Úvod: Fluorescenčná angiografia (FA) v spektre blízkom infračervenému svetlu (NIR) je technikou rozšírenej reality AR (augmented reality) a pri jej využití na operačnom sále umožňuje mimo iné i kolorektálnym chirurgom v reálnom čase vizualizovať a hodnotiť vaskularizáciu čriev, identifikovať lymfatické uzliny, močovody, či metastázy. Hodnotenie prekrvenia pomocou FA v režime rozšírenej reality má určitý dopad na zníženie ALR (anastomotic leakage rate) pri resekciách rekta. Metódy: Analýza dát pacientov s miniinvazívnou resekciou rekta (MIS – minimally invasive surgery) pre adenokarcinom stredného a dolného rekta s totálnou excíziou mesorekta (TME) s využitím fluorescenčnej angiografie (FA) s indocyanínovou zeleňou (ICG) (100 pacientov r. 2015−2019) bola následne porovnaná s historickou kontrolnou skupinou pacientov (100 pacientov) operovaných pre rovnakú diagnózu, a to miniinvazívne (MIS) pred zavedením metódy FA-ICG (2012−2015). Pacienti boli operovaný postupne na jednom pracovisku. Výsledky: U pätnástich pacientov (15%) bola resekčná línia posunutá z dôvodu nedostatočnej perfúzie zistenej pomocou FA-ICG. Výskyt AL bol nižší v skupine s FA oproti skupine bez FA (9 % oproti 19 %, p = 0,042, χ test). Retrospektívnou analýzou súboru bola zístěná ako významný rizikový faktor (RF) pre anastomotický leak cukrovka (p=0,036) a protektívny faktor, aplikácia transanálneho drénu (NoCoil) (p=0,032). Záver: Zavádzanie nových postupov a využívanie nových technológií, ako je využitie metódy FA v režime AR pri resekciách rekta s TME pre karcinóm môže viesť k zníženiu výskytu anastomotického leaku.
Introduction: Near-infrared (NIR) fluorescence angiography (FA) is an augmented reality (AR) technique. When used in the operating room, it allows colorectal surgeons to visualize and evaluate intestinal blood flow in real time, identify lymph nodes, ureters, or peritoneal metastases. Evaluation of perfusion with FA in augmented reality mode has an impact on reducing the ALR (anastomotic leakage rate) in rectal resections. Methods: Data analysis of patients after minimally invasive surgery (MIS) for middle and lower rectal adenocarcinoma with total mesorectal excision (TME) using fluorescent angiography (FA) with indocyanine green (ICG) (100 patients, 2015−2019) were subsequently compared with a historical control group (100 patients) operated on for the same diagnosis before the introduction of the FA-ICG method (2012−2015) using minimally invasive approach (MIS). The patients were operated on consequently at one workplace. Results: In fifteen patients (15%), the resection line was shifted due to insufficient perfusion detected by FA-ICG. The incidence of AL was lower in the group with FA compared to the group without FA (9% vs. 19%, p=0.042, χ test). A retrospective analysis of the group revealed a significant risk factor (RF) for the anastomotic leak, namely diabetes (p=0.036) and, among others, a protective factor, application of the transanal drain (NoCoil) (p=0.032). Conclusion: The introduction of new procedures and the use of new technologies, such as the use of the FA method in the AR mode in resections of the rectum with TME for cancer can lead to a reduction in the incidence of anastomotic leakage.
Autoři článku prezentují kazuistiku adolescentní pacientky hospitalizované s anamnézou 8denního zvracení, rozvojem ileózního stavu a očekávaným, ale překvapivým peroperačním nálezem.
The authors present a case report of adolescent patient hospitalized with a history of 8-day vomiting, development of the bowelobstruction and the expected but surprising peroperative findings.
