Cieľ: Mortalita je najtvrdší výstup charakterizujúci závažnosť ochorení a výsledok zdravotnej starostlivosti. Je spájaná najmä so staršími pacientmi. Informácie o 24-hodinovej nemocničnej mortalite (M24) u seniorov hospitalizovaných na nechirurgických pracoviskách sú limitované.

Aim: Mortality is the hardest outcome characterising the severity of diseases and the result of the health care. It is connected mainly with elderly patients (pts.). Information on 24-hours hospital mortality (M24) in seniors admitted to nonsurgical departments is scarce. Patients and methods: In a retrospective observational study, we investigated M24 in pts. of 65 years of age and older, who were discharged from an university geriatric department in years 2016-2018. The identification of diseases which primarily led to M24 and their classification was independently performed by authors from geriatric and internal medicine departments. Results: We proved that M24 is rather frequent (2.3 % out of all hospitalised pts.). There was a 2.4-fold M24 incidence increase from the age 65-69 years up to ≥ 90 years (from 1.4 to 3.3 %). The average age of deceased M24 pts. (n = 101) was 80.8 years and was not different from the age of those who deceased later. The majority of M24 (58.4 %) occurred during the first 12 hours after the admission to the hospital. There were many diseases (n = 25) that primarily led to M24 with dominating cardiovascular pathologies (39.6 %), followed closely by infective diseases (33.7 %). Therapeutically irreversible advanced chronic diseases led to M24 in 15.8 %. There was a higher frequency of acute diseases therapeutically irreversibly decompensating pre-existing diseases (43.6 %) than that of acute diseases incompatible with survival (33.7 %).

• MeSH
• hospitalizace statistika a číselné údaje   MeSH
• kardiovaskulární nemoci mortalita   MeSH
• lidé MeSH
• mortalita v nemocnicích * MeSH
• mortalita * MeSH
• nemoci ledvin mortalita   MeSH
• péče o pacienty v kritickém stavu statistika a číselné údaje   MeSH
• plicní nemoci mortalita   MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• pozorovací studie MeSH

Neuroendokrinné tumory (NET) tvoria skupinu relatívne raritných nádorov s odhadovanou incidenciou 5 až 8 prípadov na 100 000 obyvateľov. NET majú predominantne indolentný priebeh počas mnohých rokov. Symptomatickými sa stávajú pri náraste veľkosti, alebo keď metastazujú do pečene, pľúc, kostí a iných lokalít. Približne u 30-40% pacientov s NETom sa vyvinie karcinoidový syndróm s prejavmi ako sú bronchospazmy, hnačky a kŕče v bruchu, flush, cyanóza, pellagra. Biele plaky na povrchu endokardu a štruktúrach srdca sú charakteristické pre karcinoidovú chorobu srdca. Liečba pacientov s karcinoidovým syndrómom je rozmanitá z dôvodu nutnosti simultánne riešiť systémové nádorové ochorenie a prejavy karcinoidového syndrómu. Pozostáva z chirurgickej resekcie a debulkingu nádorovej masy, podávania somatostatínových analógov a peptidovej receptorovej rádionuklidovej terapie. Komplexná liečba vedie k predĺženiu prežívania pacientov ako aj ku zlepšeniu kvality ich života.

Neuroendocrine tumors (NETs, originally termed "carcinoids") create a relatively rare group of neoplasms with an approximate incidence rate of 5 to 8 cases per 10 000 persons. NETs predominantly demonstrate indolent disease biology for many years. They become symptomatic when they are large enough or when they metastasize to the liver or the lungs, bones, or other sites. Roughly 30% to 40% of subjects with NETs develop carcinoid syndrome. Signs and symptoms of carcinoid syndrome are bronchospasm, flushing, diarrhea and cramping, cyanosis and pellagra. White plaque-like deposits on the endocardial surface of heart structures are characteristic for carcinoid heart disease. The treatment of patients with carcinoid syndrome is multi-faceted due to the necessity to manage simultaneously the systemic cancer disease as well as the signs of carcinoid syndrome and includes resection or debulking of tumor mass, biological treatment with somatostatin analogues and peptide receptor radionuclide treatment.

