Východiská: Akútny stres vyvolaný diagnózou rakoviny a posttraumatický stresový syndróm, ktorým trpia prežívajúci pacienti s nádorovou chorobou, spôsobuje pokles kvality života pacientov najmä v dôsledku psychologických a fyzikálnych porúch vrátane anxiety, depresie, porúch spánku a insomnie, kognitívnych dysfunkcií, únavy, bolesti, kachexie a pod. Nedávne štúdie priniesli nový pohľad do molekulových mechanizmov, ktoré vyvolávajú uvedené komorbidity sprevádzajúce nádorovú chorobu. Ukázalo sa, že adverzné psychosomatické reakcie na emocionálny stres vrátane depresie sú u pacientov s nádorovou chorobou spôsobené poruchou funkcie neuroendokrinného systému, poruchou regulačných funkcií osi hypotalamus-hypofýza-nadoblička, poruchou sympatického nervového systému a serotonín-dopamínovej interakcie pri riadení cirkadiálneho rytmu bdenia a spánku. Cieľ: Cieľom predkladanej štúdie je zhodnotiť výsledky klinických analýz biobehaviorálnej onkológie, ktoré vychádzajú z hypotézy, podľa ktorej je stres, anxiozita a posttraumatická stresová porucha hlavným dispozičným faktorom, ktorý u pacientov s nádorovou chorobou vyvoláva sprievodné psychosomatické poruchy. Materiál a metódy: Údaje o biopsychosociálnom prístupe v liečbe nádorovej choroby publikované v súčasnej odbornej literatúre boli zozbierané pomocou elektronických databáz a boli vyhodnotené v metaanalýze 24 vybraných prác. Výsledky: Podľa týchto analýz je jedným z kľúčových pilierov suportívnej liečby v onkológii redukcia stresu, ktorá sa dá dosiahnuť pomocou cielenej psychosociálnej intervencie a psychofarmakologickej terapie. Kognitívno-behaviorálne intervencie a skupinová psychosociálna liečba pomáhajú pacientom zbaviť sa stresu z diagnózy a liečby, korigovať depresiu a normalizovať cirkadiálny cyklus. Cielená kognitívno-behaviorálna terapia spolu s psychofarmakologickou liečbou sú najúčinnejší terapeutický prístup pri liečbe stresom vyvolaných nádorových komorbidít. V predkladanej metaanalýze je hodnotená plauzibilná metodológia redukcie stresu v procese ochrany onkologického pacienta pred dôsledkami stresom vyvolaného posttraumatického a anxio-depresívneho syndrómu sprevádzaného fyzikálnym a psychickým utrpením, ktoré zásadne zhoršujú kvalitu života prežívajúcich pacientov a znižujú ich schopnosť spolupracovať pri liečbe a nádorovej chorobe vzdorovať. Záver: V snahe o zlepšenie celkového prežívania pacientov s nádorovou chorobou pri uplatnení biopsychosociálneho modelu onkologickej starostlivosti bude potrebná užšia spolupráca behaviorálnych odborníkov, vedcov a klinických onkológov pri objasnení rozsahu možností účinnej psychosociálnej intervencie a farmakoterapie komorbidít nádorovej choroby cestou eliminácie stresom indukovaných alterácií neurotransmisného a neuroendokrinného systému.
