Úvod: Zlepšenie ľudského zdravia moduláciou mikrobiálnej interakcie počas všetkých fáz života je vyvíjajúci sa koncept, ktorý je čoraz dôležitejší pre spotrebiteľov, výrobcov potravín, odborníkov v oblasti zdravotnej starostlivosti a regulátorov. S rozvojom uvedených poznatkov, vedeckých dôkazov, teórií a hypotéz sa vyvíjali aj „nové“ označenia a definície základných pojmov, ktoré sú dôležité pre systémový pohľad a pochopenie významu a súčasného stavu poznatkov v tejto oblasti. Kontext: Uvádzame recentné definície základných pojmov čiastočne s ich vysvetlením, aby pomohli pediatrom lepšie sa zorientovať v rastúcom počte informácií v oblasti modulácií mikrobioty, ale tiež v rastúcom počte liečiv či výživových doplnkov, ktoré nie vždy uvádzajú relevantné a správne informácie o ich zložení a účinkoch. Viaceré z uvedených pojmov sú niekedy aj komerčne zneužívané. Záver: Pediatri, všeobecní lekári pre deti a dorast spolu s neonatológmi môžu svojimi vedomosťami a radami významne ovplyvňovať výživu novorodencov a dojčiat. K tomu neoddeliteľne patria aj základné informácie o platných definíciách a charakteristike pojmov, ktoré sa v týchto odporúčaniach používajú.
Introduction: Improving human health through the modulation of microbial interaction during all stages of life is an evolving concept that is increasingly important to consumers, food manufacturers, healthcare professionals and regulators. With the development of the aforementioned knowledge, scientific evidence, theories and hypotheses, "new" designations and definitions of basic terms were also developed, which are important for a systemic view and understanding of the meaning and current state of knowledge in this area. Context: We present recent definitions of basic terms, partly with their explanation, to help pediatricians better navigate the growing number of information in the field of microbiota modulation, but also in the growing number of drugs or nutritional supplements that do not always provide relevant and correct information about their composition and effects. Several of the mentioned terms are sometimes also commercially abused. Conclusion: Pediatricians, general practitioners for children and adolescents, together with neonatologists, can significantly influence the nutrition of newborns and infants with their knowledge and advice. Basic information about the valid definitions and characteristics of the terms used in these recommendations is integral to this.
- MeSH
- fyziologie výživy kojenců MeSH
- kojenec MeSH
- lidé MeSH
- mateřské mléko chemie MeSH
- náhražky mateřského mléka analýza normy MeSH
- oligosacharidy fyziologie metabolismus normy terapeutické užití MeSH
- potravní doplňky * klasifikace normy MeSH
- střevní mikroflóra MeSH
- synbiotika * analýza klasifikace MeSH
- terminologie jako téma MeSH
- Check Tag
- kojenec MeSH
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Celiakia je celoživotná intolerancia lepku, ktorý sa nachádza v základných obilninách a tým aj v množstve bežne konzumovaných potravín. Celiakia je ochorenie, ktoré sa čoraz častejšie manifestuje v subklinickej alebo oligosymptomatickej forme alebo atypickými prejavmi. Problémy zubnej skloviny, pri ochorení celiakiou, sú pomerne časté a postihujú hlavne permanentný chrup. Často sú vo forme zmeny farby - sivobiele, žlté alebo s hnedými škvrnami na zuboch, s chybnou tvorbou skloviny, s drobnými priehlbinkami či kaskádovitým vzhľadom. Tieto poruchy sú symetrické s najčastejším výskytom na rezákoch a molároch.