• MeSH
• antitumorózní látky terapeutické užití   MeSH
• karcinoid komplikace   MeSH
• karcinoidní nemoc srdce * diagnóza   klasifikace   terapie   MeSH
• kyselina hydroxyindoloctová MeSH
• lidé MeSH
• maligní karcinoidní syndrom * diagnóza   patofyziologie   terapie   MeSH
• nemoci srdce diagnóza   etiologie   MeSH
• neuroendokrinní nádory epidemiologie   komplikace   MeSH
• oktreotid aplikace a dávkování   terapeutické užití   MeSH
• radiofarmaka terapeutické užití   MeSH
• serotonin škodlivé účinky   MeSH
• somatostatin analogy a deriváty   terapeutické užití   MeSH
• trikuspidální insuficience etiologie   komplikace   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• přehledy MeSH

Tymický karcinoid tvorí len asi 0,4 % zo všetkých karcinoidov v tele [1]. V porovnaní s ostatnými neuroendokrinnými nádormi sa vyznačuje agresívnejším správaním s vysokým percentom recidív po radikálnej liečbe, tendenciou k metastázovaniu a pomerne častým výskytom paraneoplastických syndrómov. Hlavným pilierom liečby je radikálny chirurgický zákrok [2–4]. Terapia pacientov v inoperabilnom alebo metastatickom štádiu sa opiera o postupy používané pri liečbe iných neuroendokrinných nádorov. V našej kazuistike prezentujeme manažment pacienta s lokálne pokročilým, atypickým karcinoidom týmusu, s využitím niekoľkých liečebných modalít, vrátane novších postupov, ako je receptorová rádionuklidová liečba (peptide radionuclide receptor therapy – PRRT).

Thymic carcinoid account for cca 0.4 % of all carcinoid tumors in the body [1]. As compared to other neuroendocrinne tumors, high rates of reccurences after surgery, more aggressive behaviour and relatively high rates of paraneoplastic syndromes are characteristic for thymic carcinoid. The mainstay of treatment is radical surgery [2–4]. Therapy of locally advanced and metastatic stages is influenced by other neuroendocrinne tumors´guidelines. We present a case report of patient with locally advanced, atypical thymic carcinoid, treated with different modalities, including newer procedures like peptide radionuclide receptor therapy (PRRT).

• MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• nádory brzlíku * diagnóza   terapie   MeSH
• počítačová rentgenová tomografie metody   MeSH
• protokoly protinádorové léčby MeSH
• radionuklidy terapeutické užití   MeSH
• somatostatin analogy a deriváty   terapeutické užití   MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Diabetes mellitus typu 2 (DM2T) má dnes epidemický rozmer výskytu a celoživotné riziko pre vznik DM2T je v Európe asi 30–40 %. V čase zistenia prítomnosti DM2T je pacient obvykle ťažko kardiovaskulárne chorý. Preto u každého kardiaka pátrame po prítomnosti diabetu. Diabetes významne akceleruje aterogenézu a zvyšuje významne aj kardiovaskulárnu morbiditu a mortalitu. Diabetik s ďalším kardiovaskulárnym rizikovým faktorom či s orgánovým poškodením sa hodnotí ako kardiovaskulárne veľmi rizikový chorý a vyžaduje intenzívnu liečbu rizikových faktorov a ochorení. Riešime u neho všetky rizikové faktory: hypertenziu (kombinovaná liečba s účasťou RAAS blokátorov a s cieľovou hodnotou krvného tlaku ≤ 140/90 mm Hg), aterogénnu dyslipidémiu (atorva- či rosuva-statín vo vysokej dávke), antiagreganciá (aspirin a niekedy i 2-krát 100 mg denne, ev. klopidogrel), samotný diabetes liekmi, ktoré ovplyvňujú kardiovaskulárne riziko (SGLT2 inhibítor či liraglutid) – a štúdia STENO-2 dokladovala, že úpravou všetkých spomínaných faktorov redukujeme mortalitu o 50 %. Diabetik dnes vyžaduje konzultáciu nielen diabetológa, ale i kardiológa, nefrológa ev. ďalších odborníkov.

