Diabetes mellitus je komplexné metabolické ochorenie s poškodenou sekréciou inzulínu. Štandardnou liečbou pri autoimunitnom diabete 1. typu je podávanie inzulínu v režime bazál-bolus, resp. liečba inzulínovou pumpou. Medzi ďalšie alternatívy liečby patrí transplantácia Langerhansových ostrovčekov (LO). Napriek efektívnosti, nemôže byť vykonávaná univerzálne pre nedostatok donorov a potrebu imunosupresie. Súčasné možnosti v oblasti transplantácie kmeňových buniek prinášajú alternatívu k transplantácii LO. Napriek ich terapeutickému potenciálu, klinická životaschopnosť transplantovaných kmeňových buniek predstavuje mnoho výziev vrátane maturácie, rejekcie a prežívania. Hoci sa v súčasnosti bunky transplantujú do portálnej žily v pečeni, zdá sa, že pečeňové prostredie nemusí byť vhodné pre funkciu LO a dlhodobé prežívanie nielen kadaveróznych, ale aj kmeňových buniek. Preto je dôležité zlepšiť účinnosť transplantovaných ostrovčekov vývojom biomateriálov a využitím iných miest transplantácie s lepším prežívaním graftu. V roku 2023 bola v UNLP v Košiciach v spolupráci s IKEM v Prahe vykonaná prvá úspešná alogénna transplantácia Langerhansových ostrovčekov na Slovensku.

Diabetes mellitus is a complex metabolic disease with impaired insulin secretion. The standard treatment for autoimmune type 1 diabetes is basal-bolus insulin administration or insulin pump therapy. Other treatment alternatives include transplantation of the islets of Langerhans (LO). Despite its effectiveness, it cannot be performed universally, due to the lack of donors and the need for immunosuppression. Current opportunities in stem cell transplantation provide an alternative to LO transplantation. Despite their therapeutic potential, the clinical viability of transplanted stem cells presents many challenges, including maturation, rejection and survival. Although cells are currently transplanted into the portal vein in the liver, it appears that the hepatic environment may not be suitable for LO function and long-term survival of not only cadaveric but also stem cells. Therefore, it is important to improve the efficiency of transplanted islets by developing biomaterials and using other transplantation sites with better graft survival. In 2023, the first successful allogeneic transplantation of islets of Langerhans in Slovakia was performed at UNLP in Košice in collaboration with IKEM in Prague.