Celiac disease is a lifelong intolerance to gluten which is found in basic cereals as well as in a number of commonly consumed foods. Celiac disease is a condition which is increasingly manifested in a subclinical or oligosymptomatic form or by atypical symptoms. In patients with celiac disease, tooth enamel problems are relatively common, particularly affecting the permanent dentition. They often present with discoloration - off-white, yellow, or with brown spots on the teeth, defective enamel formation, small depressions, or cascading appearance. These defects are symmetrical and most commonly occur in the incisors and molars. Material and method: The paper presents an analysis of a group of 48 patients investigated during a 10-year period (2011-2020), aged 7-20 years, of whom 17 were men (35.4%) and 31 women (64.6%). Patients with celiac disease were most often diagnosed with dental malocclusion, delayed tooth eruption, enamel defects, unequal tooth size as well as recurrent aphthous stomatitis or fissured tongue. Discussion: Manifestations in the oral cavity are caused, in particular, by insufficient nutrition, primarily lacking the protein component as well as vitamins and trace elements. The changes in teeth are often permanent and cannot be improved without the patient following a gluten-free diet, the only causal treatment for celiac disease. Conclusion: Patients with celiac disease require a multidisciplinary approach, and good patient cooperation is necessary not only with a gastroenterologist, but also with a dentist. The quality of oral health, including teeth and oral mucosa, often significantly limits the overall health of not only those with celiac disease.
Hypernatriémia v detskom veku je relatívne zriedkavá elektrolytová porucha, ktorej výskyt je vzhľadom na špecifiká novorodeneckého veku až 10-násobne častejší v období do dvoch týždňov veku dieťaťa. Hypernatriémia vzniká obvykle dôsledkom deficitu čistej vody (resp. dôsledkom strát vody, ktoré prevažujú nad stratami solí – hypernatriemická dehydratácia) a býva sprevádzaná rôzne vyjadrenou neurologickou symptomatológiou. Nebezpečenstvo hypernatriemickej dehydratácie spočíva v klinicky menej zjavných príznakoch deficitu vody (v porovnaní s izotonickou a hypotonickou dehydratáciou rovnakého stupňa) v dôsledku osmotického presunu vody z intracelulárneho do extracelulárneho priestoru. V kazuistike prezentujeme prípad 9-dňového novorodenca, u ktorého nedostatočná laktácia viedla k závažnému rozvratu vnútorného prostredia.
Hypernatremic dehydration – case report Hypernatremia in childhood is a relatively rare electrolyte disorder, the occurrence of which is due to the specifics of the neonatal period up to 10 times more frequent in the period up to two weeks of age. Hypernatremia is usually consequence of a pure water deficit (or due to the loss of water that prevails over salt loss - hypernatriemic dehydration) and is accompanied by variably expressed neurological symptomatology. The risk of hypernatriemic dehydration lies in the clinically less apparent symptoms of water deficit (as compared to isotonic and hypotonic dehydration of the same degree) resulting from osmotic shifting of water from intracellular to extracellular space. Authors present a case of a 9-day-old newborn, where insufficient lactation led to a serious electrolyte disbalance.
Tato publikace je adaptovaným překladem originálního textu se svolením autorů. Autoinflamatorní onemocnění (AID) jsou typická opakujícími se epizodami horečky doprovázené systémovým zánětem s možným rozvojem závažných komplikací. Vzhledem k vzácnosti těchto chorob pro ně dosud chybí daty podložené doporučené postupy. V roce 2012 byla v rámci projektu SHARE (Single Hub and Access point for paediatric Rheumatology in Europe) zahájena snaha o optimalizaci a zveřejnění doporučení pro péči o děti a mladé dospělé s revmatickými chorobami, která by usnadnila klinickou praxi pediatrům a (dětským) revmatologům. Jedním z cílů bylo vypracovat doporučení založená na důkazech pro vybraná autoinflamatorní onemocnění – periodické syndromy asociované s kryopyrinem a s receptorem pro tumor nekrotizující faktor (CAPS, TRAPS) a syndrom deficitu mevalonátkinázy (MKD). Tato doporučení byla vyvinuta podle standardní metodiky pro tvorbu doporučení Evropské ligy proti revmatismu (EULAR) skupinou odborníků v revmatologii dětí a dospělých. Doporučené postupy vycházejí ze systematického přehledu literatury získaného z definovaných literárních zdrojů, které byly hodnoceny odborníky formou online průzkumu a následně diskutovány za využití Nominální skupinové techniky. K přijetí doporučení došlo na základě dosažení ≥80% shody mezi experty. Celkem byly formulovány 4 obecné principy týkající se managementu pacientů s AID, 20 terapeutických doporučení a 14 doporučení pro monitoraci onemocnění. Jednotlivá témata se zabývají zejména hodnocením aktivity onemocnění, léčby a způsoby monitorace pacientů. Vytvoření těchto doporučení by mělo vést k optimalizaci péče o pacienty s CAPS, TRAPS a MKD. Překlad originálního textu byl aktualizován a modifikován údaji specifickými pro český a slovenský systém zdravotní péče.