Background: Acute stress in patients experiencing cancer diagnosis and the post-traumatic stress disorder in cancer survivors results in impaired overall quality of life mainly due to associated psychological and physical alterations, including anxiety, depression, sleep disturbances, cognitive dysfunctions, fatigue, pain, cachexia and others. Recent studies revealed a new insight into molecular mechanisms contributing to the development of cancer-related comorbidities. It has been shown that adverse psychosomatic reactions including cancer depression to emotional cancer distress result from neuroendocrinne dysfunctions, disruption of the hypothalamus-pituitary-adrenal axis and sympathetic nervous system, serotonin-dopamine interactions and circadian sleep-wake rhythm disruption. Aim: The aim of the present study was to evaluate clinical studies oriented toward elucidation of the hypothesis that cancer-related anxio-depressive syndrome is the major disorder leading to the development of accompanying psychosomatic disruptions. Material and Methods: The data of the biopsychosocial approach in the treatment of cancer presented in the current literature were collecting using appropriate electronic databases and were elaborated in the form of meta-analysis of 24 selected publications. Results: According to relevant clinical studies, psychosocial interventions and psychopharmacological treatment has been shown to reduce cancer symptomatology and to improve the ability of patients to cope with the disease. Thus, one of the key pillars of supportive care in oncology is stress reduction. Cognitive-behavioral interventions and group psychosocial therapies have shown to reduce stress from the diagnosis and treatment, to palliate depression and to help in restoring the circadian rhythm. Psychopharamacological interventions are the most useful approaches in the reduction of stress-induced cancer comorbidities. In the presented study, a plausible role of stress reduction in the protection of cancer patients from posttraumatic and anxio-depressive syndrome, physical and psychical suffering, from decrease of patient’s quality of life, ability to cope with the disease and cooperate in cancer treatment has been analyzed. Conclusion: Implementation of the biopsychosocial model of cancer care needs further cooperation between behavioral scientists and clinical oncologists attempted to elucidate further possibilities of psychosocial and pharmacological interventions leading to the regulation of stress-induced alterations of the neurotransmitter system and neuroendocrinne dysfunctions reduction of cancer-related comorbidities and improvement of patients survival time. Key words: cancer – behavioral risk profile – anxio-depressive syndrome – paraneoplastic syndrome – neurohumoral dysfunction – psychosocial and pharmacological intervention The authors declare they have no potential conflicts of interest concerning drugs, products, or services used in the study. The Editorial Board declares that the manuscript met the ICMJE “uniform requirements” for biomedical papers. Submitted: 30. 7. 2014 Accepted: 8. 4. 2015
- Klíčová slova
- anxio-depresivní syndom, biopsychosociální intervence, podpůrná léčba, psychosociální onkologie,
- MeSH
- adaptace psychologická MeSH
- antidepresiva terapeutické užití MeSH
- anxiolytika terapeutické užití MeSH
- deprese farmakoterapie psychologie MeSH
- holistické zdraví * MeSH
- integrované poskytování zdravotní péče MeSH
- kognitivně behaviorální terapie MeSH
- komunikace MeSH
- nádory * psychologie MeSH
- postoj zdravotnického personálu MeSH
- posttraumatická stresová porucha MeSH
- psychický stres * patofyziologie psychologie MeSH
- psychosociální intervence MeSH
- psychoterapie MeSH
- sociální opora MeSH
- úzkost farmakoterapie psychologie MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Východiská: Hypoxia lokálne pokročilých karcinómov hlavy a krku je jednou z hlavných príčin ich rádiorezistencie, ktorá sa klinicky manifestuje perzistenciou reziduálnej nádorovej choroby po liečbe rádioterapiou. Detekcia nádorovej hypoxie teda môže byť dôležitým prediktorom efektivity liečby. Karboanhydráza IX (carbonic anhydrase IX – CA IX) je proteín, kódovaný rovnomenným génom, ktorého expresia sa v nádorových tkanivách za hypoxických podmienok zvyšuje. CA IX preto predstavuje endogénny marker nádorovej hypoxie, identifikovateľný v nádorových tkanivách a jeho rozpustnú extracelulárnu doménu je možné detekovať aj v telesných tekutinách pacienta. Primárnym cieľom tejto štúdie bolo zistiť, či existuje korelácia medzi sérovou hladinou CA IX a reziduálnou nádorovou chorobou po liečbe. Sekundárnym cieľom bolo zistiť, ako sa mení sérová hladina CA IX počas frakcionovanej rádioterapie. Materiál a metódy: Táto prospektívna monocentrická klinická štúdia hodnotila súbor 30 pacientov s lokálne pokročilými skvamocelulárnymi karcinómami hlavy a krku, liečených rádioterapiou alebo konkomitantnou chemorádioterapiou s kuratívnym zámerom. Sérová koncentrácia rozpustnej formy CA IX sa vyšetrovala z venóznej krvi pomocou sendvičovej enzýmovej imunoanalýzy (ELISA) pred zahájením rádioterapie, v polovici rádioterapie, pri skončení rádioterapie a šesť týždňov po jej ukončení. Výsledky: Zistili sme výraznú variabilitu nameraných hladín CA IX v sledovanej populácii v rozsahu 0–1 696 pg/ml. Významné zmeny v strednej hodnote koncentrácie CA IX sme v priebehu rádioterapie a po nej nezistili. U 11 pacientov (36,7 %) sa liečbou dosiahla kompletná remisia ochorenia. U týchto pacientov sme zaznamenali v priemere nižšie predliečebné hodnoty CA IX v porovnaní s pacientmi s perzistenciou reziduálnej nádorovej choroby (37,57 vs 77,47; p = 0,154). Záver: Naše výsledky ukazujú, že sérová hladina CA IX sa u pacientov s lokálne pokročilými nádormi hlavy a krku v priebehu frakcionovanej rádioterapie významne nemení. Zistený vzťah medzi sérovou hladinou CA IX a reziduálnou nádorovou chorobou po rádioterapii je potrebné potvrdiť na väčšom súbore pacientov.