• MeSH
• autologní transplantace MeSH
• buněčná a tkáňová terapie MeSH
• diabetes mellitus 1. typu komplikace   terapie   MeSH
• dospělí MeSH
• homologní transplantace MeSH
• imunosupresivní léčba metody   MeSH
• komplikace diabetu terapie   MeSH
• lidé MeSH
• transplantace kmenových buněk MeSH
• transplantace Langerhansových ostrůvků * metody   MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Úvod: Dostupné údaje o liečbe inzulínom na Slovensku sú len zo štatistických hlásení NCZI (Národné Centrum Zdravotníckych Informácií), ktorých výsledky sú poskytované až s 18-mesačným oneskorením a zdroje zo zdravotných poisťovní sú málo dostupné. Jednorazové prierezové neintervenčné zisťovanie DIAEXPLORER sa uskutočnilo v roku 2022. Cieľom bolo zistiť používanie inzulínových režimov u diabetikov 2. typu, kvalitu kompenzácie diabetu, perzistenciu a adherenciu liečby, prítomnosť mikrovaskulárnych a makrovaskulárnych komplikácií a zváženie modifikácie inzulínového režimu v ďalšej liečbe. Súbor a metódy: Súbor tvorilo 1 310 pacientov. Požadované údaje boli získané v rámci bežnej klinickej praxe zo 45 diabetologických ambulancií naprieč celým Slovenskom. Boli sledované 3 inzulínové režimy: BOT (Basal-supported Oral Therapy) – bazálny inzulín pridaný k liečbe perorálnymi antidiabetikami (PAD), BBT (Basal-Bolus insulin Therapy) – bazálny inzulín s prandiálnym inzulínom s/bez liečby PAD a MIX – liečba premixovaným inzulínom s/bez liečby PAD. Výsledky: Počet mužov bol 665, tak isto žien bolo 665. Priemerný vek bol 66,3 rokov, priemerná dĺžka trvania diabetu 15,3 rokov, priemerná dĺžka liečby inzulínovým režimom BOT/BBT/MIX bola 3,9/5,4/6,6 rokov, priemerná hodnota HbA1c bola 8,5 % (DCCT) a pri inzulínových režimoch veľmi podobná. U 15 % pacientov bola hodnota HbA1c ≤ 7 %. Priemerná dávka bazálneho inzulínu pri režime BOT/BBT bola 27,3/67,6 U/deň, prandiálneho inzulínu pri režime BBT 38,6 U/deň. Mikrovaskulárne ochorenia boli prítomné u 75 % a makrovaskulárne ochorenia u 40 % pacientov. Ako uspokojivú a dobrú hodnotili lekári liečbu u 53 % pacientov. Približne v 70 % sa lekári rozhodli pre zmenu liečby, najčastejšie pri režime BOT, bez zmeny liečby pri režime MIX. Najviac preferovanou zmenou liečby (44–59 %) bol prechod na fixnú kombináciu bazálneho inzulínu s agonistom GLP1-receptorov (GLP1-RA). Závery: Prieskum ukázal porovnateľnú dlhodobú kompenzáciu, zníženú adherenciu k liečbe a potrebu modifikácie inzulínového režimu, predovšetkým jeho zjednodušením použitím fixnej kombinácie bazálneho inzulínu s GLP1-RA.

Introduction: Available data on insulin treatment in Slovakia are only from statistical reports of the National Health Information Centre (NCZI), the results of which are provided with up to an 18-month delay and sources from health insurance companies are scarcely available. A one-off cross-sectional non-interventional DIAEXPLORER survey was conducted in 2022. Objective: to determine the use of insulin regimens in type 2 diabetics, the quality of diabetes compensation, persistence and adherence of treatment, the presence of microvascular and macrovascular complications and consideration of modification of insulin regimen in further therapy. Cohort and methods: The cohort consisted of 1 310 patients. The required data were obtained within normal therapeutic practice from 45 diabetes outpatient clinics across Slovakia. 3 insulin regimens were studied: BOT (basal-supported oral therapy) – basal insulin added to oral hypoglycemic therapy/oral antidiabetic drugs (OAD), BBT (basal-bolus insulin therapy) – basal insulin with prandial insulin with/without OAD treatment and MIX – premixed insulin treatment with/without OAD therapy. Results: The number of men was 665, as well as 665 women. The mean age was 66.3 years, the median duration of diabetes was 15.3 years, the mean duration of treatment with the BOT/BBT/MIX insulin regimen was 3.9/5.4/6.6 years. The mean HbA1c was 8.5 % (DCCT) and very similar in insulin regimens. In 15 % of patients, HbA1c was ≤ 7 %. The mean dose of basal insulin in the BOT/BBT regimen was 27.3/67.6 U/day, the mean dose of prandial insulin in the BBT regimen was 38.6 U/day. Microvascular diseases were present in 75 % and macrovascular diseases in 40 % of patients, respectively. Physicians evaluated 53 % of patients as satisfactory and good treatment. In approximately 70 %, physicians chose to change treatment, most often with the BOT regimen, without changing treatment with the MIX regimen. The most preferred treatment change (44–59 %) was to switch to a fixed combination of basal insulin with a GLP1 receptor agonist (GLP1-RA). Conclusions: The review showed comparable long-term compensation, reduced adherence to treatment and the need for modification of the insulin regimen, primarily by simplifying it through the use of a fixed combination of basal insulin with GLP1-RA.

