Ruptúra sleziny vzniknutá či už na podklade úrazového poškodenia alebo chorobného postihnutia predstavuje z medicínskeho pohľadu závažný a životohrozujúci stav. V článku popisujeme prípad 65 ročného muža bez úrazovej anamnézy, ktorý bol prijatý do nemocnice pre bolesti lokalizované v ľavej polovici brucha. Vyšetreniami realizovanými pri prijatí do nemocnice (RTG, USG) nebolo zistené krvácanie do brušnej dutiny, avšak po 24 hodinách pacient náhle zomrel. Pri pitve bolo zistené masívne intraabdominálne krvácanie. Príčinou bola ruptúra sleziny vzniknutá na podklade intraparenchymatózneho hematómu, ako dôsledku arteriovenóznej malformácie lokalizovanej v tkanive dolného pólu sleziny. Prípad poukazuje na potrebu znalostí všetkých okolností úmrtia pre pitvajúceho lekára, ako aj na nutnosť dôsledného vyšetrenia sleziny v takýchto prípadoch.
From the medical point of view, splenic rupture developed either as a result of traumatic injury or as a result of any type of splenic disease represents a very severe and life-threatening condition. We describe the case of a 65-year old man without any obvious traumatic injury who was hospitalised because of left abdominal pain. Investigations performed at admission to the hospital (RTG, USG) failed to indicate any signs of intraabdominal bleeding. However, the patient died suddenly after 24 hours of hospitalisation. At autopsy massive intraabdominal bleeding was found. It was caused by rupture of splenic intraparenchymal hematoma developed as a result of an arteriovenous malformation in the lower pole of the spleen. This case shows the necessity of knowledge of all circumstances of death as well as the necessity of consistent histological investigation of the spleen in such cases.
Prezentujeme prípad 69-ročného pacienta hospitalizovaného po tupom úraze hrudníka. Diagnostikovaná mu bola traumatická pseudoaneuryzma zostupnej časti hrudníkovej aorty, ktorá bola riešená implantáciou aortálneho stentgraftu. Po 2. mesiacoch bol pacient hospitalizovaný pre hemoptýzu, znova bol zavedený stentgraft avšak pacient na druhý deň po implantácii pri masívnom krvácaní z pažeráka zomrel. Predmetom kazuistiky je histologický nález traumatickej pseudoaneuryzmy aorty s rozvojom aortoezofageálnej fistuly. Kľúčové slová: traumatická pseudoaneuryzma – TEVAR – aortoezofageálna fistula – dekubitálna nekróza
Traumatic pseudoaneurysms are relatively frequently mentioned in textbooks of pathology and forensic medicine but their incidence in pathological reports is seldom documented. Our described case presented a patient who suffered from chronic alcoholism and who was repeatedly hospitalised because of various injuries including epidural and subdural hematomas. We present a case of a 69-year-old man who was hospitalised after nonspecific blunt chest injury with chest pain and dysphagia. By computed tomography the traumatic pseudoaneurysm of the descendent thoracic aorta was diagnosed pressing the oesophageal wall which was solved by implantation of aortal stent graft (TEVAR – thoracic endovascular aortic/aneurysm repair). Since after the implantation there was no blood leak, no progression of the lesion, he was soon discharged from hospital. The patient was hospitalised again after two months for newly developed haemoptysis. On suspicion of bleeding from aortal arch a carotid-carotid bypass from right to left side was performed and then re-TEVAR was implanted proximally to the first one. The man died two days following the implantation after a massive bleeding from oesophagus due to aortoesophageal fistula. The presented case deals with the etiology of the development of pseudoaneurysms, histomorphological picture of pseudoaneurysm resembling not only an isolated thoracic aortitis but slightly also the Takayashu disease. We suppose that in this case the most probable cause of necrosis and perforation of aortal wall was a decubital necrosis caused by stent graft which led to the fatal aortoesophageal necrosis. Aortoesophageal fistula belongs to the most common lethal complications of the TEVAR. Keywords: traumatic pseudoaneurysm – TEVAR – aortoesophageal fistula – decubital necrosis
- Klíčová slova
- traumatické pseudoaneuryzma, dekubitální nekróza, aortoezofageální fistula, TEVAR,
- MeSH
- angiografie MeSH
- aorta thoracica * patologie zranění MeSH
- cévní píštěle patologie MeSH
- cévy - implantace protéz škodlivé účinky MeSH
- endovaskulární výkony * škodlivé účinky MeSH
- fatální výsledek MeSH
- krvácení etiologie MeSH
- lidé MeSH
- nekróza etiologie patologie MeSH
- nepravé aneurysma * diagnóza etiologie terapie MeSH
- píštěl jícnu patologie MeSH
- počítačová rentgenová tomografie MeSH
- pooperační komplikace MeSH
- poranění hrudníku MeSH
- reoperace MeSH
- senioři MeSH
- stenty škodlivé účinky MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Karcinóm pankreasu je ochorenie s veľmi nepriaznivou prognózou. Jedinou možnou šancou na dlhodobejšie prežívanie je odstránenie nádoru, resekcia pankreasu s lymfadenektómiou. Resekcie pankreasu patria medzi chirurgicky náročné výkony, ktoré sú spojené s pomerne vysokým počtom komplikácií, preto by mali byť pacienti s karcinómom pankreasu koncentrovaní v špecializovaných centrách.