Background: Hypoxia of locally advanced head and neck cancers is one of the main causes of their radiation resistance that presents clinically as a persistence of residual tumor disease after radiation therapy. Therefore, detection of tumor hypoxia could be an important predictor of treatment efficacy. Carbonic anhydrase IX (CA IX) is a protein, coded by a homonymous gene, the expression of which increases in tumor tissues at hypoxic conditions. Hence, CA IX represents an endogenic marker of tumor hypoxia, identifiable in tumor tissues, and its soluble extracellular domain can also be detected in body fluids of the patient. The primary endpoint of this study was to explore whether a correlation exists between CA IX serum level and the residual tumor disease after therapy. The secondary endpoint was to find out how the serum concentration of CA IX changes during the course of fractionated radiation therapy. Materials and Methods: The presented prospective monocentric clinical study evaluated a population of 30 patients with locally advanced squamous cell head and neck cancers, treated by radiation therapy or concurrent chemo‑radiation therapy with a curative intent. The serum concentration of the soluble form of CA IX was examined from a venous blood sample, using sandwich enzyme‑linked immunosorbent assay (ELISA). The blood samples were obtained before the treatment initiation, in the middle of radiation therapy, at the time of finishing radiation therapy and six weeks after the treatment completion. Results: We found a substantial variability in the CA IX levels measured in the examined population, ranging 0–1,696 pg/ml. We found no significant changes in the mean value of CA IX concentration during the course of radiation therapy and after the treatment completion. In 11 patients (36.7%), the treatment resulted in complete remission of the disease. In these patients, lower average pre‑treatment levels of CA IX were noted when compared to patients with persistence of residual tumor disease (37.57 vs 77.47; p = 0.154). Conclusion: The results indicate that serum level of CA IX in patients with locally advanced head and neck cancers does not change significantly during the course of fractionated radiation therapy. The relation between CA IX serum level and residual tumor disease after radiation therapy requires verification on a larger population of patients. Key words: head and neck cancer – hypoxia – carbonic anhydrase IX – radiation therapy – residual tumor The authors declare they have no potential conflicts of interest concerning drugs, products, or services used in the study. The Editorial Board declares that the manuscript met the ICMJE “uniform requirements” for biomedical papers. Submitted: 10. 2. 2014 Accepted: 4. 3. 2014
- Klíčová slova
- karboanhydráza IX, radiorezistence,
- MeSH
- ELISA MeSH
- frakcionace dávky záření MeSH
- hypoxie buňky * účinky záření MeSH
- karboanhydrasy * krev MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- nádorové biomarkery * krev MeSH
- nádorové proteiny * krev MeSH
- nádory hlavy a krku * enzymologie krev metabolismus radioterapie MeSH
- prospektivní studie MeSH
- reziduální nádor krev MeSH
- senioři MeSH
- spinocelulární karcinom enzymologie krev metabolismus radioterapie MeSH
- statistika jako téma MeSH