This is a translation and adaptation of the original publication with authors´ permission. Autoinflammatory diseases are characterised by fever and systemic inflammation, with potentially serious complications. Owing to the rarity of these diseases, evidence-based guidelines are lacking. In 2012, the European project Single Hub and Access point for paediatric Rheumatology in Europe (SHARE) was launched to optimise and disseminate regimens for the management of children and young adults with rheumatic diseases, facilitating the clinical practice of paediatricians and (paediatric) rheumatologists. One of the aims of SHARE was to provide evidence-based recommendations for the management of the autoinflammatory diseases: cryopyrin-associated periodic syndromes (CAPS), tumour necrosis factor (TNF) receptor associated periodic syndrome (TRAPS) and mevalonate kinase deficiency (MKD). These recommendations were developed using the European League Against Rheumatism standard operating procedure. An expert committee of paediatric and adult rheumatologists was convened. Recommendations derived from the systematic literature review were evaluated by an online survey and subsequently discussed at a consensus meeting using Nominal Group Technique. Recommendations were accepted if more than 80% agreement was reached. In total, four overarching principles, 20 recommendations on therapy and 14 recommendations on monitoring were accepted with ≥80% agreement among the experts. Topics included (but were not limited to) validated disease activity scores, therapy and items to assess in monitoring of a patient. By developing these recommendations, we aim to optimise the management of patients with CAPS, TRAPS and MKD. Original translation was updated and modified according to the Czech and Slovak healthcare specificities.
Medzi človekom a viacerými mikroorganizmami sa počas fylogenetického vývoja rozvinuli rôzne typy synbiózy. Najvyšším typom je mutuálny typ synbiózy, ktorý bol základom pre vývin špecializovaných systémov človeka, ako sú napr. GALT a MALT. Táto užitočná mikroflóra je tvorená najmä probiotikami, ktoré vytvárajú špecifické osadenstvá a z nich je najvýznamnejší mikrobióm tráviaceho traktu. Ľudský plod sa pôvodne považoval za sterilný, avšak výsledky prác poslednej dekády naznačujú, že už gravidita je obdobie, kedy dochádza k prvému kontaktu plodu s baktériami. Vznik mikroflóry novorodenca sa považuje za kritický krok určujúci prirodzený metabolický a imunologický vývin tráviaceho traktu a z neho vyplývajúci krátkodobý i dlhodobý vplyv na zdravotný stav jedinca. Interakcia mikrobiómu s makroorganizmom je veľmi intenzívna a významná pre človeka a to nielen v imunologickej, ale napríklad aj v metabolickej či psychickej oblasti. V práci sú uvedené definície probiotík, prebiotík a postbiotík, ktoré sú novo definovanou skupinou účinných látok, ktoré vznikajú metabolickou činnosťou probiotík vplyvom na prebiotiká. Tieto postbiotiká hrajú významnú úlohu v ovplyvňovaní ostatnej mikroflóry, majú antimikrobiálne, imunomodulačné i antioxidačné vlastnosti. Uvádzame význam materského mlieka a oligosacharidov pri kreovaní črevného mikrobiómu a jeho možné ovplyvnenie stravou a inými faktormi, čo môže mať význam pre zdravotný stav nielen samotného dieťaťa, ale aj v jeho ďalšom živote. Podávame prehľad niektorých účinkov prebiotík a postbiotík aj na podklade EBM i experimentálnych prác, ktorých výsledky je možné využívať v klinickej praxi. Modulácia ekosystému tráviaceho traktu s využitím probiotických mikroorganizmov, prebiotík a bioaktívnych látok by mohla zefektívniť prevenciu a terapiu mnohých chorobných procesov.