• MeSH
• adherence pacienta MeSH
• diabetes mellitus 2. typu * farmakoterapie   MeSH
• hypoglykemika aplikace a dávkování   terapeutické užití   MeSH
• inzulin aplikace a dávkování   terapeutické užití   MeSH
• komplikace diabetu prevence a kontrola   MeSH
• lidé MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

Úvod: Napriek širokému spektru a dostupnosti antidiabetickej liečby pre manažment diabetes mellitus 2. typu (DM2T), dosahuje optimálnu metabolickú kompenzáciu stále menej ako 50 % pacientov. Medzi príčinami tohto stavu zohrávajú dôležitú úlohu inercia zo strany lekára a pacienta, nedostatočná adherencia pacienta k liečbe z viacerých dôvodov, ale aj (nedostatočná) edukácia o potrebe úpravy liečby, resp. motivácii pacienta, aby na zmenenej liečbe zotrval. Cieľ štúdie: Nerandomizovaná otvorená multicentrická prospektívna štúdia s jedným ramenom v podmienkach bežnej klinickej praxe mala za cieľ zhodnotiť, či prechod z kompletnej substitučnej liečby inzulínom v schéme bazál-bolus (resp. IIT – intenzifikovaný inzulínový režim/Intensive Insulin Therapy) na liečbu fixnou kombináciou bazálneho analógu inzulínu degludek a agonistu GLP1-receptorov liraglutidu (IDegLira) u pacientov s DM2T je z hľadiska metabolickej kontroly (glykémia, krvné tuky) telesnej hmotnosti a krvného tlaku aspoň tak efektívny ako predošlá liečba inzulínom. Adherenciu a spokojnosť pacientov s pôvodnou inzulínovou liečbou a po prechode na IDegLira sme vyhodnotili na základe dotazníkov. Súbor a metódy: Do štúdie bolo zaradených 230 pacientov, ktorí spĺňali zaraďovacie kritériá: informovaný súhlas, vek 18–80 rokov, trvanie DM2T minimálne 60 mesiacov, boli liečení inzulínom v režime bazál-bolus (minimálne 12 mesiacov) a mali neuspokojivú glykemickú kompenzáciu (HbA1c ≥ 7,0 % DCCT). Pacienti vypisovali 2 papierové dotazníky (DOTAZNÍK A, WHOQoL A) na začiatku štúdie a po 3 mesiacoch (DOTAZNÍK B, WHOQoL B). K dátumu 14. 3. 2022 bolo priebežne vyhodnotených prvých 128 pacientskych dotazníkov. Z dát boli vylúčení pacienti, ktorým chýbalo viac ako 20 % vyplnených údajov, resp. nemali vyplnené všetky 4 dotazníky. Štúdia a vyhodnocovanie dotazníkov ďalej pokračuje do trvania 6 mesiacov. Výsledky: Diabetes či jeho liečba pôvodným režimom bazál-bolus bránili pacientom v 54 % prípadov realizovať každodenné a 61 % voľnočasové aktivity. Po 3 mesiacoch deintenzifikovanej liečby IDegLira uviedlo signifikantne menej opýtaných, že diabetes/jeho liečba im bráni pri každodenných (23 %), resp. voľnočasových aktivitách (24 %). S IIT bolo veľmi spokojných 12 % a s liečbou IDegLira 69 % respondentov. Obavy v súvislosti s liečbou vyjadrilo 38 % pri IIT a 11 % pri IDegLira. Pri režime bazál–bolus sa najviac pacientov (53 %) obávalo hmotnostného prírastku a hypoglykémie (45 %), kým po zmene liečby až 56 % nemalo žiadne obavy. Liečba IDegLira bola hodnotená v 91 % ako výrazne jednoduchšia, pričom jej najväčšou výhodou bola aplikácia 1-krát denne (98 %), pokles hmotnosti (58 %) a menej hypoglykémií (40 %). Celkovo 50 % pacientov hodnotilo informácie o liečbe režimom bazál-bolus zo strany lekára ako veľmi jednoduché, kým pri IDegLira to bolo 77 %. Úpravu dávky v domácom prostredí pri IIT zvládalo 34 %, po 3 mesiacoch liečby IDegLira bola pre pacientov titrácia úplne jednoduchá v 70 %. Inzulín si aspoň 1-krát denne zabúdalo podať 32 % pacientov pri IIT, pri liečbe IDegLira si zabúdalo podať 4 % pacientov. Spokojnosť s liečbou IIT vyjadrilo 42 % opýtaných a 77 % s IDegLira. V porovnaní s 65 % pacientov pri IIT režime, ktorí hodnotili kvalitu života ako dobrú/veľmi dobrú, to bolo 79 % pacientov liečených IDegLira. Rozdiel vo vnímaní negatívnych pocitov nebol významný. Svôj život hodnotilo ako veľmi komfortný 30 % pacientov pri liečbe IIT a 45 % pri IDegLira. Pri IDegLira uvádzalo viac pacientov život ako zmysluplný, s lepšou schopnosťou sa koncentrovať a väčším pocitom bezpečnosti počas bežného života. Po zmene liečby viac pacientov liečených IDegLira uviedlo dostatok energie pre každodenný život a viac príležitostí venovať sa aktivitám voľného času. Dostupnosť informácií pre každodenný život bola porovnateľná pri oboch režimoch. Zhodnotenie: V porovnaní s režimom bazál-bolus boli pacienti 3 mesiace po prechode na IDegLira s liečbou spokojnejší, mohli sa viac venovať každodenným a voľnočasovým aktivitám. Liečba bola pre nich oveľa jednoduchšia, najväčším benefitom bola aplikácia 1-krát denne, menší hmotnostný prírastok a menej hypoglykémií. Vďaka novej liečbe sa im výrazne zlepšila celková kvalita života.