- transport proteinů MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Východisko: U včasných foriem karcinómu prsníka priniesla modifikovaná radikálna mastektómia (MRM) i semi-konzervatívna prsník-záchovná chirurgia (BCS – Breast Conserving Surgery, lumpektómia, kvadrantektómia) ekvivalentné klinické výsledky. Na druhej strane – bez ohľadu na rozsah chirurgickej intervencie – je kvalita života a pravdepodobne i priemerná doba prežívania pacientok negatívne ovplyvnená obavami z rekurencie nádorovej choroby a dôsledkami agresívnej terapie, ktoré vyvolávajú epizódy anxiozity, depresie a frustrácie sprevádzané kognitívnymi, emocionálnymi a behaviorálnymi poruchami v oblasti ich fyzikálnej, rodinnej, sexuálnej a sociálnej funkčnosti. Cieľom našej štúdie bolo analyzovať dynamiku vývoja psychosociálnej záťaže a kvalitatívne zmeny jej symptomatológie u prežívajúcich pacientok jeden a tri roky po MRM verzus BCS. Metódy: K posúdeniu miery psychosociálnej morbidity u operovaných pacientok boli použité štandardizované dotazníky Európskej organizácie pre výskum a liečenie rakoviny – dotazník EORTC QLQ-C30.3 (Quality of Life-C.30.3) a jeho modul EORTC QLQ- BR23, poskytnuté touto medzinárodnou organizáciou v slovenskej verzii. Analýzy boli prevedené v dvoch ramenách pacientok jeden a tri roky po MRM vs BCS. Výsledky: Skóre kvality života pacientok 1 rok po MRM i po BCS sa pohybovalo v nízkych číslach (2–4, veľmi zlá – znesiteľná). Tri roky po operácii 78 % pacientok po BCS skórovalo v rozpätí 5–6 (dobrá – veľmi dobrá) až 22 % pacientok udávalo nízke skóre kvality života porovnateľné so skupinou pacientok po MRM. Kým psychosociálna záťaž a prejavy rizikového behaviorálneho profilu pretrvávajú u pacientok po MRM v plnom rozsahu aj tri roky po operácii, pacientky prežívajúce tri roky po BCS trpia zvýšenou emocionálnou dysfunkciou. Záver: Posun kvality a intenzity symptómov psychosociálnej morbidity pacientok 3 roky po BCS si vyžaduje zvláštnu pozornosť na mimo nemocničnú psychosociálnu intervenciu a psychosociálnu prevenciu vzhľadom na negatívny dopad pretrvávajúcej a meniacej sa psychosociálnej záťaže na kvalitu života a prežívajúcich pacientok a dĺžku trvania remisie nádorového ochorenia.
Backgrounds: Modified radical mastectomy (MRM) and breast-conserving surgery (lumpectomy, quadrantectomy – BCS) have shown equivalent clinical outcome in early stage breast cancer. On the other hand, quality of life and, probably, survival time of these patients are negatively influenced by fear of cancer recurrence, leading to episodes of anxiety, depression, and frustration, and, subsequently, physical, marital, sexual, and social functioning disorders. The aim of the present study was to analyze the dynamics and qualitative changes in psychosocial morbidity outcomes in breast cancer survivors one and three years after MRM versus BCS. Methods: A survey evaluating psychosocial morbidity of patients was performed by distributing Slovak version of the standardised EORTC-QLQ.C30:3 and EORTC-QLQ-BR23 questionnaires provided by the European Organisation for Research and Treatment of Cancer. The survey was performed in both arms of breast cancer patients surviving one and three years after MRM versus BCS. Results: Patients surviving one year post MRM or BCS scored their quality of life rather low (2–4, very bad – acceptable), while 78% patients surviving three years after BSC scored considerably higher (5–6, good – very good). However, 22% of patients in this arm considered their quality of life bad, scoring comparably with patients in the MRM arm. While psychosocial burden and behavioural risk profile remain fully expressed in MRM-treated breast cancer patients three years post surgery, the patients surviving three years after BCS suffer from significant emotional dysfunction. Conclusion: The shift in the quality and intensity of psychosocial dysfunction symptoms in breast cancer patients surviving three years after BCS requires greater attention related to the need for appropriate community-based psychosocial interventions and psychosocial prevention due to the negative impact of continuing and even accelerated psychosocial distress on the quality of life of surviving patients and remission period of the malignant disease.