- MeSH
- alopecie diagnóza etiologie psychologie MeSH
- bezoáry * etiologie MeSH
- bolesti břicha diagnostické zobrazování chirurgie MeSH
- diferenciální diagnóza MeSH
- hypochromní anemie diagnóza farmakoterapie MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- vlasy, chlupy MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Úvod: Výskyt poranení žlčových ciest vyžadujúcich chirurgickú rekonštrukciu sa stabilizoval medzi 0,3−0,7 %. U pacientov s týmto zriedkavým, ale závažným poranením môže rekonštrukcia vykonaná chirurgom so skúsenosťou v hepatobiliárnej chirurgii viesť k lepším krátko-, ale aj dlhodobým výsledkom. Metódy: Táto práca predkladá retrospektívnu analýzu osobnej skúsenosti autora s rekonštrukciou žlčových ciest pre iatrogénnu léziu v období rokov 2007−2016. Rekonštrukcia pozostávala z biliodigestívnej anastomózy na exkludovaný segment jejuna extramukóznou technikou bez použitia transanastomotickej drenáže. Pacienti s peroperačne poznaným poranením žlčových ciest podstúpili rekonštrukciu okamžitú, pacienti prezentujúci sa biliárnym leakom rekonštrukciu včasnú a u pacientov s prezentáciou vo forme striktúry žlčovodu bolo načasovanie rekonštrukcie dané stupňom cholestázy, prítomnosťou cholangitídy a možnosťou endoskopickej, alebo perkutánnej intervencie. Perioperačné komplikácie boli hodnotené podľa Dindo-Clavien a ISGLS klasifikácie, efekt rekonštrukcie podľa McDonald kritérií. Výsledky: Za uvedené obdobie bolo vykonaných 15 biliodigestívnych anastomóz u 14 pacientov. Pooperačné komplikácie sa vyskytli u viac ako polovice pacientov (53,33 %), z toho závažné v dvoch prípadoch. Úmrtie sme zaznamenali u 82-ročného pacienta, ktorý podľahol pooperačným komplikáciám priamo nesúvisiacim s biliodigestívnou rekonštrukciou. Biliárny leak sa v súbore vyskytol u troch pacientov (20 %), hlboká ranová infekcia (fascitída) u štyroch pacientov (33,33 %). Priemerná dĺžka hospitalizácie bola 12,13 dňa. Žiadny z pacientov nepodstúpil reoperáciu počas iniciálnej hospitalizácie. Do 90 dní od rekonštrukcie boli rehospitalizovaní 2 pacienti (13,33 %). Aktuálna priemerná dĺžka sledovania v súbore je 4,01 roka, sledovaní sú všetci pacienti. Rekonštrukciu hodnotíme ako úspešnú u 92,86 % pacientov, reintervenciu vo forme re-hepatikojejunoanastomózy podstúpil jeden pacient (7,14 %). Podľa McDonald kritérií sme vynikajúci efekt dosiahli u 6 pacientov (42,86 %), dobrý u ďalších 5 pacientov (35,71 %) a dvoch pacientov sme indikovali k perkutánnej intervencii na rekonštrukcii (14,28 %). Záver: Pri porovnávaní výsledkov rekonštrukcií na rôznych pracoviskách je potrebné brať do úvahy 1. skúsenosť pracoviska/chirurga, 2. spektrum riešených prípadov (exaktná klasifikácia lézií), 3. načasovanie rekonštrukcie, 4. spôsob hodnotenia výsledkov a 5. dĺžku sledovania súboru. Rekonštrukciu na našom pracovisku považujeme za úspešnú, pokiaľ nález u pacienta v priebehu celého sledovania spĺňa kritériá zodpovedajúce McDonald A, resp. B. Hodnotenie podskupiny pacientov McDonald C ako úspech, či neúspech rekonštrukcie ostáva diskutabilné aj keď je väčšinou autorov považované za úspech.
Introduction: The incidence of biliary duct injuries requiring surgical reconstruction has stabilised between 0.3−0.7%. Biliary reconstruction in the hands of a trained hepatobiliary surgeon may lead to better short- and long-term outcomes in patients with this infrequent, but serious complication. Methods: This study presents a retrospective analysis of single surgeon experience with biliary injury repair during the period of 2007−2016. Extramucosal hepaticojejunostomy on the excluded segment of the jejunal loop was performed without the use of any transanastomotic drain. Immediate reconstruction of on-table recognised injuries was carried out; patients presenting with biliary leak were reconstructed early and patients presenting with biliary stricture underwent reconstruction depending on the degree of obstruction, presence of cholangitis and feasibility of endoscopic or percutaneous intervention. Postoperative complications were evaluated using Dindo-Clavien and ISGLS classification, and the effect of reconstruction was assessed according to McDonald criteria. Results: 15 biliary reconstructions in 14 patients were performed during the study period. More than a half of the patients experienced some postoperative complication (53.33%); serious complication occurred in 2 patients. One patient (82 years old) died of non-surgical postoperative complications. Biliary leak occurred in three patients (20%), and deep surgical site infection (fasciitis) in four patients (33.33%). The average length of stay was 12.13 days. There was no revisional surgery during the index hospitalisation in any of the patients. There were two readmissions up to 90 days after biliary reconstruction (13.33%). The patients are currently followed up for an average of 4.01 years; compliance with follow-up is 100%. Successful reconstruction was achieved in 92.86% of patients; one patient required rehepaticojejunostomy (7.14%). According to McDonald criteria excellent results were accomplished in 6 patients (42.86%), good results in another 5 patients (35.71%) and 2 patients underwent percutaneous intervention on the reconstruction (14.28%). Conclusion: When comparing results among various centres, we should take into account: 1. Experience of the centre/surgeon; 2. Case-mix (exact classification); 3. Timing of reconstruction; 4. Criteria for successful reconstruction; and 5. The length of follow-up. Patients in our centre who fulfil McDonald A and B criteria during the whole follow-up period are considered to have a successful repair. Reconstruction in McDonald C patients is also considered as a success by some authors, although this remains debatable as an early intervention on the reconstruction may be appropriate.
