem baseos oris 1.sin. and radiotherapy, came to our clinic with exoftalm and tumor in his right orbit in Jun 2001. CT found tumour 3x2x2cm. In September 2001 orbitotomia bicoronalis 1.sin., extirpatio TU orbitae 1.sin. histologically verified karcinoma of Meibomain gland, patient without any problems after operation and radiotherapy.
- MeSH
- arteria lienalis anatomie a histologie MeSH
- dospělí MeSH
- kolaterální oběh MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- pitva MeSH
- senioři MeSH
- slezina krevní zásobení MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- srovnávací studie MeSH
- MeSH
- biopsie MeSH
- lidé MeSH
- nádory rtu MeSH
- nádory slinných žláz diagnóza MeSH
- nádory úst diagnóza MeSH
- stomatochirurgické výkony MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