- MeSH
- deprese etiologie MeSH
- kvalita života MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mastektomie modifikovaná radikální MeSH
- nádory prsu chirurgie psychologie MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- segmentální mastektomie MeSH
- úzkost etiologie MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Diseminované malignity sú zodpovedné za väčšinu úmrtí na rakovinu. Cirkulujúce nádorové bunky (circulating tumor cells – CTC) sú generované počas metastatického procesu. Prítomnosť CTC, epiteliálnych buniek nachádzajúcich sa v periférnej krvi, je povinný krok rozvoja vzdialených metastáz. Cirkulujúce epitelové bunky majú morfológiu malígnych buniek a ich počet v krvi koreluje s rozsahom nádorovej choroby. Na detekciu CTC v periférnej krvi sú využívané dva hlavné prístupy:1) metóda využívajúca reakciu s protilátkou a 2) na detekcii nukleových kyselín založené techniky. Nádorové bunky s HER- 2 overexpresiou sú často rezistentné na cytotoxickú liečbu a rádioterapiu. Širšie klinické použitie detekcie minimálnej zvyškovej choroby je čiastočne obmedzené nedostatkom štandardizovaných metód detekcie. Nedávne štúdie naznačujú, že okrem prognostického významu nádorových buniek môže byť ich stanovenie dôležité pri liečbe a následnom sledovaní pacienta, alebo ako potenciálne ciele pre cielenú terapiu. Perzistencia minimálnej reziduálnej/ zvyškovej choroby po primárnej liečbe môže byť indíciou na podanie rozsiahlej adjuvantnej liečby, aby sa zabránilo relapsu ochorenia. Detekcia CTC a využívanie prognostických markerov, ako je HER- 2 overexpresia, môže napomôcť lepšie pochopiť bio lógiu a klinický význam prítomnosti CTC u pacientov s karcinómom prsníka.
Disseminated malignancies are responsible for the majority of cancer-related deaths. During the metastatic process, circulating tumour cells (CTCs) are generated. The presence of CTCs, epithelial cells found in the peripheral blood, is an essential step in establishing distant metastases. Circulating epithelial cells have the morphology of malignant cells and their number in the blood correlates with tumour burden. To identify CTCs in peripheral blood, two major approaches are used involving additional antibodies and nucleic acid-based techniques. Tumour cells with HER- 2 overexpression are frequently resistant to cytotoxic drugs and radiotherapy. Wider clinical application of the detection of minimal residual disease is partly limited by the lack of standardized methods for detection. Recent studies suggest that in addition to the prognostic signifi cance of tumour cells, determination of CTCs may be important in therapy monitoring or as potential targets for targeted therapy. Persistence of minimal residual disease after primary treatment may be an indication for extensive adjuvant treatment in order to prevent relapse of the disease. Detection of CTCs and the use of prognostic markers such as HER- 2 overexpression may help us to better understand the bio logy and clinical signifi cance of the presence of CTCs in breast cancer patients.
- MeSH
- lidé MeSH
- lymfatické metastázy patofyziologie MeSH
- metastázy nádorů patofyziologie MeSH
- nádorové cirkulující buňky MeSH
- nádory prsu chirurgie patologie MeSH
- neoadjuvantní terapie MeSH
- prognóza MeSH
- reziduální nádor diagnóza MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Východiská: Za štandardnú liečbu pokročilého karcinómu ovária sa považuje primárna radikálna operácia s následným podaním chemoterapie v zložení paklitaxel a karboplatina. Dokázalo sa, že veľkosť reziduálneho tumoru po primárnej radikálnej operácii (debulkizácii) má prognostický význam. Ako optimálna primárna debalkizačná operácia sa hodnotí kompletná debalkizácia tumoru bez prítomnosti makroskopického rezidua. U určitej skupiny pacientok s pokročilým karcinómom ovária nie je možné túto operáciu vykonať vzhľadom na veľký rozsah ochorenia a zlý stav telesnej výkonnosti. Neo- adjuvantná chemoterapia a IDS predstavuje alternatívny postup v liečbe danej skupiny pacientok. Materiál a metódy: Autori v retrospektívnej analýze hodnotili efektivitu IDS v korelácii s časom do progresie ochorenia a celkovým prežívaním pacientok s pokročilým karcinómom ovária. Celkovo 38 pacientok sa primárne