Úvod: Reverzný, liver-first prístup je alternatívou pre pacientov s komplikovanými synchrónnymi pečeňovými metastázami, kde by progresia v pečeni viedla k inoperabilite, alebo pre pacientov s lokálne pokročilým nálezom v malej panve, kde by komplikácia resekcie primárneho tumoru mohla ohroziť včasnú resekciu pečeňových metastáz. Metódy: Retrospektívna unicentrická analýza 32 pacientov liečených reverzným prístupom v období rokov 2011−2015. Reverzný prístup bol v tomto období indikovaný na základe konsenzu členov multioborovej onkologickej komisie ako preferovaný u všetkých pacientov s iniciálne, alebo potenciálne resekabilným synchrónnym izolovaným metastatickým postihom pečene pri adenokarcinóme kolorekta. Výsledky: 26 pacientov (81,3 %) úspešne absolvovalo kompletnú resekciu nádorovej masy (resekciu pečeňových metastáz a resekciu primárneho tumoru), ale iba 16 pacientov (50 %) absolvovalo kompletný onkochirurgický liečbený plán (hepatektómia, resekcia primárneho tumoru a plánovaná dávka a dĺžka perioperačnej, alebo adjuvantnej onkologickej liečby). Medián prežívania bol 50,5 mesiacov, trojročné prežívanie v súbore bolo 83,7 %. U 20 pacientov (62,5 %) došlo počas sledovania k progresii ochorenia s mediánom do progresie 21,6 mesiaca. Najčastejším miestom progresie bola pečeň, nasledovaná pľúcami (65 resp. 20 % všetkých rekurencií nádorového ochorenia). Záver: Aj keď reverzný, liver-first prístup umožňuje kompletné odstránenie masy tumoru u väčšiny pacientov, iba polovica z nich absolvuje kompletný onkochirurgický liečebný plán. Najproblematickejším aspektom reverzného postupu je načasovanie a dĺžka perioperačnej (bio)chemoterapie. Dôkladné zváženie rizika progresie metastatického procesu počas liečby ako aj rizika kompletnej rádiologickej odpovede by malo viesť k uváženej indikácii perioperačnej (bio)chemoterapie najmä u pacientov s iniciálne resekabilnými pečeňovými metastázami.
Introduction: Reverse, liver-first strategy is an alternative for patients with complicated liver metastases where disease progression would prove inoperable, or for patients with locally advanced pelvic disease where postoperative complications after primary tumour resection may lead to delayed treatment of metastatic disease. Methods: Retrospective unicenter analysis of 32 patients approached liver-first approach between 2011 and 2015. During this period reverse strategy was considered a preferred approach for all initially or potentially resectable synchronous colorectal liver metastases based on multidisciplinary team consensus. Results: 26 patients (81.3%) completed their surgical plan (hepatectomy and primary tumour resection) but only 16 (50%) completed their oncosurgical plan (hepatectomy, primary tumour resection and full dose and length of perioperative or adjuvant systemic (bio)chemotherapy). Median overall survival was 50.5 months with the survival rate of 83.7% at 3 years. 20 patients (62.5%) progressed during the follow-up with median time to progression of 21.6 months. The liver was the most common site of recurrent disease followed by the lungs (65% and 20% of all recurrences, respectively). Conclusion: While reverse strategy may allow complete tumour removal in the majority of patients, only half of them complete their oncosurgical plan even with the liver-first approach. The most problematic aspect of the liver-first strategy is the timing and length of perioperative (bio)chemotherapy. When deciding on preoperative chemotherapy in up-front resectable lesions one should take into account the risk of disease progression while on chemotherapy as well as the risks of complete radiologic response.