They have developed different types of synbiosis between different microorganisms during phyloge- netic development. Thehighest type of synbiosis is the mutual type, which was the basis for the development of specialized human systems, GALT andMALT. This useful microflora consists mainly of probiotics that create spe- cific habits and which are the most important in digestivetract. The human fetus was originally thought to be sterile, but the scientific results, in the last decade, indicate that pregnancyis a period when the first phase of contact with bacteria occurs. The emergence of a newborn microflora is considered to be acritical stage determining the natu- ral metabolic and immunological development of the gastrointestinal tract and resultingshort- and long-term effects on the individual‘s state of health. Interaction of the microbe with the macro organism is very intenseand important for humans and not only in the immunological, but also in the metabolic or psychological area.This paper includes the definitions of probiotics, prebiotics and postbiotics, which are newly defined by a group of active substances,which are created by the metabolic activity of probiotics on prebiotics. These postbiot- ic substances play an important role ininfluencing other microflora, have antimicrobial, immunomodulatory and an- tioxidant properties. We describe the importance ofbreast milk and oligosaccharides in the formation of intestinal micro biome and its potential influence on diet and other factors,which may be important for the health of the child, but also in his/her next life. We reviewed the effects of oligosacharides andpostbiotics on the basis of EBM and experimental works, the results of which can be used in clinical practice.Modulation of the digestive tract ecosystem with the use of probiotic micro-organisms, prebiotics and bioactive substances couldeffectively prevent the prevention and therapy of many disease processes.
- Klíčová slova
- postbiotika,
- MeSH
- císařský řez MeSH
- dítě MeSH
- gastrointestinální trakt fyziologie chemie MeSH
- kojenec MeSH
- kojení MeSH
- lidé MeSH
- mateřské mléko chemie mikrobiologie MeSH
- mikrobiota fyziologie imunologie MeSH
- novorozenec MeSH
- pohyb buněk MeSH
- prebiotika * MeSH
- přirozený porod MeSH
- probiotika * chemie terapeutické užití MeSH
- střevní mikroflóra imunologie účinky léků MeSH
- těhotenství MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- kojenec MeSH
- lidé MeSH
- novorozenec MeSH
- těhotenství MeSH
V práci sme opísali prípadovú štúdiu pacienta s diagnózou Juvenilná dermatomyozitída. Použili sme 2 svalové testy v štandardizovanej podobe: CMAS - Childhood Myositis Assessment Scale a MMT - Manual Muscle Test, Kendallov test. Sledovali sme hodnoty svalových testov v časovom rozpätí máj 2012 - marec 2014 počas celej liečby v pravidelných časových intervaloch. Hodnoty oboch testov počas prvých štyroch mesiacov výrazne klesali, čo by sme mohli pripísať rozvíjajúcemu sa ochoreniu. Po 21 mesiacoch liečby hodnoty svalových testov sú na podobnej úrovni ako na začiatku ochorenia. Z 3 položiek CMAS na hodnotenie svalovej vytrvalosti došlo k výraznej aktivácii hlbokých flexorov krku. Brušné svalstvo ostalo naďalej oslabené.
We describe the case report of a patient with Juvenile Dermatomyositis . In the thesis we used 2 standardized muscle tests: CMAS - Childhood Myositis Assessment Scale and MMT- Manual Muscle Test, Kendall test. We observed muscle test values in the timeframe May 2012- March 2014 during the whole cure in regular intervals. The values of the both tests were significantly dropping during the first four months this can be attributed to development of the disease. After 21 months of the cure, the muscle tests results are rather close to the results at the beginning of the disease. Of the 3 parts of evaluating muscle endurance, the deep neck flexors have improved by great margin. Abdominal muscles remain weak.
