Q112407784
Dotaz
Zobrazit nápovědu
Úvod: Aspirín bol patentovaný už v roku 1899 chemikom Felixom Hoffmannom. Skupina salicylátov účinkuje predovšetkým periférnou inhibíciou enzýmu cyklooxygenáza a ovplyvňuje tak najmä zápalovú bolesť. Našim cieľom bolo stanoviť trendy v spotrebe aspirínu v šiestich krajinách (Slovensko, Česká republika, Estónsko, Nórsko, Dánsko, Austrália) počas prvých 12 rokov tretieho tisícročia. Metódy: Hodnotili sme spotrebu aspirínu v ATC skupine N02B (Iné analgetiká a antipyretiká). Hodnoty spotreby sme získali z internetových stránok národných liekových agentúr. Použili sme hodnotenie pomocou denných definovaných dávok na 1 000 obyvateľov a 1 deň. Výsledky: Klesajúci trend spotreby vo všetkých sledovaných krajinách je evidentný (najvýraznejší v Českej republike). Najvýraznejšiu spotrebu sme zaznamenali tiež v Českej republike, zatiaľ čo v Dánsku a Austrálii sa aspirín postupne vytratil spomedzi najčastejšie používaných liekov. Záver: Klesajúci trend spotreby aspirínu a jeho nahrádzanie bezpečnejšími liekmi je možné vnímať pozitívne aj vzhľadom na jeho bezpečnostný profil.
Introduction: Aspirin was patented in the year 1899 by Felix Hoffmann. The salicylate group of drugs works primarily by peripheral inhibition of the enzyme cyclooxygenase and thus mainly affects inflammatory pain. Our aim was to assess the trends in aspirin consumption in six countries (Slovakia, Czech Republic, Norway, Denmark, Australia) during the first 12 years of the third millennium. Methods: We assessed the consumption of aspirin in the ATC group N02B (Other analgesics and antipyretics). Consumption data were obtained from the websites of national medicines agencies. We used the evaluation of daily defined doses per 1,000 inhabitants and one day. Results: A decreasing trend in consumption in all the countries is evident (the strongest in the Czech Republic). The most significant consumption was recorded in the Czech Republic as well, while in Denmark and Australia aspirin gradually disappeared among the most commonly consumed drugs. Conclusion: The decreasing trend in aspirin consumption and its replacement with safer drugs can be considered positive due to its safety profile.
- MeSH
- Aspirin * terapeutické užití zásobování a distribuce MeSH
- ibuprofen terapeutické užití zásobování a distribuce MeSH
- lidé MeSH
- paracetamol terapeutické užití zásobování a distribuce MeSH
- spotřeba léčiv * statistika a číselné údaje MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Geografické názvy
- Austrálie MeSH
- Česká republika MeSH
- Dánsko MeSH
- Estonsko MeSH
- Norsko MeSH
- Slovenská republika MeSH
Účel štúdie: Cieľom bolo stanoviť trendy v spotrebe silných a slabých opioidných analgetík v priebehu prvej dekády 21.storočia. Metódy: Údaje sme získali z databázy Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv SR. Hodnotenie spotreby sme realizovali pomocou kritéria denných definovaných dávok na tisíc obyvateľov a jeden deň. Získané výsledky sme porovnali s údajmi z českého Státního ústavu na kontrolu léčiv a na porovnanie so zahraničím sme použili údaje z nórskych štatistík. Výsledky: Slovensko má násobne vyššiu spotrebu silných opioidov v porovnaní s Českou republikou. Pri hodnotení spotreby najmä silných opioidných analgetík je vidno výraznú dominanciu Nórska. Spotreba pri všetkých sledovaných liečivách má stúpajúcu tendenciu a jedinou výnimkou je relatívne ustálená spotreba buprenorfínu na Slovensku a pokles spotreby morfínu vo všetkých sledovaných krajinách. Závery: Ostáva nám len vyjadriť nádej pokračovania nastúpených trendov rastu spotreby opioidných analgetík. Lebo nemôžme tvrdiť, že by u nás bolo menej bolesti.