Intoduction: Despite the wide range and availability of antidiabetic therapy for the management of type 2 diabetes mellitus (T2D), less than 50% of patients still achieve optimal metabolic control. Among the causes, physician and patient inertia, lack of patient adherence to treatment for several reasons but also (lack of) education about the need for treatment modification or patient motivation to persist on the changed treatment play an important role. Aim of the study. IIT (Intensive Insulin Therapy) to treatment with a fixed combination of the basal insulin analogue degludec and the GLP1-receptor agonist liraglutide (IDegLira) in patients with T2D is at least as effective in terms of metabolic control (glycaemia, blood lipids) of body weight and blood pressure as previous insulin treatment. We evaluated patients’ adherence and satisfaction with initial insulin treatment and after switching to IDegLira using questionnaires. Subjects and Methods: 230 patients were included in the study who met the inclusion criteria: informed consent, age 18–80 years, T2D duration of at least 60 months, were treated with basal-bolus insulin (for at least 12 months) and had unsatisfactory glycemic control (HbA1c ≥ 7.0% DCCT). Patients completed two paper questionnaires (Questionnaire A, WHOQoL A) at the start of the study and after 3 months (Questionnaire B, WHOQoL B). As of 3/14/2022, the first 128 patient questionnaires had been assessed on an ongoing basis. Patients missing more than 20% of the completed data or not having completed all 4 questionnaires were excluded from the data. The study and evaluation of the questionnaires is further continued up to a duration of 6 months. Results: On the original basal-bolus regimen, diabetes or its treatment prevented 54% and 61% of patients from performing daily and leisure-time activities, respectively. After 3 months of treatment, significantly fewer respondents reported that diabetes/its treatment prevented them from performing daily (23%) and leisure-time activities (24%), respectively. 12% and 69% of respondents were very satisfied with IIT and IDegLira treatment, respectively. Concerns regarding treatment were expressed by 38% on IIT and 11% on IDegLira. On the basal-bolus regimen, most patients (53%) were concerned about weight gain and hypoglycemia (45%), while up to 56% had no concerns after the change in treatment. IDegLira treatment was rated by 91% as significantly easier, with its greatest advantages being once-daily application (98%), weight loss (58%), and fewer hypoglycemic episodes (40%). Overall, 50% of patients rated physician information about basal-bolus therapy as very easy, compared with 77% for IDegLira. Dose adjustment in the home setting was managed by 34% for IIT, and after 3 months of IDegLira therapy, patients found titration completely easy in 70%. Insulin was forgotten at least 1 time a day by 32% of patients on IIT, and IDegLira was forgotten by 4% of patients. Satisfaction with IIT was expressed by 42% of respondents and 77% with IDegLira. This compared to 65% of patients on the IIT regimen who rated their quality of life as good/very good, compared to 79% of patients treated with IDegLira. The difference in perception of negative feelings was not significant. Life was very much enjoyed by 30% on IIT and 45% on IDegLira. With IDegLira, more patients reported life as meaningful, with better ability to concentrate and a greater sense of security during ordinary life. After the treatment change, more IDegLira-treated patients reported having enough energy for daily life and more opportunities to engage in leisure activities. Availability of information for daily life was comparable for both regimens. Summary: Compared to the basal-bolus regimen, 3 months after switching to IDegLira, patients were more satisfied with the treatment and were able to engage in more daily and leisure time activities. The treatment was much easier for them, the biggest benefit was the once a day application, less weight gain and less hypoglycemia. Their overall quality of life improved significantly with the new treatment.