Pancreatic cancer is a disease with a very unfavourable prognosis. Pancreatic resection is the only possible choice for long-term survival. Pancreatic resection includes removing the tumour and lymphadenectomy. Resection of the pancreas is a kind of surgery associated with a relatively high number of complications. Therefore the pancreatic cancer patients should be concentrated in specialized centres.
Chronická pankreatitída je definovaná ako progredujúci zápalový proces postihujúci podžalúdkovú žľazu, spôsobujúci postupnú deštrukciu jej parenchýmu s fibróznou prestavbou a následnou exokrinnou a endokrinnou insuficienciou – pankreatogenným diabetom spôsobeným väzivovou devastáciou Langerhansových ostrovčekov. Najčastejšou príčinou chronickej pankreatitídy je užívanie alkoholu v kombinácii s nikotínom. V klinickom obraze dominujú pretrvávajúce alebo opakujúce sa bolestivé ataky. Kritériom úspešnosti liečby chronickej pankreatitídy je ústup bolesti a zlepšenie kvality života. Súčasné možnosti chirurgickej liečby chronickej pankreatitídy sú v realizácii derivačných výkonov na pankrease a taktiež resekčných výkonov alebo kombináciou oboch. Operačné výkony pre chronickú pankreatitídu majú nízke percento pooperačných komplikácií a pomerne dobré dlhodobé výsledky, ktoré sú však závislé aj od dodržiavania správnej životosprávy zo strany operovaných. Pretrvávajúca konzumácia alkoholu a analgetík má za následok zhoršenie výsledkov a následne situáciu podobnú ako pred operáciou. Chronická pankreatitída má aj výrazné sociálno-ekonomické dôsledky. Spôsobené sú pretrvávaním bolesti, častými hospitalizáciami, dlhodobou práceneschopnosťou a predčasným odchodom do dôchodku chorých v strednom veku života.
Chronic pancreatitis is characterized as a progressive inflammatory process of pancreas that causes progressive destruction of its parenchyma and fibrosis, with subsequent endocrine and exocrine insufficiency, diabetes caused by devastation of Langerhans islets. The most frequent cause of chronic pancreatitis is alcohol in combination with nicotine. The clinical picture is dominated by persistent or recurrent painful attacks. The criterion for successful treatment of chronic pancreatitis is the relief of pain and improved quality of life. Current options for surgical treatment of chronic pancreatitis are drainage procedures, pancreatic resections and combination of both. Surgical procedures for chronic pancreatitis have a low rate of postoperative complications and relatively good long-term results, but they are dependent also on the healthy life style of patients themselves. The continued consumption of alcohol and drugs has resulted in worse outcomes, sometimes in the complete failure of therapy, and subsequently in condition similar to that one before surgery. Chronic pancreatitis has significant socio-economic consequences. They are caused by persistence of pain, as well as frequent hospitalization, long-term sicknessabsence and premature retirement predominantly in middle age patients.
