Poruchy metabolizmu lipidov patria medzi najdôležitejšie preventabilné faktory vzniku a rozvoja aterosklerózy. Keďže na následky aterosklerotického poškodenia artérií zomiera v Slovenskej republike viac než 50 % populácie, dostáva sa táto problematika do centra medicínskeho záujmu. Podľa etiológie rozlišujeme primárne dyslipidémie, ktoré majú vždy genetické pozadie, a sekundárne dyslipidémie vznikajúce na podklade iného ochorenia alebo patologického stavu. Sekundárne dyslipidémie sprevádzajú mnoho ochorení od častých (endokrinopatie, choroby obličiek a pod.) až po pomerne vzácne (tezaurizmózy a i.) a sú jedným zo symptómov týchto ochorení. V klinickej praxi je potrebné nielen dôsledné sledovanie diagnostikovaných dyslipidémií, ale pri ich zistení aj základný screening sekundárnych príčin porúch metabolizmu lipidov a samozrejme liečba podľa najnovších odporúčaní. V nasledujúcom prehľade uvádzame najčastejšie sa vyskytujúce sekundárne dyslipidémie, s ktorými sa môžeme stretnúť v ambulantnej praxi.
Dyslipidemias rank among the most important preventabile factors of atherogenesis and its progression. This topic is increasingly being discussed as e.g. more than 50% of Slovak population die on atherosclerotic complications. According to etiology we distinguish primary dyslipidemias with strictly genetic background and secondary ones with origin in other disease or pathological state. Secondary dyslipidemias accompany various diseases, from common (endocrinopathies, renal diseases etc) to rare ones (thesaurismosis etc.) and represents one of symptoms of these diseases. Apart from particular clinical follow up of diagnosed dysipidemias, basic screening and secondary causes as well as treatment due to updated guidelines is recuired. In this review we present the most frequent dyslipidemias of clinical practice.
- MeSH
- algoritmy MeSH
- alkoholismus MeSH
- ateroskleróza MeSH
- cholestáza MeSH
- diabetes mellitus MeSH
- dyslipidemie farmakoterapie klasifikace patofyziologie MeSH
- hypotyreóza MeSH
- lidé MeSH
- management nemoci MeSH
- mentální anorexie MeSH
- nefrotický syndrom MeSH
- rizikové faktory MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Serotonin (5-hydroxytryptamine) is an ubiquitary monoamine acting as one of the neurotransmitters at synapses of nerve cells. Serotonin acts through several receptor types and subtypes. The profusion of 5-HT receptors should eventually allow a better understanding of the different and complex processes in which serotonin is involved. Its role is expected in the etiology of several diseases, including depression, schizophrenia, anxiety and panic disorders, migraine, hypertension, pulmonary hypertension, eating disorders, vomiting and irritable bowel syndromes. In the past 20 years, seven distinct families of 5-HT receptors have been identified and various subpopulations have been described for several of them. Increasing number of 5-HT receptors has made it difficult to unravel the role of 5-HT receptor subpopulations due to the lack of suitable selective agents. The present review describes the different populations and nomenclature of recently discovered 5-HT receptors and their pharmacological relevance.
- MeSH
- duševní poruchy patofyziologie MeSH
- hypertenze patofyziologie MeSH
- lidé MeSH
- migréna patofyziologie MeSH
- nervový přenos MeSH
- receptory serotoninové fyziologie genetika klasifikace MeSH
- schizofrenie patofyziologie MeSH
- serotonin fyziologie MeSH
- syndrom dráždivého tračníku patofyziologie MeSH
- zvířata MeSH
- zvracení patofyziologie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- zvířata MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Metabolický syndróm je charakterizovaný abdominálnou obezitou a prítomnosťou aspoň dvoch z nasledujúcich zmien: hypertenzia, porucha metabolizmu glukózy, zvýšená koncentrácia triacylglycerolov a znížená koncentrácia HDL-cholesterolu. V inej definícii metabolického syndrómu (Svetová zdravotnícka organizácia, 1999) je dominantnou zložkou metabolického syndrómu niektorá z foriem poruchy glukózového metabolizmu (diabetes mellitus 2. typu alebo porucha glukózovej tolerancie alebo inzulínová rezistencia) a aspoň dve z ďalších kritérií. Hyperkoagulačný stav nemusí byť prítomný, ale môže pomôcť pri diagnostike metabolického syndrómu. V ostatnom čase viacero autorov potvrdilo, že metabolický syndróm je často asociovaný aj s poruchami hemostázy, a to najmä smerom k trombofilným podmienkam, ktoré sú zapríčinené najmä zvýšenou plazmatickou koaguláciou, znížením fibrinolýzy, znížením endotelovej tromborezistencie a hyperreaktivitou krvných doštičiek. Poznanie toho, ako sú poruchy hemostázy spojené s klasickými rizikovými faktormi kardiovaskulárnych chorôb a s inzulínovou rezistenciou, pomôže lepšie pochopiť patogenézu aterotrombotických ochorení.