Objective: To assess trends in consumption of strong and weak opioid analgesics during the first decade of the 21st century. Methods: Data were collected from the State Institute for Drug Control in Slovakia. Evaluation was done using the methodology of defined daily doses per 1000 inhabitants per day. The data obtained were compared with those from the Czech State Institute for Drug Control and also comparison with statistics from Norway was done. Resuts: Slovakia has several times higher consumption of strong opioids when compared with the Czech Republic. When evaluating the consumption of strong opioids in particular, Norway is clearly dominant. Consumption of all the opioids observed is increasing except a relatively stable consumption of buprenorphine in Slovakia and a decrease in morphine consumption in all the countries. Conclusions: We hope that these increasing trends will continue. Because we cannot say that there is less pain.
- MeSH
- buprenorfin terapeutické užití MeSH
- časové faktory MeSH
- fentanyl terapeutické užití MeSH
- kodein analogy a deriváty terapeutické užití MeSH
- lidé MeSH
- morfin terapeutické užití MeSH
- opioidní analgetika terapeutické užití MeSH
- oxykodon terapeutické užití MeSH
- spotřeba léčiv statistika a číselné údaje trendy MeSH
- tramadol terapeutické užití MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- srovnávací studie MeSH
- Geografické názvy
- Česká republika MeSH
- Norsko MeSH
- Slovenská republika MeSH
Gastrotoxickosť spôsobená poruchami mikrocirkulácie v sliznici žalúdka blokádou syntézy prostaglandínov, vedie k rôznym prejavom od dyskomfortu GIT po ťažké následky ako je perforácia ulkusu, či krvácanie do GIT. Analyzovali sme celkovú spotrebu nesteroidných antiflogistík zaradených v ATC skupine M01 v lekárskej praxi na Slovensku v rokoch 1996-2007. Pri analýze spotrebovaných NSA na Slovensku sme zistili, že najviac používaným bol väčšinu sledovaného obdobia diklofenak, po ňom nasledoval ibuprofén (v posledných štyroch rokoch už dominoval). Vzhľadom na dlhodobé používanie je pri výbere NSA potrebné zohľadniť rizikové faktory a rozdiely vo vlastnostiach jednotlivých látok.
Gastrotoxicity caused by microcirculatory disturbances in gastric mucosa due to blockage of prostaglandine synthesis has different manifestations (from GIT discomfort to perforation of gastric ulcer, or gastric haemorrhage). We analysed the use of non-steroidal anti-inflammatory drugs inATC classM01 in Slovakia over the period between 1996 and 2007.We found that overall, over the observed period, diclofenac was the most used; though ibuprofen was the most prevalent for the last 4 years of the studied period. Considering long term usage, we have to regard risk factors and quality differences among particular drugs.