Gastrointestinálne stromálne tumory sú najčastejšími mezenchymálnymi nádormi tráviaceho traktu. Sú definované ako nádory mezenchýmového pôvodu, ktoré vykazujú mutáciu génu receptora tyrozínkinázy c-kit alebo rastového doštičkového faktora alfa (PDGFRA). Najčastejším príznakom býva krvácanie z GIT-u rôzneho rozsahu od okultného až po masívne, prejavujúce sa hematemézou alebo melénou. Ich liečba je primárne chirurgická. V kazuistike prezentujeme prípad 35-ročného muža prijatého na chirurgiu pre melénu, bez objasnenia zdroja krvácania. Pre rozvoj hemoragického šoku bola indikovaná urgentná laparotómia. Vzhľadom na nejasnú etiológiu krvácania (na základe chirurgickej resekcie a histopatológie suponovaná cievna malformácia) boli doplnené vyšetrenia vrátane enteroskopie s odhalením GIST s následnou chirurgickou resekciou. V článku podávame prehľad uvedenej problematiky v literatúre.
Gastrointestinal stromal tumors are the most common mesenchymal tumors of the digestive tract. They are defined as tumors of mesenchymal origin, showing a mutation of gene receptor of tyrosine kinase c-kit or of a platelet derivated growth factor receptor alpha (PDGFRA). The most common symptom is gastrointestinal bleeding, of varying extent, from the occult to the massive, manifested by hematemesis or melena. Their treatment is primarily surgical. We present a case of 35-year-old man, who was admitted to surgical department for melena, without clarifying the source of bleeding. Because of development of hemarrhagic shock urgent laparotomy was indicated. In view of the unknown etiology of bleeding (we supposed vascular malformation considering the surgical resection and histopatology), examinations, including enteroscopy, were supplemented, with the finding of GIST with consecutive surgical resection. In article we reported an overview in literature.
Chronická pankreatitída je charakterizovaná ako zápalový proces postihujúci podžalúdkovú žľazu spôsobujúci postupnú deštrukciu jej parenchýmu a fibróznu prestavbu, s následnou endokrinnou a exokrinnou insuficienciou. Najčastejšou príčinou chronickej pankreatitídy je používanie alkoholu v kombinácii s nikotínom. Prejavom sú pretrvávajúce alebo opakujúce sa bolestivé ataky. Jediným parametrom úspešnej liečby chronickej pankreatitídy je dlhotrvajúci ústup bolestí a zlepšenie kvality života. Chirurgické možnosti liečby zahŕňajú derivačné výkony na pankrease, resekcie pankreasu alebo kombináciu oboch. Operácie pacientov pre chronickú pankreatitídu majú nízke pooperačné komplikácie a pomerne dobré dlhodobé výsledky, ktoré však nezávisia iba od vykonanej operačnej liečby, ale aj od správania samotných pacientov. Pretrvávajúca konzumácia alkoholu a narkotík má za následok horšie výsledky, niekedy až úplné zlyhanie liečby a stav rovnaký ako pred operáciou. Chronická pankreatitída má aj značné sociálno-ekonomické dôsledky. Spôsobené sú pretrvávaním bolestí u pacientov, rovnako ako aj častými hospitalizáciami, ktoré vedú až k dlhodobej pracovnej neschopnosti a k predčasnému odchodu do dôchodku u prevažne mladých pacientov.
Chronic pancreatitis is characterized as an inflammatory process affecting the pancreas that causes progressive destruction of the gland and fibrosis, with subsequent endocrine and exocrine insufficiency. The most common cause of chronic pancreatitis is alcohol use in combination with nicotine. Manifestations are persistent or recurrent painful attacks. The only parameter of successful treatment of chronic pancreatitis is a relieve from long-lasting pain and improvement of the quality of life. Surgical treatment options include drainage operations on the pancreas, pancreatic resection or a combination of both. With optimal surgical treatment performed and good patient’s compliance, operations for chronic pancreatitis have low number of post-operative complications and relatively good long-term results. The continued consumption of alcohol and drugs bring about worse outcomes, sometimes even a complete failure of therapy. Chronic pancreatitis also has considerable socio-economic consequences. Due to the persisting pain and frequent hospitalization it can lead to long-term disability and early retirement predominantly in young patients.