Diabetes mellitus type 2 (DM2T) has an epidemic prevalence in our societies and a life-risk for development of diabetes in Europe is about 30–40 %. When a dia­betes is recognized in a patient, he or she is usually seriously cardiovascularly ill. We therefore search always for the presence of diabetes in every patient with a cardiovascular disease. Diabetes accelerates development of atherosclerosis and therefore enormously increases also cardiovascular morbidity and mortality. A diabetic patient with another cardiovascular risk factor or with a target organ damage has a very high cardiovascular risk and he is in need of intensive treatment of all risk factors or cardiovascular diseases. We try to manage all his cardiovascular risk factors: hypertension (combined antihypertensive treatment – RAAS blockers included, with treated blood pressure ≤ 140/90 mm Hg), atherogenic dyslipidemia (atorva- or rosuvastatin in a high dose), antiplatelet treatment (aspirin, sometimes twice a day, or clopidogrel), antidiabetic drugs which reduce cardiovascular events (SGLT2 inhibitor or liraglutid) – STENO-2 study showed that with a control of all risk factors mortality can be reduced by 50%. Diabetic patient is in need of consultation with a diabetologist, but also cardiologist, nephrologist or some other experts.

• MeSH
• diabetes mellitus 2. typu * terapie   MeSH
• kardiovaskulární nemoci * etiologie   terapie   MeSH
• komplikace diabetu MeSH
• lidé MeSH
• rizikové faktory MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• práce podpořená grantem MeSH
• přehledy MeSH

• MeSH
• lidé MeSH
• obezita * metabolismus   MeSH
• paradox obezity MeSH
• srdeční selhání * mortalita   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• práce podpořená grantem MeSH
• přehledy MeSH

Historické štúdie naznačujú, že ovariálne cysty sa u žien s Crohnovou chorobou (CD) vyskytujú častejšie v porovnaní s bežnou populáciou. Väčšinou sú popisované náhodne v rámci zobrazovacích vyšetrení abdomenu realizovaných s cieľom posúdiť rozsah perianálneho a/alebo luminálneho ochorenia. Preto cie?om na?ej ?t?dľom našej štúdie bolo zhodnotiť prevalenciu a faktory asociované so vznikom ovariálnych cýst u pacientiek s CD. Metodika: Pacientky boli identifikované prostredníctvom automatizovaného diagnostického kódovacieho systému. Zaradené boli tie, ktoré podstúpili zobrazovacie vyšetrenie malej panvy. Zaznamenané boli demografické údaje o veku, liečbe a predchádzajúcej chirurgickej intervencii v súvislosti s CD. Asociácia týchto faktorov s výskytom ovariálnych cýst bola štatisticky vyhodnotená použitím chi-kvadrátového testu. Výsledky: Zaradených bolo 166 žien; 153 podstúpilo magneticků rezonanciu, 8 CT a 5 ultrasonografické vyšetrenie. Celkem 71 % bolo liečených anti-TNF (tumor necrosis factor), 19 % azatioprínom a u 10 % nebola podávaná imunosupresívna liečba. Celkem 33 % malo v anamnéze údaj o min. jednej chirurgickej intervencii. Ovariálne cysty boli popísané v 35 prípadoch. Medzi pacientkami s ovariálnymi cystami bolo signifikantne vyššie percento pacientiek liečených anti-TNF (88 %) v porovnaní s pacientkami bez nálezu ovariálnych cýst (66 %; p < 0,001). Nezávisle od anti-TNF liečby bolo medzi pacientkami s ovariálnymi cystami signifikantne vyššie percento s anamnézou brušnej chirurgie v porovnaní s pacientkami bez nálezu ovariálnych cýst (69 vs. 24 %; p < 0,001). Záver: Ovariálne cysty boli nájdené u 21 % pacientiek s CD, čo je dvojnásobok v porovnaní s údajmi o zdravej populácii. Liečba anti-TNF a brušná chirurgická intervencia predstavujú nezávislé faktory asociované s výskytom ovariálnych cýst.