- MeSH
- antiflogistika nesteroidní škodlivé účinky terapeutické užití MeSH
- diklofenak farmakologie škodlivé účinky MeSH
- financování organizované MeSH
- gastrointestinální krvácení chemicky indukované patofyziologie MeSH
- ibuprofen farmakologie škodlivé účinky MeSH
- inhibitory cyklooxygenasy farmakologie klasifikace škodlivé účinky MeSH
- mikrocirkulace patofyziologie účinky léků MeSH
- peptický vřed klasifikace komplikace patofyziologie MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
- MeSH
- analgetika aplikace a dávkování škodlivé účinky terapeutické užití MeSH
- bolest diagnóza MeSH
- financování organizované MeSH
- kontrola léčiv a omamných látek metody MeSH
- léčivé přípravky MeSH
- lékové interakce MeSH
- lidé MeSH
- management bolesti MeSH
- náklady na léky statistika a číselné údaje trendy MeSH
- nežádoucí účinky léčiv farmakoterapie MeSH
- spotřeba léčiv klasifikace statistika a číselné údaje trendy MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- abstrakty MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Východisko. V práci prezentujeme analýzu na základe počtu a štruktúry konzultácií v oblasti užívania liekov v gravidite a laktácii v Liekovom informačnom centre v Bratislave a na Oddelení klinickej farmakológie v Nitre v období rokov 2000–2003. Metody a výsledky. V oboch centrách otázky týkajúce sa gravidity a laktácie tvorili významnú časť z celkového počtu požadovaných informácií. Väčšina konzultovaných liekov je radená do kategórie C podľa FDA klasifikácie pre liečivá v gravidite. U týchto liekov štúdie na zvieratách preukázali riziko, ale údaje o podaní v tehotnosti nie sú dostupné a majú tak hraničnú použiteľnosť z hľadiska bezpečnosti. Rozhodovanie konzultantov centier o ich použití sa opiera o existujúce dostupné informačné zdroje. Závažným problémom je retrospektívny odhad liekového rizika v prípade, ak sa liečivo podávalo pred diagnostikovaním gravidity. Závery. Hodnotenie rizika užitých liekov ženami vo fertilnom veku v skorej gravidite, riziko potreby dlhodobého podávania liečby počas gravidity a laktácie sa stáva čoraz viac potrebnou súčasťou odbornej činnosti v rámci klinickej farmakológie a klinickej farmácie v rámci budovania lokálneho systému „surveillance“ teratogénov.
Background. In our paper we present analysis based on number and structure of consultations concerning drug used in pregnancy and lactation in the Drug Information Centre in Bratislava and at the Department of Clinical Pharmacology in Nitra during period 2000 to 2003. Methods and Results. In both centres the questions related to pregnancy and lactation represented the significant part of total sum of the requested information. Vast majority of consulted drugs belonged to C category concerning FDA pregnancy drug risk classification. In these drugs animal studies have revealed a risk, but studies in pregnant women were not available and thus the drugs had limited applicability from view point of safety. Decisions of consultants regarding drug use were based on the availability of information sources. A serious problem is the evaluation of retrospective drug risks in cases of drugs administered before pregnancy was confirmed. Conclusions. The evaluation of drug risk in fertile age, especially in early pregnancy, long-term drug administration during pregnancy and lactation becomes indispensable within professional field of clinical pharmacy and pharmacology in developing local teratogen surveillance system.
- MeSH
- farmakoterapie MeSH
- informační střediska MeSH
- konzultanti MeSH
- laktace MeSH
- lidé MeSH
- těhotenství MeSH
- teratogeny MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- těhotenství MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Dôležitou súčasťou spracovania spontánnych hlásení nežiaducich účinkov liekov (NÚL) v Štátnom ústave pre kontrolu liečiv je určenie príčinnej súvislosti. Začiatkom osemdesiatych rokov boli formulované najdôležitejšie body v hodnotení kauzality NÚL. Podľa Uppsala Monitoring Centre of the WHO kauzalita rozdeľuje NÚL do šiestich kategórií. Väčšina nežiaducich účinkov je zaraďovaná do kategórie pravdepodobný či možný. Hodnotenie kauzality nežiaducich účinkov je nástrojom farmakovigilancie, ktorý nám pomáha stanoviť závažnosť hlásení. Tento proces je zložitý a treba si uvedomiť, že nemôže eliminovať či kvantifikovať neistotu, ale pomôže zatriediť hlásenie do určitých vopred definovaných kategórií.
Causality assessment is the process of further evaluation of adverse drug reaction in Slovak State Institute of Drug Control. We brought different views and classifications. According to Uppsala Monitoring Centre of the WHO, causality is divided into six categories. The most reports are classified as probable, or possible. Causality assessment is a part of pharmacovigilance and help us to estimate severity of spontaneus reports. This process is difficult and we have to remember that we cannot quantify or eliminate uncertainty, but can help to type several adverse drug reactions.