- MeSH
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- míra přežití MeSH
- nádory slinivky břišní chirurgie mortalita MeSH
- pankreatektomie škodlivé účinky MeSH
- pankreatoduodenektomie škodlivé účinky MeSH
- pooperační komplikace mortalita MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- MeSH
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- lymfadenektomie MeSH
- míra přežití MeSH
- nádory slinivky břišní diagnóza chirurgie mortalita patologie MeSH
- pankreatektomie MeSH
- senioři MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Jednou z možností liečby failed back surgery syndrómu FBSS je zadná lumbálna medzitelová fúzia (posterior lumbar interbody fusion, PLIF) so zadnou transpedikulárnou stabilizáciou. Materiál a metódy: Na Neurochirurgickej klinike LF UPJŠ a FNLP v Košiciach bola v období 1. 1. 2005 do 31. 12. 2007 vykonaná prospektívna štúdia zameraná na výsledky liečby pacientov s FBSS, ktorým bola vykonaná zadná lumbálna medzitelová fúzia PLIF so zadnou transpedikulárnou stabilizáciou. Pacienti boli po operácii sledovaní pri pravidelných kontrolách, boli vyhodnotené pooperačné komplikácie a kvalita ich života. Stav pacientov bol vyhodnotený 30 dní, 3 mesiace, 6, 12 a 24 mesiacov po operácii. Kvalita života bola hodnotená pomocou Oswestry disability indexu ODI a pomocou vizuálnej analógovej škály bolesti VAS. Výsledky: V súbore bolo operovaných 58 pacientov, v dlhodobom sledovaní boli vyhodnotené výsledky u 47 pacientov, zvyšných 11 pacientov bolo zo štúdie vyradených pre nespoluprácu. Pooperačné komplikácie boli prítomné u deviatich pacientov (19,14 %). V súbore nebolo zaznamenané úmrtie pacientov. V sledovanom súbore bolo pozorované opakované zaradenie sa do pracovného pomeru u 23 pacientov 49 %. Po operácii bol zaznamenaný ústup bolestí ako aj užívania analgetík. Bolo pozorované zlepšenie kvality života a pokles ODI pred operáciou 71,7 po operácii dva roky 37,7 ako aj VAS 7,95 pred operáciou a pokles na 2,82 dva roky po operácii, pokles indexov bol potvrdený štatistickou významnosťou p < 0,001 pri ODI resp. p < 0,001 pri VAS. Záver: Výsledky štúdie ukazujú, že použitie zadnej medzitelovej fúzie PLIF so zadnou transpedikulárnou stabilizáciou umožňuje ústup bolestí a zlepšuje kvalitu života pacientov s FBSS.
One of possibility of treatment FBSS is posterior lumbar interbody fusion, PLIF with posterior transpedicular stabilization. MATERIAL AND METHODS: Between January 2005 and December 2007, the prospective study of treatment failed back surgery syndrome patients with posterior lumbal interbody fusion and posterior transpedicular stabilization was performed at the Department of Neurosurgery University Hospital FNLP in Kosice. Physical examinations were performed before surgery, after surgery 30 days, and at 4 follow-up visits (3 months, 6 months, 12 months and 24 months). At each interval, patients outcomes measures, including visual analog scale pain rating VAS and Oswestry Disability Index ODI. RESULTS: At the Department of Neurosurgery, 58 failed back surgery syndrome patients were operated on between 1.1.205 and 31.12. 2007. Long term follow up was investigated in 47 patients, 11 patients were lost to follow-up. Postoperative complications were controlled 30 days after surgery. They were presented in 9 patients (19.14%). No patient died after surgery. The working ability was found in 23 patients 49%. Before surgery all patiens used analgesic, after surgery there were present decrese in using analgesic. Improvement quality of life and decrease pain measured with ODI and VAS were investigated. ODI before surgery was 71.7 and 24 months after surgery ODI was 37.7. VAS before surgery was 7.95 and 24 months after surgery VAS was 2.82. There were found statistically significant influence on decrease pain mesuares ODI and VAS after surgery p < 0.0001. CONCLUSION: Our study results show that PLIF with posterior transpedicular stabilization can be safely perfomed and that can allow decrease pain and improve quality of life in FBSS patients.