• Klíčová slova
• studie SIMPLIFY, IDegLira,
• MeSH
• diabetes mellitus 2. typu * farmakoterapie   MeSH
• dlouhodobě působící inzulin farmakologie   terapeutické užití   MeSH
• fixní kombinace léků MeSH
• kvalita života MeSH
• lidé MeSH
• liraglutid * farmakologie   terapeutické užití   MeSH
• multicentrické studie jako téma MeSH
• prospektivní studie MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• spokojenost pacientů MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

Polycystic ovary syndrome (PCOS) is associated with multiple risk factors for cardiovascular diseases, including insulin resistance, diabetes mellitus type 2, obesity, hypertension, and dyslipidaemia. Many studies have assessed the role of adipokines in the etiopathogenesis of PCOS, however, no single biomarker has been recognized to be in causal relation to the syndrome. Apelin has been identified as a new adipokine linked to obesity and insulin resistance. Some studies demonstrated that the apelin / apelin receptor could play a pivotal role in the pathogenesis of polycystic ovary syndrome, however the other yielded controversial results. Underlying mechanisms of possible involvement of apelin/apelin receptor complex are discussed.

• MeSH
• adipokiny MeSH
• apelin MeSH
• biologické markery MeSH
• inzulinová rezistence * MeSH
• lidé MeSH
• syndrom polycystických ovarií * patologie   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• časopisecké články MeSH

Liečba inzulínovou pumpou u diabetikov 1. typu má priaznivý vplyv na zlepšenie metabolickej kontroly a kvality života. V súčasnosti používané pumpy sú spoľahlivé, malé, ľahké a čoraz sofistikovanejšie. Vývoj technológií inzulínových púmp zjednodušuje technické aspekty pri užívaní tohto zariadenia. Implantovateľné a bezhadičkové náplasťové inzulínové pumpy zvyšujú pohodlie pacienta. Subkutánna aplikácia, ako tradičný spôsob podávania inzulínu pri liečbe diabetes mellitus, je pre mnohých pacientov nepohodlná a bolestivá. Sľubným riešením by mohli byť inteligentné inzulínové systémy reagujúce na glykémiu.