- MeSH
- dospělí MeSH
- geriatrie MeSH
- infekce dýchací soustavy diagnóza patologie terapie MeSH
- lidé MeSH
- morbidita MeSH
- multivariační analýza MeSH
- příznaky a symptomy MeSH
- prognóza MeSH
- rizikové faktory MeSH
- senioři MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Úlohou predkladanej práce bolo zhodnotiť farmakoekonomický profil antibiotík (ATB) používaných v liečbe infekcií dolných dýchacích ciest (DDC), a tým prispieť k racionalizácii terapeutických postupov. Z 2870 pacientov hospitalizovaných na Klinike geriatrie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského od 1. ledna 1999 do 31.prosince 2001 autori zaradili do retrospektívnej štúdie 189 pacientov s akútnymi infekciami DDC. Na farmakoekonomické hodnotenie bola použitá analýza efektívnosti nákladov, ktorej hlavný parameter – koeficient efektívnosti nákladov bol pomerom ceny ATB liečby v Slovenských korunách (Sk) a kritéria efektivity (E) – počtu asymptomatických dní v mesiaci. Autori hodnotili osobitne ATB podávané perorálne (p.o.); intravenózne (i.v.) a sekvenčne a taktiež porovnali i.v. a zodpovedajúce sekvenčne aplikované ATB. Pri štatistickom porovnaní zistili významné rozdiely v cenách a koeficientoch efektívnosti nákladov jednotlivých alternatív ATB liečby. V kritériách efektivity sa použité ATB významne nelíšili. Podľa koeficienta efektívnosti nákladov (Sk/asymptomatický deň) boli najmenej nákladné fluorochinolóny (medián cena/E: pefloxacín: p.o. 19,3; i.v. 29,1; sekvenčne podávaný 26,0 a ciprofloxacín: p.o. 14,7; i.v. 54,1; sekvenčne podávaný 31,7). Sekvenčná aplikácia ATB (ampicilín–sulbaktámu, cefuroxímu, amoxicilín–klavulanátu, ciprofloxacínu) bola významne lacnejšia v porovnaní s i.v. podaním. Celkový farmakoekonomický profil ATB liečby závisel pri terapeutickej ekvivalencii od cenového parametra. Pri výbere ATB je potrebné zohľadňovať aj cenu lieku.
The paper aims to evaluate the pharmacoeconomic profile of antibiotics (ATB) used in the treatment of lower respiratory tract (LRT) infections and thus contribute to rationalization of therapeutic procedures. Of 2870 patients hospitalized at the Geriatric Clinic of the Medical Faculty of Comenius University from 1 January 1999 to 31 December 2001, 189 patients with acute infections of the LRT were included in the retrospective study. For pharmacoeconomic evaluation, cost effectiveness analysis was employed, the principal parameter of which, cost effectiveness coefficient, was the ratio of the price of ATB treatment in Slovak crowns (SK) and the criterion of effectiveness (E), the number of asymptomatic days in a month. The authors separately evaluated ATBs administered perorally (p.o.); intravenously (i.v.), and sequentially, and they also compared i.v. and the corresponding sequentially administered ATBs. Statistical comparison revealed significant differences in the prices and cost effectiveness coefficients of individual alternatives of ATB treatment. Employed ATBs did not significantly differ in the criteria of effectiveness. According to the cost effectiveness coefficient (SK/asymptomatic day), fluoroquinolones were less expensive (median price/E: pefloxacin: p.o. 19.3; i.v. 29.1; sequentially administered 26.0, and ciprofloxacin: p.o., 14.7, i.v., 54.1, sequentially administered, 31.7). Sequential administration of ATBs (ampicillin-sulbactam, cefuroxime, amoxicillin-klavulanate, ciprofloxacin) was significantly cheaper in comparison with i.v. administration. With therapeutic equivalence, the total pharmacoeconomic profile of ATB treatment depended on the price parameter. In the selection of ATB it is also necessary to consider the price of the drug.