Metabolic syndrome is characterized by abdominal obesity and the presence of at least two of the following alterations: higher levels of arterial pressure, low density lipoprotein cholesterol and glycaemia, and reduction of high density lipoprotein cholesterol. In another definition of metabolic syndrome (World Health Organization, 1999) the dominant component of the metabolic syndrome is one of the forms of disorders of glucose metabolism (type 2 diabetes or impaired glucose tolerance or insulin resistance) and at least two of the other criteria. Hypercoagulable state is not required for definition, but may help in diagnosing of the metabolic syndrome. As recently reviewed by several investigators, the metabolic syndrome is frequently associated with a hypercoagulable condition, in that the coagulation system is switched toward a prothrombotic state, involving increased plasmatic coagulation, reduced fibrinolysis, decreased endothelial thromboresistance, and platelet hyperactivity. Knowledge of how haemostatic changes cluster with classical metabolic risk factors associated with the insulin resistance syndrome could help to better understand the pathogenesis of cardiovascular diseases.
Obezita je bežným javom, najmä v ekonomicky rozvinutých krajinách. Nadhmotnosť a obezita je šiestym najvýznamnejším rizikovým faktorom celkovej morbidity celosvetovo. Aktuálne epidemiologické trendy v obezite naznačujú, že stály rast priemernej dĺžky života, ktorý sme zaznamenali v priebehu ostatných dvoch storočí, môže čoskoro skončiť. U 40-ročného obézneho pacienta je priemerná dĺžka života skrátená o 7 rokov. Epidemiologické štúdie naznačujú, že obezita je spojená so zvýšeným rizikom rakoviny viacerých typov, vrátane hrubého čreva, pažeráka, prsníka (u žien po menopauze), endometria, obličiek, pečene, žlčníka a pankreasu. Kvôli extrémnej chronickosti obezity a pridruženými komorbiditami je ťažké zisťovať presné príčinné súvislosti. Hormóny tukového tkaniva – adipokíny predstavujú jeden z molekulových mechanizmov, ktorým obezita pôsobí na vznik a rast nádorov.
Obesity is a common condition, particularly in the economically developed countries. Excess bodyweight is the sixth most important risk factor contributing to the overall burden of total morbidity worldwide. Current epidemiologic trends in obesity suggest that the steady rise in life expectancy during the past two centuries may soon come to an end. In a 40-year-old obese person the average life expectancy is already diminished by 7 years. Epidemiological studies have suggested that obesity is associated with increased risk of several cancer types including colon, oesophagus, breast (in postmenopausal women), endometrium, kidney, liver, gallbladder and pancreas. Because of its extreme chronicity and co-association with numerous other conditions true causality and underlying mechanisms are difficult to study. However, adipokines represent one of molecular mechanisms whereby obesity exerts its effects on tumour biology, by exposure of cells to circulating adipokines.
Manifestná hypoglykémia je pomerne častou príčinou návštevy ambulancie praktického lekára, diabetológa a v ťažších prípadoch aj emergentnou situáciou vyžadujúcou prevoz do nemocnice a hospitalizáciu. Tažká a neliečená hypoglykémia môže viesť k smrti pacienta. Najčastejším dôvodom vzniku hypoglykémie je samozrejme užívanie hypoglykemizujúcej terapie pri liečbe diabetes mellitus, či už ide o inzulín a jeho analógy, alebo orálne antidiabetiká. V klinickej praxi sa však stretávame aj s epizódami hypoglykémie u pacientov, ktorí diabetes mellitus nemajú a neužívajú inzulín ani orálne antidiabetiká. U týchto pacientov sa na hypoglykémiu ako na príčinu ich subjektívnych a objektívnych ťažkostí často ani nemyslí, čo v konečnom dôsledku môže zhoršiť ich prognózu. Po vylúčení organickej príčiny hypoglykémie (endokrinopatie, malnutrícia, malignity a pod.), je potrebné zvážiť aj možnosť hypoglykémie navodenej liekmi. Viacero skupín liekov má dokázateľné, viac či menej výrazné hypoglykemizujúce účinky, ktoré môžu potencovať liečbu diabetes mellitus, alebo môžu vyvolať hypoglykémiu aj u nediabetických jedincov. V nasledujúcom článku uvádzame prehľad najčastejšie sa vyskytujúcich poliekových hypoglykémií.