The insulin pump treatment in patients with type 1 diabetes has a beneficial effect on improvement of their metabolic control and quality of life. The current pumps are reliable, small and light, and are becoming more and more sophisticated. Development in insulin pump technology simplifies the technical aspects of using this device. Implanted insulin pumps and tubeless patch pumps enhance patient´s comfort. Subcutaneous injection as the traditional insulin administration in the diabetes treatment is for many patients inconvenient and painful. Smart glucose- responsive insulin delivery systems could be the promising solutions.

• MeSH
• diabetes mellitus 1. typu farmakoterapie   MeSH
• inzulin aplikace a dávkování   terapeutické užití   MeSH
• inzulinové infuzní systémy * MeSH
• lidé MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• přehledy MeSH

Aim of this study was to evaluate the effect of vitamin D supplementation in obese, insulin resistant and vitamin D deficient PCOS women on biochemical and clinical hyperandrogenism and menstrual irregularity in comparison to effect of metformin or combined metformin plus vitamin D therapy. Thirty nine PCOS women were randomized into three groups and treated with alfacalcidiol (Group 1), combined alfacalcidiol and metformin therapy (Group 2) and metformin (Group 3) for 6 months. Serum TST, fTST, DHEAS, LH and LH/FSH were measured before and after six months of treatment. Menstrual cycle regularity, hirsutism, acne and pregnancy rate were assessed at the same time. There was a significant decrease in TST levels in the Group 2 and slight but not significant decrease in the Group 3. No significant changes in other parameters (fTST, DHEAS, LH, LH/FSH) have been found after 6 months therapy in all three groups. An improvement of menstrual cycle was detected in 78 % of patients in Group 1 (p<0.04), 80 % in the Group 2 (p<0.03) and in 90 % in the Group 3 (p<0.002), respectively. There was no significant improvement of acne and hirsutism in all three groups (all p not significant). Pregnancy rate was higher in the Group 3 as compared with Groups 1 and 2 (67 % vs. 0 % and 25 %, respectively), however without statistical significance. Vitamin D administration has no significant effect on androgen levels and clinical features of hyperandrogenism in obese vitamin D deficient PCOS women. However, it can potentiate effect of metformin on testosterone levels and LH/FSH ratio but not on clinical hyperandrogenism and pregnancy rate.

• MeSH
• dospělí MeSH
• fenotyp MeSH
• hydroxycholekalciferoly farmakologie   terapeutické užití   MeSH
• hyperandrogenismus farmakoterapie   MeSH
• hypoglykemika farmakologie   terapeutické užití   MeSH
• inzulinová rezistence MeSH
• lidé MeSH
• menstruační cyklus účinky léků   MeSH
• metformin farmakologie   terapeutické užití   MeSH
• mladý dospělý MeSH
• obezita komplikace   MeSH
• pilotní projekty MeSH
• syndrom polycystických ovarií krev   komplikace   farmakoterapie   MeSH
• těhotenství MeSH
• úhrn těhotenství na počet žen v reprodukčním věku MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• mladý dospělý MeSH
• těhotenství MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• časopisecké články MeSH
• randomizované kontrolované studie MeSH
• srovnávací studie MeSH

Syndróm polycystických ovárií (PCOS) je heterogénne a komplexné endokrinné ochorenie, ktoré v ženskej populácii patrí medzi najrozšírenejšie endokrinopatie a je najčastejšou príčinou hyperandrogenizmu, oligoanovulácie a infertility. Inzulínová rezistencia patrí medzi dôležité patogenetické faktory ovplyvňujúce hyperandrogenémiu u väčšiny žien s PCOS (60–80 %). Medzi klinické prejavy PCOS patria reprodukčné poruchy, metabolické črty a psychologické dôsledky. Reprodukčné poruchy zahŕňajú hyperandrogenizmus, menštruačné poruchy, infertilitu a tehotenské komplikácie ako včasné potraty, gestačný diabetes a tehotenstvom indukovanú hypertenziu. K neskorým metabolickým rizikám PCOS patria diabetes mellitus 2. typu, dyslipidémia, artériová hypertenzia a porucha funkcie endotelu. Dostupné dáta potvrdzujú u žien s PCOS častejší výskyt kardiovaskulárnych ochorení. Hlavne u obéznych žien je PCOS častejšie asociovaný s nealkoholovou steatózou pečene, syndrómom spánkového apnoe a endometriálnym karcinómom. Literatúra uvádza kontroverzné údaje o asociácii medzi PCOS a autoimunitou. Ženy s PCOS sú viac náchylné k nedostatočnému sebavedomiu s častejším výskytom úzkosti, depresie, bipopárnej poruchy, anxiety a porúch príjmu potravy. Kľúčové slová: autoimunita – diabetes mellitus – gravidita – inzulínová rezistencia – metabolický syndróm – poruchy menštruačného cyklu – syndróm polycystických ovárií