Úvod: Skúsenosti posledných troch desaťročí s resekčnými výkonmi pankreasu a poznatky patofyziológie chronickej pankreatitídy dovoľujú vykonávať resekcie pre chronickú pankreatitídu stále vo väčšom množstve, pričom dochádza postupne k ústupu od klasickej Whipplovej operácie v prospech záchovných operácií ako sú duodenum záchovná resekcia hlavy pankreasu a pylorus záchovná duodenopankreatektómia. Materiál a metódy: Na I. chirurgickej klinike LF UPJŠ a FNLP v Košiciach bol v období od 1. 1. 1996 do 31. 12. 2005 vykonaný resekčný výkon pankreasu pre chronickú pankreatitídu u 65 pacientov. Vyhodnotené boli bezprostredné pooperačné komplikácie zaznamenané do 30 dní po operácii: prítomnosť dehiscencie pankreatickej, biliárnej a gastrointestinálnej anastomózy, krvácanie do GIT a krvácanie do dutiny brušnej, spomalené vyprázdňovanie žalúdka, absces v brušnej dutine, prítomnosť akútnej pankreatitídy v ponechanom zvyšku pankreasu. Výsledky: V sledovanom súbore bola zaznamenaná morbidita 36,7 % a perioperačná mortalita predstavovala 4,6 %. Pankreatická fistula bola zaznamenaná u štyroch pacientov 6,1 %, spomalené vyprázdňovanie žalúdka u štyroch pacientov 6,1 %, absces v dutine brušnej bol popísaný u piatich pacientov 7,7 %. U jedného pacienta bolo zistené krvácanie do brušnej dutiny 1,5 %, taktiež ako u jedného 1,5 % bola zaznamenaná trombóza vena porta. Celkovo komplikácie špecifické pre resekciu pankreasu boli u 15 pacientov 23 %. Komplikácie nie špecifické pre resekčné výkony pankreasu boli u deviatich pacientov, 13%. Záver: Pri sledovaní pooperačných komplikácií bolo zistené, že prítomnosť najobávanejšej komplikácie, ktorou je pankreatická fistula, nezávisí od spôsobu rekonštrukcie pankreatickej anastomózy ani od podávania somatostatinových derivátov. Na jej vznik má vplyv kvalita samotného tkaniva pankreasu. Okrem samotného tkaniva pankreasu prítomnosť pooperačných komplikácií závisí od peroperačnej straty krvi a podávania transfúznych jednotiek.
Introduction: During the past three decades, important advances in understanding of the pathophysiology of chronic pancreatitis improved results of major pancreatic resections. Besides Whipple procedure, Beger and Frey procedures are now frequently performed. Material and Methods: Between January 1996 and December 2005, the findings for 65 patients suffer from chronic pancreatitis were analyzed in this retrospective trial at the I. Department of Surgery University Hospital FN LP in Košice. Short-term results were investigated, 30 days after surgery: pancreatic leak, billiary leak and leak from gastrointestinal anastomosis, hemorrhagic complications, delayed gastric emptying, intraabdominal absces. Results: The overall mortality rate was 4.6% and morbidity rate was 36.7%. Specific (for pancreatic resection) complications were indentified in 15 patients (23%): pancreatic fistula in 4 patients (6.1%), intra-abdominal absces in 5 patients (7.7%), delayed gastric emptying in 4 patients (6.1%), intra-abdominal bleeding in one patient (1.5%) and trombosis of portal vein in one patient (1.5%). Non-specific complications were in 9 patients, 13%. Conclusion: An analysis of postoperative complications shows that type of pancreatic anastomosis as well as using Octreotid have no influence to pancreatic fistula. The texture of pancreas is main risk factor to develope pancreatic fistula. Incidence of postoperative complications depends on blood lose and using transfusion units.
- MeSH
- chronická pankreatitida etiologie chirurgie terapie MeSH
- krvácení při operaci statistika a číselné údaje MeSH
- oktreotid terapeutické užití MeSH
- pankreatektomie metody statistika a číselné údaje MeSH
- pankreatická píštěl etiologie prevence a kontrola MeSH
- pankreatoduodenektomie statistika a číselné údaje využití MeSH
- pooperační komplikace klasifikace MeSH
- retrospektivní studie MeSH