liečilo štandardnou chemoterapiou v schéme: paklitaxel 175 mg/ m2 a karboplatina 5– 6AUC podávanou každé tri týždne. Podľa klinickej odpovede sa zvážila IDS, po ktorej pacientky pokračovali v identickej chemoterapii. Pacientky, u ktorých nebola indikovaná IDS, pokračovali druholíniovou chemoterapiou. Výsledky: Zo súboru 38 pacientok po neo- adjuvantnej chemoterapii 24 pacientok dosiahlo parciálnu remisiu ochorenia a následne boli indikované na IDS. Optimálna odložená radikálna operácia bola vykonaná u 12 pacientok, suboptimálna u 12 pacientok. Z celého súboru 14 pacientok nedosiahlo adekvátnu odpoveď na primárnu liečbu, nebola u nich indikovaná odložená radikálna operácia a pokračovali v liečbe druhou líniou chemoterapie. Čas do progresie ochorenia u pacientok po optimálnej debalkizácii bol 11 mesiacov, medián celkového prežívania nebol dosiahnutý (OS > 42,5 mesiaca). U pacientok po suboptimálnej debalkizácii bol čas do progresie ochorenia 6 mesiacov a medián celkového prežívania 33 mesiacov. V skupine pacientok, u ktorých chirurgická liečba nebola indikovaná, bol medián celkového prežívania 21,5 mesiaca. Záver: Výsledky analýzy potvrdili, že neo- adjuvantná chemoterapia s následnou IDS je vhodný terapeutický postup v liečbe pokročilého iniciálne inoperabilného karcinómu ovária.
Backgrounds: Primary debulking surgery and chemotherapy (paclitaxel and carboplatin) remain the standard treatment for advanced ovarian cancer. The size of the residual tumour after primary debulking surgery has proved to be an important prognostic determinant. Complete tumour debulking without any macroscopic residual disease is considered the optimal primary debulking surgery. It is not possible to perform such an aggressive operation in patients with advanced ovarian cancer due to the bad performance status and extensive disease. Neo- adjuvant chemotherapy and interval debulking surgery seem to be an effective treatment strategy in this group of patients. Material and Methods: The retrospective analysis evaluated the efficiency of interval debulking surgery in correlation with progression-free and overall survival in patients with advanced ovarian cancer. 38 patients were treated with standard chemotherapy: paclitaxel 175 mg/ m2 and carboplatin 5– 6 AUC every three weeks. According to the clinical response, surgical debulking was considered, after which postoperative chemotherapy was given. Ineligible patients for interval debulking were treated with 2nd line chemotherapy. Results: After neo- adjuvant chemotherapy, 24 patients of the group of 38 achieved partial remission and interval debulking surgery was indicated. Optimal interval debulking surgery was performed in 12 patients, suboptimal debulking surgery in 12 patients. Of the entire group, 14 patients did not show any adequate response to the primary treatment, they did not have interval debulking surgery indicated and they were treated with 2nd line chemotherapy. Progression-free survival in patients after optimal debulking was 11 months, median overall survival was not achieved (OS > 42.5 months). Progression-free survival in patients after suboptimal debulking was 6 months and median overall survival was 33 months. Median overall survival in patients without surgical treatment was 21.5 months. Conclusion: The results of the study confirm that neo- adjuvant chemotherapy with subsequent interval debulking surgery is a suitable therapeutic approach in primary inoperable patients with advanced ovarian cancer.
- MeSH
- karboplatina aplikace a dávkování MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- míra přežití MeSH
- nádory vaječníků farmakoterapie chirurgie mortalita MeSH
- neoadjuvantní terapie MeSH
- paclitaxel aplikace a dávkování MeSH
- přežití bez známek nemoci MeSH
- protokoly protinádorové kombinované chemoterapie terapeutické užití MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- MeSH
- antibakteriální látky MeSH
- infekce dýchací soustavy farmakoterapie MeSH
- karbapenemy farmakologie terapeutické užití MeSH
- laktamy MeSH
- lidé MeSH
- meningitida farmakoterapie MeSH
- meropenem MeSH
- neutropenie farmakoterapie MeSH
- sepse farmakoterapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- klinické zkoušky MeSH