- Klíčová slova
- CMAS - Childhood Myositis Assessment Scale, MMT - Manual Muscle Test,
- MeSH
- časové faktory MeSH
- dermatomyozitida * diagnóza terapie MeSH
- dítě MeSH
- dolní končetina fyziologie MeSH
- hlava fyziologie MeSH
- kosterní svaly fyziologie MeSH
- lidé MeSH
- pohybová aktivita fyziologie MeSH
- progrese nemoci MeSH
- rameno fyziologie MeSH
- statistika jako téma MeSH
- stupeň závažnosti nemoci MeSH
- svalová síla * fyziologie MeSH
- techniky fyzikální terapie * MeSH
- terapie cvičením metody psychologie MeSH
- tolerance zátěže MeSH
- výsledek terapie MeSH
- zátěžový test statistika a číselné údaje MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Cieľom prospektívnej klinickej štúdie bolo posúdiť kumulatívny výskyt zvýšenej albuminúrie, hypertenzie a zníženia glomerulovej filtrácie (eGFR) ako dôkaz poškodenia obličiek u detí so solitárnou funkčnou obličkou (SO). V súbore 42 detí (23 chlapcov, 27 detí s vrodenou a 15 detí so získanou príčinou solitárnej obličky) sme prospektívne v pravidelných intervaloch vyšetrovali krvný tlak, albuminúriu a eGFR, vypočítali kumulatívnu incidenciu rizikových faktorov a analyzovali dĺžku prežívania bez „poškodenia“ obličiek. Medián nefrologického sledovania bol 4,8 ? 4,4 rokov. Počas sledovania splnilo kritériá poškodenia obličiek definovaného prítomnosťou hypertenzie (10/42; 23,8 %), závažne zvýšenej albuminúrie (3/42; 7,1 %) a signifikantne redukovanej eGFR (<60 ml/min/1,73 m2) (5/42; 11,9 %), a/alebo užívaním antihypertenzíva (11/42; 26,2 %) spolu 16 zo 42 pacientov (38,1 %). Deti so solitárnou obličkou asociovanou s vrodenou vývojovou chybou (CAKUT) mali signifikantne častejšie poškodenie obličiek (medián rozvoja poškodenia obličiek 12,8 rokov). Záver: Poškodenie obličiek sa vyvíja u významnej časti pacientov so SO už v detskom veku, a to najmä u tých s CAKUT v jednostrannej obličke. U každého dieťaťa so solitárnou obličkou je potrebné pravidelne vyšetrovať albuminúriu, krvný tlak a eGFR.
This study aims to assess the cumulative incidence of elevated albuminuria, hypertension and decreased estimated glomerular filtration rate (eGFR) to identify possible renal injury in children with SFK. Forty-two children with SFK (23 boys; 27 congenital) were included in a prospective follow-up study. Blood pressure, albuminuria and eGFR were assessed repeatedly and the cumulative incidence rate of various forms of renal injury, overall and by type of etiology, were evaluated. Finally, renal injury-free survival was analyzed. Mean follow-up was until age 11.3 years (SD 6.3 years). During follow-up, 16/42 (38.1%) patients met the criteria for renal injury, defined as hypertension (10/42; 23.8%), severely increased albuminuria (3/42; 7.1%) and a significantly impaired eGFR (<60 ml/min/1.73 m2) (5/42; 11.9%) and/or use of antihypertensive or antiproteinuric medication (11/42; 26.2%). Children with CAKUT in SFK had a significantly higher incidence of renal injury. The median time to develop renal injury was 12.8 years. Conclusion: A substantial proportion of children with SFK develop renal injury during childhood, especially those with CAKUT in the SFK. Therefore, close follow-up of albuminuria, blood pressure and eGFR are warranted to identify chronic kidney disease in its early stages.
- MeSH
- albuminurie etiologie moč MeSH
- dítě MeSH
- hodnoty glomerulární filtrace MeSH
- hypertenze diagnóza etiologie MeSH
- Kaplanův-Meierův odhad MeSH
- ledviny abnormality patofyziologie MeSH
- lidé MeSH
- nefrektomie * škodlivé účinky MeSH
- nemoci ledvin * komplikace patofyziologie vrozené MeSH
- prospektivní studie MeSH
- rozdělení chí kvadrát MeSH
- solitární ledvina MeSH
- vyšetření funkce ledvin MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