Manifested hypoglycemia is relatively frequent cause of out-patient office visit at general practitioner, diabetologist and in severe cases represents emergent situation requiring transport to hospital and hospitalization. Severe and untreated hypoglycemia can even lead to death. The most frequent cause of hypoglycemia is use of hypoglycemic therapy by diabetes mellitus, insulin and its analogs or oral antidiabetic drugs (OAD). However, episodes of hypoglycemia may occur also in patients without diabetes mellitus, insulin or OAD therapy. In these patients, hypoglycemia absents often among diagnostic concerns what might worsen subsequently their prognosis. It is necessary to consider the possibility of drug induced hypoglycemia after excluding its organic etiology (endocrinopathies, malnutrition, cancer etc.). There are various groups of drugs with provable hypoglycemic effects that may potentiate diabetes mellitus treatment or lead to hypoglycemia in nondiabetic patients as well. In this article, we present a review of the most frequent drug induced hypoglycemias.
- MeSH
- antibakteriální látky škodlivé účinky MeSH
- antiinfekční látky škodlivé účinky MeSH
- antipsychotika škodlivé účinky MeSH
- beta blokátory metabolismus škodlivé účinky terapeutické užití MeSH
- ethanol škodlivé účinky MeSH
- hypoglykemie chemicky indukované MeSH
- inhibitory ACE metabolismus škodlivé účinky terapeutické užití MeSH
- inzulin analogy a deriváty aplikace a dávkování škodlivé účinky MeSH
- lékové interakce MeSH
- lidé MeSH
- salicylany škodlivé účinky MeSH
- sulfonylmočovinové sloučeniny aplikace a dávkování škodlivé účinky MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Mnoho farmák zasahuje do metabolizmu glukózy a môže spôsobovať hyperglykémie u nediabetických pacientov a pri prolongovanom užívaní aj tzv. liekmi indukovaný diabetes mellitus. Hyperglykemizujúce a prodiabetogénne účinky niektorých liečiv sú dlho známe a v praxi prevláda opatrnosť pri ich podávaní pacientom s poruchou glukózovej tolerancie alebo s manifestným diabetes mellitus. Iné lieky nie sú týmito účinkami také známe a v praxi sa na možné ovplyvnenie glukózového metabolizmu málo myslí. Preto je pri každom náhle vzniknutom hyperglykemickom stave potrebné zvážiť aj možnosť poliekového ovplyvnenia glukózového metabolizmu. V predkladanom článku autori uvádzajú prehľad najčastejšie používaných liečiv, ktoré majú schopnosť vyvolať hyperglykémiu alebo až poliekový diabetes mellitus. Je zrejmé, že aj mnoho ďalších liečiv môže mať hyperglykemizujúci efekt, avšak hyperglykémia po ich užívaní je extrémne vzácna a v literatúre sú popísané iba ojedinelé prípady.
A lot of drugs may interfere in glucose metabolism and cause hyperglycemia in nondiabetic patients or even drug induced diabetes mellitus with its prolongated use. Hyperglycemic and prodiabetic effects of certain drugs are well-known and they are administered carefully in patients with impaired glucose tolerance or overt diabetes mellitus. However, the others are not known for such effects and their influence on glucose metabolism remains out of diagnostic concerns. Therefore it is necessary to consider the possibility of drug induced impairment of glucose metabolism in every acute state of hyperglycemia. In this article, the authors present a review of the most frequent drugs with hyperglycemic or prodiabetic effects. However, there are still remaining many others that are linked with hyperglycemia, although extremely rare with only few reports in literature.
- MeSH
- antipsychotika metabolismus škodlivé účinky MeSH
- beta blokátory metabolismus škodlivé účinky MeSH
- cyklosporin metabolismus škodlivé účinky MeSH
- diabetes mellitus chemicky indukované MeSH
- glukokortikoidy metabolismus škodlivé účinky MeSH
- hyperglykemie chemicky indukované MeSH
- lidé MeSH
- pentamidin metabolismus škodlivé účinky MeSH
- takrolimus metabolismus škodlivé účinky MeSH
- thiazidy metabolismus škodlivé účinky MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
V minulosti bola hypertyreóza považovaná za chorobu mladších ľudí, v súčasnosti sa s jej výskytom stretávame vo všetkých vekových skupinách. Hypertyreóza postihuje približne 2 % žien a 0,2 % mužov, pričom jej najčastejšou príčinou je Graves? Basedowova choroba. Starší pacienti môžu vykazovať mnoho typických príznakov hypertyreózy, avšak, tak ako aj pri iných chorobách v starobe, môžu byť znaky a symptómy hypertyreózy u seniorov atypické a nešpecifické. Znaky hypertyreózy sa môžu zameniť so symptómami iných ochorení spojených so starobou, alebo so starobou samotnou. Hypertyreóza často imituje choroby najčastejšie postihnutých orgánov v staršom veku, napr. kardiovaskulárneho systému, a znaky samotnej hypertyreózy ostávajú časti nerozpoznané. Tyreotoxikóza môže zhoršovať preexistujúce choroby srdca, vyvolávať fibriláciu predsiení alebo zhoršovať príznaky angina pectoris. U seniorov je dôležité diagnostikovať aj subklinickú hypertyreózu. Laboratórne vyšetrenie tyreoideálneho statusu by malo byť ordinované všetkým pacientom s klasickými príznakmi hypertyreózy, seniorom s apatickými príznakmi nejasnej etiológie a pacientom s fibriláciou predsiení.