Background: There have only been a few historical studies suggesting a higher frequency of ovarian cysts among women with Crohn´s disease (CD). These cysts are mainly found incidentally during cross-sectional imaging performed to evaluate the extent of perianal and/or luminal CD. Therefore the aim of this study was to assess the prevalence of ovarian cysts in CD patients and the factors associated with these cysts. Methods: Women with CD were identified through an automated diagnosis coding system. Patients who underwent cross sectional imaging of the pelvis were further analyzed. Age, medication, and CD-related previous surgical intervention were recorded. The association of these factors with ovarian cyst (s) was tested statistically by the chi-square test. Results: Among 166 women who underwent cross-sectional imaging of the pelvis, 153 underwent magnetic resonance imaging, eight CT, and five abdominal ultrasound. Out of these patients, 10% had no immune suppressive therapy, 19% were using thiopurines, and 71% were treated with anti-TNF (tumor necrosis factor). Thirty-three percent had a history of at least one CD-related abdominal surgery. Ovarian cysts were present as incidental findings in the imaging of 35 patients. Among patients with ovarian cysts, there was significantly more anti-TNF users than among those without cysts (88 vs. 66%, respectively; p < 0,001). Independently of anti-TNF use, there was significantly more patients with a history of abdominal surgery among patients with ovarian cysts than among patients without this finding (69 vs. 24%; p < 0,001). Conclusion: Up to one fifth of Crohn´s disease patients have an incidental finding of ovarian cyst during cross-sectional imaging. This represents a two-fold higher incidence than in the healthy population. The use of anti-TNF and CD-related abdominal surgery are independent factors associated with ovarian cysts in this particular patient population.

• MeSH
• Crohnova nemoc * chirurgie   komplikace   MeSH
• imunosupresiva terapeutické užití   MeSH
• lidé MeSH
• malá pánev diagnostické zobrazování   patologie   MeSH
• ovariální cysty * diagnostické zobrazování   chirurgie   MeSH
• prevalence MeSH
• průřezové studie MeSH
• retrospektivní studie MeSH
• rizikové faktory MeSH
• TNF-alfa antagonisté a inhibitory   terapeutické užití   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• ženské pohlaví MeSH

Nátriovo-glukózový kotransportér 2 (SGLT2) inhibítor je novou skupinou antidiabetík, ktorý podporuje glukozúriu. V klinickej štúdii EMPA-REG OUTCOME empagliflozín, SGLT2-inhibítor, preukázal ohromný benefit u diabetikov 2. typu: pri liečbe nastala redukcia celkovej i kardiovaskulárnej mortality, neutrálny efekt bol v oblasti incidencie infarktov myokardu a cievnych mozgových príhod. Efekt bol veľmi rýchly, len pár mesiacov od spustenia liečby, pri redukcii mortality. Okrem spomínaného SGLT2-inhibítora máme viaceré ďalšie podobné látky a sú testované v ďalších štúdiách. Istá metaanalýza preukázala/potvrdila mortalitný benefit tejto skupiny antidiabetík, preukázala i redukciu výskytu infarktov myokardu a neutrálny efekt tejto skupiny antidabetík na výskyt rizika mozgových príhod.

Sodium – glucose co-transporter 2 (SGLT2) inhibitors are a new group of antidiabetic drugs, which supports glucosuria. In EMPA-REG OUTCOME clinical study empagliflozin, an SGLT2 inhibitor, presented a great benefit in type 2 diabetic patients: reduction of all-cause and cardiovascular mortalities, neutral effect in the incidence of myocardial infarctions and a non-significant increase of strokes. The effects of treatment were presented rather early in the study, just some few months for mortality reduction from the beginning of the study. There exists also other SGLT2 inhibitors and these are tested in other studies. A meta-analysis showed a mortality benefit for this group of antidiabetic drugs, showed a reduction of the incidence of myocardial infarctions and a neutral effect for incidence of strokes.

• MeSH
• diabetes mellitus 2. typu farmakoterapie   MeSH
• diabetická kardiomyopatie komplikace   prevence a kontrola   MeSH
• glifloziny MeSH
• hypoglykemika MeSH
• kardiovaskulární nemoci etiologie   mortalita   prevence a kontrola   MeSH
• lidé MeSH
• transportér 2 pro sodík a glukózu * farmakokinetika   farmakologie   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• práce podpořená grantem MeSH

• MeSH
• biologické markery krev   MeSH
• diabetes mellitus 2. typu MeSH
• kardiovaskulární nemoci * diagnóza   MeSH
• lidé MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