- Klíčová slova
- reverzní přístup, liver-first approach,
- MeSH
- adenokarcinom chirurgie MeSH
- adjuvantní chemoterapie MeSH
- analýza přežití MeSH
- časové faktory * MeSH
- hepatektomie MeSH
- Kaplanův-Meierův odhad MeSH
- klinické protokoly MeSH
- kolorektální nádory * chirurgie MeSH
- kombinovaná terapie MeSH
- lidé MeSH
- nádory jater * chirurgie sekundární terapie MeSH
- neoadjuvantní terapie MeSH
- protokoly protinádorové léčby MeSH
- recidiva MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Úvod: Cílem práce je zmapování aktuální situace v chirurgické léčbě karcinomu pankreatu v České republice získáním dat od poskytovatelů chirurgické léčby pomocí jednoduchého dotazníku a identifikace tzv. high volume center. Informace jsou získávány v zájmu organizace a plánování výzkumných záměrů na poli léčby karcinomu pankreatu. Metoda: Byla oslovena pracoviště, o nichž je známo, že se zabývají chirurgickou léčbou karcinomu pankreatu. Jednoduchý dotazník formuloval otázku na celkové počty resekcí pankreatu a samostatně pro dg. PDAC – C25 za poslední 2 roky (2014 a 2015), a otázky na využití diagnostických metod, aplikace neoadjuvance, hodnocení předoperačních rizik, možností rychlého peroperačního vyšetření histopatologem, aplikace Leeds protokolu, sledování morbidity a mortality včetně dlouhodobých výsledků a způsobu pooperačního sledování a léčby. Byl osloven ÚZIS se žádostí o analýzu četnosti vykázaných kódů pro výkony DPE, LPE, TPE a totéž ve vazbě na dg. C 25 za poslední 2 dostupné roky v celé ČR (2013, 2014). Výsledky: Celkem bylo osloveno 19 pracovišť identifikovaných předchozím auditem, která uvedla více než 10 resekčních výkonů na pankreatu za rok. Tři pracoviště na oslovení nereagovala a zbývajících 16 svá data ochotně poskytla, 13 z nich pak zcela kompletní. Závěr: Nadpoloviční většina potenciálně radikálních výkonů pro PDAC v České republice je provedena na šesti pracovištích. Všechna pracoviště, která se do dotazníkového průzkumu zapojila, mají k dispozici a sledují své výsledky.
Introduction: The aim is to map the current situation in the surgical treatment of pancreatic cancer in the Czech Republic. This information has been obtained from surgical treatment providers using a simple questionnaire and by identifying the so called high volume centres. The information has been collected in the interest of organizing and planning research projects in the field of pancreatic cancer treatment. Method: We addressed centres known to provide surgical treatment of pancreatic cancer. A simple questionnaire formulated one question about the total number of pancreatic resections, also separately for the diagnoses PDAC – C25, in the last two years (2014 and 2015). Other questions focused on the use of diagnostic methods, neoadjuvant therapy, preoperative assessment of risks, the possibility of rapid intraoperative histopathology examination, Leeds protocol, monitoring of morbidity and mortality including long-term results, and the method of postoperative follow-up and treatment. ÚZIS (Institute of Health Information and Statistics of the Czech Republic) was addressed with a request to analyze the frequency of reported total numbers for DPE, LPE, TPE and to do the same with respect to diagnosis C 25 for the last two years, available for the entire Czech Republic (2013, 2014). Results: Altogether 19 institutions were identified by the preceding audit, which reported more than 10 pancreatic resections annually; these institutions were addressed with the questionnaire. Sixteen institutions responded to the questions, 13 of them completely. Conclusion: The majority of potentially radical surgeries for PDAC in the Czech Republic are carried out at 6 institutions. All of the institutions that participated in the survey collect data about morbidity and mortality and monitor their results.
- MeSH
- lidé MeSH
- nádory slinivky břišní * diagnóza epidemiologie mortalita terapie MeSH
- pankreatektomie statistika a číselné údaje MeSH
- pooperační péče MeSH
- předoperační péče MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- specializovaná centra se zvyšujícím se počtem výkonů a tím zvyšující se kvalitou léčby * statistika a číselné údaje MeSH
- staging nádorů statistika a číselné údaje MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Geografické názvy
- Česká republika MeSH
- MeSH
- anastomóza chirurgická * škodlivé účinky MeSH
- chirurgie trávicího traktu MeSH
- dospělí MeSH
- fluoresceinová angiografie * metody MeSH
- indokyanová zeleň MeSH
- kolon chirurgie krevní zásobení MeSH
- kolorektální nádory chirurgie MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- netěsnost anastomózy prevence a kontrola MeSH
- perfuzní zobrazování * MeSH
- peroperační doba MeSH
- rektum chirurgie krevní zásobení MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- senioři MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