Hyperthyroidism was thought to be more common in young adulthood and middle age, but nowadays we can find it in all age groups. Hyperthyroid conditions affect approximately 2% of women and 0.2% of men with Graves? Basedow thyrotoxicosis as a leading cause. Older people with hyperthyroidism may have many of the usual signs and symptoms found in younger people but, as with many diseases that occuring in the elderly, the signs and symptoms of hyperthyroidism are often nonspecific and have an atypical presentation. Hyperthyroidism can be confused with other diseases attributed to old age or with age itself. The physiologic presentation of true thyroid disease often focuses on the most compromised organ system (i.e. the cardiovascular system) and the symptoms of hyperthyroidism in the elderly may be hidden. Thyrotoxicosis can aggravate pre?existing heart disease and can also lead to atrial fibrillation, congestive heart failure, or worsening of angina pectoris. In older patients it is also important to detect subclinical hyperthyroidis. Thyroid laboratory tests should be ordered for all patients with the classic symptoms of hyperthyroidism, elderly people with apathetic symptoms of uncertain etiology, all people admitted to geriatric care units, and elderly people with atrial fibrillation.
Poruchy štítnej žľazy v starobe sú časté, aj keď často ostanú nepoznané. Hypotyreóza je častá a jej výskyt s s vekom zvyšuje. Hypotyreózou je v staršom veku postihnutých asi 5? 20 % žien a 3? 8 % mužov. U seniorov nemusia byť klasické príznaky hypotyreózy vyjadrené a pri ich diagnostike je potrebná veľká miera klinických skúseností. U hypotyreóznych seniorov nemusí byť prítomný nárast hmotnosti, intolerancia chladu či svalové kŕče. Hypotyreóza je prehliadaná najmä u pacientov s vysokým výskytom chronických ochorení, s polypragmáziou a zmenami kognitívnych funkcií. U starších pacientov s hypotyreózou môžu dominovať psychiatrické symptómy ? depresia, delírium a demencia. Prognózu pacienta ovplyvňujú najmä zmeny kardiovaskulárneho systému, ktoré zahŕňajú bradykardiu, hypertenziu, dyslipidémie, koronárnu chorobu srdca a perikardové výpotky. Diagnostický problém môže predstavovať tzv. syndróm eutyreoidovéch chorého, ktorý častý u kriticky chorých seniorov a subklinická hypotyreóza. Liečba manifestnej hypotyreózy v starobe musí byť opatrná a dôkladne monitorovaná. Pri subklinickej hypotyreóze je jej liečba stále kontroverzná a rozhodnutie o liečbe musí byť striktne individuálne.
Thyroid dysfunction occurs frequently in the elderly population, yet often goes unnoticed. Hypothyroidism is common and increases with age affecting 5? 20% of women and 3? 8% of men. The classical symptoms and signs of hypothyroidism may not be so obvious in the elderly, and a high degree of clinical suspicion is necessary. Elderly hypothyroid patients may have less weight gain, cold intolerance and muscle cramps, and the hypothyroidism can be easily overlooked in these patients who also have a higher prevalence of other chronic illnesses, use of medications and cognitive change than their younger counterparts. In the aged, psychiatric symptoms may dominate, with most texts on psychogeriatrics listing hypothyroidism as a cause for depression, delirium and dementia. The effects on the cardiovascular system can be a major problem and include bradycardia, hypertension, dyslipidaemia, ischaemic heart disease, and pericardial effusions. Another diagnostics problems could represents euthyroid sick syndrome, common in critically ill seniors, and subclinical hypothyroidism. Treatment of the hypothyroidism in the elderly patients should be careful and closely monitored. Whether or not to treat patients with subclinical hypothyroidism is still debated and treatment decisions should be made on an individual basis.