V oblasti liečebného prístupu k dyslipidémiám sa asi pred 5–6 rokmi objavili inhibítory CETP (cholesteryl ester transfer protein). Ich benefit spočíval v zvyšovaní sérových hladín HDL-cholesterolu (HDL-C). Tento prístup podporovali epidemiologické a klinické sledovania, nakoľko osoby s vyššími sérovými hladinami HDL-C mávali nižší výskyt kardiovaskulárnych (KV) príhod. Tri štúdie s inhibítormi CETP (ILLUMINATE s torcetrapibom, dal-OUTCOMES s dalcetrapibom a ACCELERATE s evacetrapibom) však neboli úspešné, a v prvom prípade s torcetrapibom boli pacienti dokonca poškodení zvýšenou hladinou sérového aldosterónu u aktívne liečených. Dalcetrapib bol bezpečným liekom, ale benefit nepreukázal. Podobné je to s evacetrapibom. Ešte prebieha štúdia s anacetrapibom (REVEAL), ale efekt sa tu neočakáva. Evacetrapib a anacetrapib oproti dalcetrapibu výraznejšie redukujú sérový LDL-cholesterol (LDL-C), a podobné sú výsledky s redukciou LDL-C pomocou ďalšieho CETP-inhibítoru TA-8995 (štúdia TULIP). Autori rozoberajú možné vysvetlenia neúčinnosti CETP-inhibítorov (dysfunkčný HDL-C, iný mechanizmus účinku ako reverzný cholesterolový transport). Genetická analýza v štúdiách s dalcetrapibom (dal-OUTCOMES a dal-PLAQUE-2) preukázala, že z liečby profitujú len chorí s genotypom (homozygoti) AA v géne ADCY9 na 16. chromozóme, a takých je asi len 20 % chorých. Klinická štúdia DAL-301 túto skutočnosť bude potvrdzovať. Framinghamská štúdia v Offspring kohorte sledovaných preukazuje, že asociáciu „hladina HDL-C – budúce KV riziko“ významne ovplyvňujú sérové hladiny LDL-C a triacylglycerolov (ak sú zvýšené, predikcia pomocou HDL-C zaniká). HDL častice sú zložité a nevieme, ktorý jej podtyp je pre KV prognózu dôležitý. V tejto oblasti výskum pokračuje.

In the treatment of dyslipidemias about 5–6 years back a new class of drugs emerged, CETP (cholesteryl ester transfer protein)-inhibitors. Their benefit was due to an increase of HDL-cholesterol (HDL-C) serum levels. This treatment mode was supported by epidemiological and clinical studies, as people with high serum HDL-C levels suffered less from cardiovascular (CV) events. Three studies with CETP inhibitors (ILLUMINATE with torcetrapib, dal-OUTCOMES with dalcetrapib and ACCELERATE with evacetrapib) were unfortunately negative, and torcetrapib was even harmful to patients due to an increase of aldosterone serum levels. Treatment with dalcetrapib was safe, but without benefit. Similar it was with evacetrapib. There is still running also a study with anacetrapib (REVEAL), but a benefit is here not expected. Evacetrapib and anacetrapib in comparison to dalcetrapib can reduce serum LDL-cholesterol (LDL-C) much more, and similar results were found also in another CETP-inhibitor TA-8995 (TULIP study). Authors try to explain why there is no benefit with CETP-inhibitors (dysfunctional HDL particle, another effective mechanism than reverse cholesterol transport). A genetic analysis in dalcetrapib studies (dal-OUTCOMES and dal-PLAQUE-2) showed, that a cardiovascular benefit from this treatment is concentrated only to a subgroup of patients with a genotype AA in the gene ADCY9 on 16th chromosome. In the population there are about 20% of people with this AA genotype. A clinical study DAL-301 will test this data in a near future. Framingham Offspring study showed that the association of“ HDL-C serum level – CV risk in the future” is greatly influenced by serum levels of LDL-C and triglycerides (if these are increased, than the CV future prediction with HDL-C levels is lost). HDL particles are complex and we do not know which subtype of HDL particles is for cardiovascular prognosis important. The research here continues.

• Klíčová slova
• dalcetrapib, studie dal-OUTCOMES, studie dal-PLAQUE-2,
• MeSH
• akutní koronární syndrom genetika   prevence a kontrola   MeSH
• anticholesteremika škodlivé účinky   terapeutické užití   MeSH
• dyslipidemie * farmakoterapie   genetika   MeSH
• HDL-cholesterol účinky léků   MeSH
• individualizovaná medicína * MeSH
• kardiovaskulární nemoci prevence a kontrola   MeSH
• LDL-cholesterol účinky léků   MeSH
• lidé MeSH
• lidské chromozomy, pár 16 genetika   MeSH
• multicentrické studie jako téma MeSH
• randomizované kontrolované studie jako téma MeSH
• transportní proteiny pro estery cholesterolu * antagonisté a inhibitory   škodlivé účinky   terapeutické užití   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• práce podpořená grantem MeSH
• přehledy MeSH