Polycystic ovary syndrome (PCOS) is a heterogeneous and complex endocrine disease which among the female population belongs to the most widespread endocrinopathies and it is the most frequent cause of hyperthyroidism, anticoagulation and infertility. Insulin resistance is one of the important diabetology factors impacting hyperglycaemia in a majority of women with PCOS (60–80 %). Clinical expressions of PCOS include reproduction disorders, metabolic characteristics and psychological implications. Reproduction disorders include hyperthyroidism, menstruation cycle disorders, infertility and pregnancy complications as well as early abortions, gestational diabetes and pregnancy induced hypertension. Long-term metabolic risks of PCOS include type 2 diabetes mellitus, dyslipidemia, arterial hypertension and endothelial dysfunction. The available data confirms higher incidence of cardiovascular diseases in women with PCOS. In particular among obese women PCOS is more frequently associated with non-alcoholic hepatic steatosis, sleep apnoea syndrome and endometrial cancer. The literature includes some controversial data about the relationship between PCOS and autoimmunity. Women with PCOS are more prone to suffer from insufficient confidence with higher incidence of anxiety, depression, bipolar disorder and eating disorders. Key words: autoimmunity – diabetes mellitus – pregnancy – insulin resistance – metabolic syndrome – menstrual disorders – polycystic ovary syndrome

• MeSH
• dospělí MeSH
• dyslipidemie MeSH
• fenotyp MeSH
• hypertenze MeSH
• kardiovaskulární nemoci MeSH
• komplikace těhotenství MeSH
• lidé MeSH
• nádory endometria MeSH
• prevalence MeSH
• retrospektivní studie MeSH
• syndrom polycystických ovarií * diagnóza   komplikace   metabolismus   patofyziologie   MeSH
• těhotenství MeSH
• ženská infertilita etiologie   MeSH
• změny tělesné hmotnosti MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• těhotenství MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• přehledy MeSH

Syndróm polycystických ovárií je najčastejšou endokrinopatiou u žien vo fertilnom veku. Medzi patofyziologické mechanizmy patrí aj inzulínová rezistencia, ktorá prispieva k rozvoju hyperandrogenémie. Úprava inzulínovej rezistencie tzv. inzulínovými senzitizátormi (napr. metformín) je jednou z terapeutických možností liečby syndrómu polycystických ovárií. Metformín upravuje menštruačný cyklus, navodzuje fertilitu, znižuje výskyt potratov a zlepšuje inzulínovú senzitivitu a metabolizmus androgénov a lipidov. Na základe mnohých štúdií je liečba v tehotenstve posudzovaná ako bezpečná a efektívna.

Polycystic ovarian syndrome is the commonest endocrinopathy in women at reproductive age. Insulin resistance is linked to PCOS and develops hyperandrogenemia. Regulation of insulin resistance by s.c. insulin sensitizators (e.g. metformin) is one of therapeutic methods of PCOS treatment. Metformin can regulate menstruation, induce fertility, lowers occurrence of miscarriages and improves insulin sensitivity and metabolism of androgens and lipids. Based on many studies treatment in pregnancy is reported to be safe and effective.

• Publikační typ
• abstrakty MeSH