Tiopuríny sa používajú na udržanie remisie u pacientov s nešpecifickými zápalovými ochoreniami čreva (IBD – inflammatory bowel disease). Ich efekt je závislý od dávky s odporúčanou dennou dávkou 2–2,5 mg/kg pre azatioprín (AZA). Nedostatočná dávka je spojená s inefektivitou a môže tak viesť k prematúrnej indikácii biologickej liečby. Cieľ: Cieľom práce bolo stanoviť mieru odchýlky od normálneho dávkovacieho režimu tiopurínov u pacientov odoslaných na biologickú liečbu a analyzovať dôvody redukovanej dávky. Pacienti a metodika: Do štúdie boli zaradení IBD pacienti odoslaní na biologickú liečbu k 1. novembru 2014 v jednom centre biologickej liečby. Dávka AZA v čase indikácie biologickej liečby a dôvody pre redukovanú dávku AZA, ktorá bola definovaná ako dávka nižšia ako 2 mg/kg, boli vyhľadané v dokumentácii. Výsledky: Celkovo bolo zahrnutých 176 pacientov, z toho 92 mužov (52 %), priemerný vek 37 rokov (rozmedzí 18–76 rokov) – 120 (68 %) s Crohnovou chorobou, 54 (31 %) s ulceróznou kolitídou, 2 (1 %) s nešpecifikovaným IBD. Neredukovanú dávku AZA malo 28 pacientov (16 %); 93 (53 %) pacientov predtým buď vôbec neužívalo AZA (8 pacientov; 5 %) alebo malo nízku dávku AZA (85 pacientov; 48 %) bez zdokumentovaných dôvodov; 55 pacientov (32 %) buď prerušilo liečbu AZA (38 pacientov; 22 %) alebo podstúpilo redukciu dávky AZA (17 pacientov; 10 %) kvôli rozvoju nežiadúcich účinkov. Záver: V reálnej klinickej praxi polovica IBD pacientov odoslaných na anti-TNF liečbu užíva redukovanú dávku AZA bez jasne zdokumentovaného dôvodu.

Thiopurines are effective in maintaining remission in inflammatory bowel disease (IBD) patients. Their effect is dose-dependent, and the optimal daily dose of azathioprine (AZA) is 2–2.5 mg/kg. Inadequate dosing may result in lack of efficacy and ensuing premature referral for biological therapy. Aim: The aims were to assess the rate of deviation from the normal thiopurine dose among IBD patients referred for biological therapy and to analyze the reasons for this deviation. Patients and Methods: All the IBD patients referred for anti-TNF therapy in one referral center by November 2014 were included. The dose of AZA at the time of indication for step-up to anti-TNF was noted, as well as the reasons for the use of a reduced dose of AZA, which was defined as a dose lower than 2 mg/kg. Results: In total, 176 IBD patients were included. The mean age was 37 years (range 18–76 years), 92 (52%) were men, 120 (68%) had Crohn‘s disease, 54 (31%) had ulcerative colitis, and two (1%) were IBD unclassified. Twenty-eight patients (16%) were receiving an unreduced dose of AZA; 93 (53%) patients had not used AZA previously (8 patients; 5%) or were using a low dose of AZA (85 patients; 48%) without documented reasons; 55 patients (32%) had discontinued AZA (38 patients; 22%) or undergone a dose reduction (17 patients; 10%) of AZA because of adverse events. Conclusion: In a real life clinical practice a substantial proportion of IBD patients referred for anti-TNF therapy are using low dose AZA with only a minority for well documented reasons of biologically-determined intolerance.

• MeSH
• azathioprin * aplikace a dávkování   škodlivé účinky   MeSH
• dospělí MeSH
• genotyp MeSH
• idiopatické střevní záněty * farmakoterapie   genetika   MeSH
• imunosupresiva škodlivé účinky   terapeutické užití   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• methyltransferasy genetika   metabolismus   MeSH
• mladý dospělý MeSH
• náhrada léků statistika a číselné údaje   MeSH
• nežádoucí účinky léčiv MeSH
• retrospektivní studie MeSH
• senioři MeSH
• vztah mezi dávkou a účinkem léčiva * MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mladý dospělý MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH