• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

• MeSH
• lékařská onkologie * MeSH
• Publikační typ
• biografie MeSH
• nekrology MeSH

• O autorovi
• Koza, Ivan, 1940-2021 Autorita

Východiská: Translokačný renálny karcinóm (TRCC) je raritná forma RCC postihujúca predovšetkým deti a mladých dospelých s výskytom 1–5 % všetkých karcinómov obličky. Tieto karcinómy sú asociované s translokáciami na krátkom ramene chromozómu X v regióne 11.2, ktoré vyústia do genetickej zmeny p ramienka obsahujúceho gén pre transkripčný faktor E3. Metodika: V tejto práci prezentujeme kazuistiku pacientky s diagnózou translokačného renálneho karcinómu so zvýšenou expresiou génu c-Met, ktorá bola liečená viacerými líniami cielenej liečby a imunoterapie. Kazuistika: Dvadsaťosem-ročná žena bez významného predchorobia podstúpila ľavostrannú nefrektómiu pre TRCC. O 7 mesiacov sa u nej vyvinula systémová recidíva ochorenia, pre ktorú bola následne liečená viacerými líniami cielenej liečby vrátane sunitinibu, everolimusu, sorafenibu, crizotinibu, pazopanibu a tiež PD-L1 protilátkou nivolumabom, pričom pri tejto terapii bolo u pacientky možné pozorovať terapeutickú odpoveď maximálne vo forme stabilizácie ochorenia. Najdlhšiu stabilizáciu ochorenia pacientka dosiahla pri liečbe sorafenibom; táto stabilizácia trvala 18 mesiacov. Pacientka zomrela 81 mesiacov od stanovenia diagnózy a 74 mesiacov od diagnostikovania metastatického ochorenia. Záver: Zlepšené prežívanie pozorované u našej pacientky môže súvisieť s efektivitou podávaných tyrozín-kinázových inhibítorov, avšak nie m-TOR inhibítora, i keď najlepšou odpoveďou na podávanú liečbu bola stabilizácia ochorenia. Pri tomto ochorení je potrebná identifikácia nových cieľov liečby.

Background: Translocation renal cell carcinoma (TRCC) is a rare form of RCC affecting mostly children and young adults with the occurrence of only 1-5% of all renal cell carcinomas. These carcinomas are associated with different translocations on a short arm of chromosome X in the region 11.2, which results in genetic modification of the p arm containing the transcription factor E3 gene. Methods: Herein we report a case of a patient who was diagnosed with TRCC with c-Met overexpression and was treated with multiple targeted therapy agents and immunotherapy. Case: A 28-year old woman without a significant past medical history underwent left sided total nephrectomy for TRCC. Seven months later, she developed systemic relapse and was treated with multiple lines of targeted therapy including sunitinib, everolimus, sorafenib, crizotinib, and pazopanib as well as with anti-PD-L1 antibody nivolumab, with stable disease as a best response. The most pronounced disease stabilization was achieved with sorafenib, which lasted 18 months. The patient died 81 months after initial diagnosis and 74 months from the diagnosis of metastatic disease. Conclusion: Improved survival observed in our patient could be related to the effectivity of tyrosine-kinase inhibitors, but not m-TOR inhibitors, even though disease stabilisation was observed as a best response. Identification of new treatment targets are warranted in this rare disease.

• MeSH
• cílená molekulární terapie MeSH
• dospělí MeSH
• imunoterapie metody   MeSH
• karcinom z renálních buněk * farmakoterapie   genetika   MeSH
• krizotinib farmakologie   terapeutické užití   MeSH
• lidé MeSH
• sorafenib farmakologie   terapeutické užití   MeSH
• translokace genetická MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Východiská: Primárne skvamocelulárne karcinómy (SCC) hrubého čreva sú extrémne zriedkavé a vyskytujú sa prevažne v piatej dekáde života, s miernou prevahou u mužov. Najčastejšími anatomickými miestami výskytu sú konečník a proximálne hrubé črevo. Klinické znaky a bežné diagnostické metódy nedokážu úplne jednoznačne odlíšiť SCC od adenokarcinómu. Metódy: V tejto kazuistike prezentujeme prípad 68-ročného pacienta s SCC céka a colon ascendens, ktorý bol liečený resekciou a systémovou liečbou na báze gemcitabínu a cisplatiny. Prípad: Pacient vo veku 68 rokov podstúpil pravostrannú hemikolektómiu pre karcinóm céka a colon ascendens, histologicky išlo o nízko diferencovaný epidermoidný karcinóm, grade 3 s iniciálnym štádiom pT4aN1aM0. Pre lokálnu recidívu v mieste resekcie so suspektnou infiltráciou priamych a šikmých brušných svalov bol liečený systémovou liečbou na báze gemcitabínu a cisplatiny s dosiahnutím parciálnej remisie. Následne bolo postchemoterapeutické reziduum radikálne odstránené, s dosiahnutím kompletnej remisie ochorenia, ktorá pretrváva 10 mesiacov od operačného výkonu. Záver: Prípad zdôrazňuje potrebu multidisciplinárneho prístupu v liečbe tohto raritného ochorenia. Včasný chirurgický výkon zohráva kľúčovú úlohu. Aj keď štandardný chemoterapeutický režim nie je presne definovaný, použitie kombinácie cisplatiny a gemcitabínu viedlo u nášho pacienta k parciálnej remisii, ktorá následne umožnila radikálnu resekciu recidívy a následne dosiahnutie kompletnej remisie ochorenia.

Background: Primary squamous cell carcinomas (SCC) of the colon are extremely rare and occur predominantly in the fifth decade of life, with a slight prevalence in men. The most common anatomical sites are the rectum and the proximal colon. Clinical signs and common diagnostic methods cannot clearly distinguish SCC from adenocarcinoma. Methods: In this case report, we present a case of a 68-year-old patient with SCC of the cecum and colon ascendens, who was treated with resection and systemic gemcitabine- and cisplatin-based chemotherapy. Results: A 68-year-old patient underwent right-sided hemicolectomy for cecal and colon ascendens tumor, histologically poorly differentiated epidermoid carcinoma, grade 3 with an initial stage of pT4aN1aM0. Due to local recurrence at the resection site with suspected infiltration of straight and oblique abdominal muscles, he was treated with systemic gemcitabine and cisplatin based chemotherapy with partial remission. Subsequently, the postchemotherapeutic residual tumor was radically resected, achieving complete remission of the disease, which persists for 10 months after the surgery. Conclusion: The case emphasizes the need for a multidisciplinary treatment approach of this rare disease. Early surgery plays a key role. Although the standard chemotherapy regimen is not well defined, the use of a combination of cisplatin and gemcitabine resulted in partial remission in our patient, which in turn allowed a radical resection of the relapse and subsequently achieved complete remission of the disease.

• MeSH
• cisplatina terapeutické užití   MeSH
• deoxycytidin terapeutické užití   MeSH
• kolorektální nádory chirurgie   diagnóza   farmakoterapie   MeSH
• lidé MeSH
• neoadjuvantní terapie metody   MeSH
• protokoly antitumorózní kombinované chemoterapie MeSH
• senioři MeSH
• spinocelulární karcinom * chirurgie   diagnóza   farmakoterapie   MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Východiská: Metastatický karcinóm pankreasu je ochorenie s veľmi zlou prognózou. Napriek miernym pokrokom v chemoterapii je kompletná remisia ochorenia extrémne zriedkavá. Prípad: V tomto článku prezentujeme prípad pacienta s iniciálne metastatickým adenokarcinómom pankreasu asociovaného s dvojitou heterozygotnou zárodočnou mutáciou génov BRCA2 a CHEK2, s opisom klinických, rádiologických a histomorfologických charakteristík ochorenia, ako aj diagnostického a liečebného postupu. Výsledky: Pacient s iniciálne metastatickým adenokarcinómom pankreasu s mnohopočetným postihnutím pečene dosiahol kompletnú remisiu po podaní 1. línie chemoterapie FOLFIRINOX. Pre rozvoj neurotoxicity bol od 9. cyklu režim podávaný bez oxaliplatiny, celkovo v trvaní 12 mesiacov. Vzhľadom na rodinnú anamnézu viacerých malignít (karcinóm prostaty a pankreasu, seminóm) bolo realizované genetické vyšetrenie s potvrdením zárodočných mutácií génov BRCA2 a CHEK2. U pacienta pretrváva kompletná remisia trvajúca 30 mesiacov od ukončenia liečby. Záver: Vzhľadom na nízky výskyt kompletných remisií u pacientov s metastatickým karcinómom pankreasu nie je ďalší terapeutický postup jasne stanovený, dôležitý je individuálny prístup. U pacientov s karcinómom pankreasu sa odporúča genetické vyšetrenie, nakoľko môže ovplyvniť liečebnú stratégiu.

Background: Metastatic pancreatic carcinoma is an aggressive disease with adverse prognosis. Despite slight advances in chemotherapy, complete remission of the disease is extremely rare. Case: In this article we present a case of a patient with initially metastatic pancreatic adenocarcinoma, associated with double heterozygous germline mutation in BRCA2 and CHEK2 genes, with the description of clinical, radiological and histomorphological characteristics of the disease as well as the diagnostic and therapeutic procedure. Results: The patient with initially metastatic pancreatic adenocarcinoma with multiple liver involvement achieved complete remission following first-line FOLFIRINOX chemotherapy. The treatment lasted for 12 months but due to increased neurotoxicity since the 9th cycle, oxaliplatin was excluded from the regimen. Given the family history of several malignancies (prostate cancer, seminoma), genetic testing was performed, which confirmed heterozygous germline mutations in BRCA2 and CHEK2 genes. Since the treatment has been completed, the patient remains in complete remission at 30 months. Conclusion: Given the low incidence of complete remissions in patients with metastatic pancreatic cancer, the further therapeutic approach is not clearly established, an individual treatment is important. Universal genetic testing is recommended in patients with pancreatic cancer as it may affect the treatment strategy.

• MeSH
• checkpoint kinasa 2 MeSH
• geny BRCA2 MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• nádory slinivky břišní * diagnóza   genetika   terapie   MeSH
• oprava DNA MeSH
• protokoly antitumorózní kombinované chemoterapie MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Východiská: Syndróm rastúceho teratómu (growing teratoma syndrome - GTS) je zriedkavým klinickým nálezom u pacientov liečených pre nádory semenníkov. Zvyčajne sa diagnostikuje počas chemoterapie alebo po jejím absolvovaní ako expandujúca tumorózna masa neodpovedajúca na systémovú liečbu, zatiaľ čo onkomarkery v sére nestúpajú do patologických hodnôt. V prípade resekcie tumoróznej masy histologické vyšetrenie preukáže prítomnosť štruktúr benígneho zrelého teratómu. Prípad: Autori prezentujú prípad pacienta s metastatickým germinatívnym testikulárnym nádorom liečeného 2 líniami chemoterapie a everolimu predtým, než bol indikovaný na resekciu objemnej metastatickej masy v retroperitoneu. Článok obsahuje stručný prehľad súčasných poznatkov týkajúcich sa managementu GTS, ktorý podporuje hlavnú úlohu chirurgickej intervencie v procese jeho liečby. Výsledky: Pacient s metastatickým zmiešaným germinatívnym testikulárnym nádorom podstúpil radikálnu orchiektómiu a 1. líniu systémovej liečby režimom BEP (bleomycin, etopozid, cisplatina). Radiologický restaging ukázal značnú progresiu ochorenia v oblasti retroperitonea a supraklavikulárnych lymfatických uzlín. Druhá línia chemoterapie VIP (etopozid, ifosfamid, cisplatina) nezvrátila priebeh choroby a pacient bol konzultovaný na našom pracovisku. Po splnení kritérií bol zaradený do klinickej štúdie s everolimom, počas ktorej však pokračoval metastatický rozsev, kým onkomarkery paradoxne klesali. Podozrenie na GTS bolo potvrdené histologicky z resekátu retroperitoneálnej tumoróznej masy, rovnako ako zo vzoriek získaných pri následnej supraklavikulárnej a hepatálnej metastazektómii. Pacient dosiahol úplnú remisiu ochorenia a ostáva v sledovaní aj 34 mesiacov od posledného zo série chirurgických výkonov. Záver: GTS neodpovedá na chemoterapiu ani radioterapiu a chirurgická liečba vedie k excelentnej kontrole ochorenia. Zvýšenie povedomia odborníkov o tejto nie častej prezentácii nádorov semenníkov môže zaručiť včasnú diagnózu a adekvátnu chirurgickú intervenciu bez oneskorenia. Resekčný výkon je možný aj v prípade značne rozsiahleho nálezu a zavzatia vitálnej vaskulatúry a je výkonom kuratívnym, ako dokazuje náš prípad v súlade s už publikovanými údajmi.

Background: Growing teratoma syndrome (GTS) is an uncommon clinical finding in patients treated for testicular cancer. It is diagnosed during or after chemotherapy as an expanding tumour mass not responding to the treatment while the serum tumour markers are within the normal range. Pathological evaluation of resected tissue confirms the structures of benign mature teratoma. Case: Authors report a case of metastatic germ cell testicular cancer treated with 2 lines of chemotherapy and everolimus, that had finally been subjected for the resection of voluminous metastatic masses. We give a brief overview of current records concerning clinical management of GTS, and support the major role of surgical treatment in GTS. Results: Patient with metastatic mixed germ cell tumour of testis underwent a radical orchiectomy and completed the 1st line treatment with BEP (bleomycin, etoposide, cisplatin) regimen. Radiographic restaging showed considerable disease progression to the retroperitoneum and supraclavicular lymph nodes. Second-line treatment with VIP (etoposide, ifosfamide, cisplatin) did not reverse the progression and the patient was consulted at our institute. Following the enrolment to the clinical study with everolimus, the patient exhibited continual metastatic growth in contrast to serum markers decrease. GTS was confirmed after resection of enormous retroperitoneal tumour mass, as well as from the specimen obtained from the subsequent supraclavicular and hepatal metastasectomy. The patient attained complete remission and has been closely observed over the last 31 months since the last surgery. Conclusion: GTS is resistant to chemotherapy and radiation and complete surgical resection results in excellent disease control. Clinicians should be aware of this infrequent presentation of testicular tumours, to ensure the timely diagnosis and the appropriate surgical removal without any delay. Despite the great extent and vital vasculature encasement, surgery may be feasible and successful, as we report in our case, consistently with the published data.

• MeSH
• chirurgie operační metody   MeSH
• lidé MeSH
• mladý dospělý MeSH
• počítačová rentgenová tomografie metody   MeSH
• protokoly protinádorové léčby MeSH
• teratom diagnóza   terapie   MeSH
• testikulární nádory * diagnóza   chirurgie   terapie   MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• mladý dospělý MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Východiská: Leptomeningeálne metastázy (LM) karcinómu prsníka sú asociované s nepriaznivou prognózou. Hoci žiadna randomizovaná štúdia nepotvrdila, že intratekálna liečba predlžuje prežívanie, táto liečba je považovaná za štandard. Prognóza pacientov s LM je nepriaznivá, s mediánom celkového prežívania menej ako 6 mesiacov. Metódy: V tejto kazuistike uvádzame prípad mladej ženy s karcinómom prsníka s LM v čase recidívy, liečenej dvoma líniami intratekálnej chemoterapie s predĺženým prežívaním. Výsledky: Dvadsaťosemročnej žene bez pozoruhodnej anamnézy bol diagnostikovaný triple-negatívny invazívny duktálny karcinóm. Osem mesiacov po adjuvantnej terapii sa rozvinuli mnohopočetné mozgové metastázy a následne 1 mesiac po ukončení rádioterapie na centrálny nervový systém sa vyvinuli nové LM. Iniciálne bola liečená kombináciou metotrexát, cytarabín a dexametazón intratekálne, ale po 3 mesiacoch u pacientky došlo k zhoršeniu klinického stavu a vzostupu nádorových buniek v likvore. Následne dostala kombináciu tiotepy a metotrexátu intratekálne s predĺžením odpovede v trvaní 10 mesiacov. Pacientka zomrela 32 mesiacov od stanovenia diagnózy a 18 mesiacov od infiltrácie leptomenigov v dôsledku progresie ochorenia v pečeni a pľúcach ako aj v leptomeningoch. Záver: Prognóza pacientov s LM zostáva nepriaznivá v dôsledku limitovanej účinnosti súčasne dostupných látok používaných v intratekálnej liečbe, avšak intratekálna chemoterapia by mohla podstatne predĺžiť prežívanie u vybraných pacientov.

Background: Leptomeningeal metastasis (LM) in breast cancer is associated with a poor prognosis. Although no randomised trial has demonstrated that intrathecal chemotherapy actually prolongs survival, this treatment is considered standard of care in this setting. The prognosis of patients with LM is poor, with a median overall survival time of less than 6 months. Methods: Herein, we report a case of a young woman with breast cancer who presented with LM at the time of relapse and was subsequently treated with two lines of intrathecal chemotherapy that prolonged survival. Results: A 28-year old woman without a significant past medical history was diagnosed with triple-negative invasive ductal carcinoma. Eight months after adjuvant treatment she developed multiple brain metastases and LM developed subsequently 1 month after finishing whole brain irradiation. Initially, she was treated with a combination of methotrexate, cytarabine and dexamethasone intrathecally but after 3 months she presented with a worsening clinical status and increased numbers of cancer cells in cerebrospinal fluid. Subsequently, she received a combination of thiotepa and methotrexate intrathecally, which resulted in a prolonged response lasting 10 months. The patient died 32 months after initial diagnosis and 18 months from LM infiltration due to disease progression in the liver and lungs as well as LM. Conclusion: The prognosis of patients with LM remains poor because of the limited effectiveness of currently available therapies; however, intrathecal chemotherapy could substantially prolong survival in selected patients.

• MeSH
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• meningeální nádory * farmakoterapie   sekundární   MeSH
• metastázy nádorů MeSH
• nádory prsu * farmakoterapie   MeSH
• protokoly protinádorové léčby MeSH
• smrt MeSH
• thiotepa terapeutické užití   MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Východiska: Epiteloidný angiomyolipóm (EAML) obličky na rozdiel od benígneho renálneho angiomyolipómu predstavuje zriedkavý nádor mezenchymálneho pôvodu, ktorý disponuje malígnym potenciálom. Patrí do skupiny PEComov –  tumorov vyvstávajúcich z perivaskulárnych epiteloidných buniek. Jeho dia­gnostika a terapeutický prístup zostávajú výzvou. Metódy: Autori prezentujú pacienta s malígnym EAML, ktorý bol iniciálne liečený ako renal cell karcinóm (RCC). Až neobvyklá terapeutická odpoveď vyústila k prehodnoteniu primárnej diagnózy. V príspevku je stručne sumarizovaný súčasný stav klinických a histopatologických poznatkov o renálnych PEComoch s dôrazom na ich metastatický potenciál a riziko diagnostického pochybenia. Prípad: Pacient s pôvodnou diagnózou chromofóbneho RCC so sarkomatoidnými črtami podstúpil radikálnu nefrektómiu a epinefrektómiu. Lokálna rekurencia ochorenia podnietila zahájenie prvej línie liečby sunitinibom a následné zaradenie pacienta do klinického skúšania s mTOR inhibítorom s neobvykle priaznivou odpoveďou v trvaní 30 mesiacov. Pomalá progresia ochorenia si vyžiadala extirpáciu solitárneho abdominálneho ložiska 36 mesiacov po zahájení liečby everolimom a napokon i pravostrannú hemihepatektómiu o ďalších 24 mesiacov. Imunoprofil pečeňových metastáz s pozitivitou melanómových a hladkosvalových markerov vyústil v rekvalifikáciu primárneho nálezu a metastatických ložísk na invazívny EAML obličky. Ďalšia progresia ochorenia bola napriek viacerým líniám systémovej liečby neodvratná a pacient 104 mesiacov po úvodnom stanovení diagnózy chorobe podľahol. Záver: Berúc do úvahy zriedkavosť a malígny potenciál PEComov obličiek, renálne nádory s nepriaznivými radiografickými a histopatologickými črtami sa stávajú kandidátom na imunohistochemické vyšetrenie. Neobvyklá odpoveď na liečbu upozorňuje na riziko diagnostického omylu a mala by viesť k prehodnoteniu diagnosticko-liečebného procesu u konkrétneho pacienta.

Background: Epithelioid angiomyolipoma (EAML) of the kidney, in contrast to classic benign renal angiomyolipoma, is a rare mesenchymal neoplasm with malignant potential. Representing a member of the perivascular epithelioid cells (PEComa) tumor family arising from the perivascular epithelioid cells, its accurate diagnosis and therapeutic approach remains challenging. Methods: We report a case of a patient with malignant EAML, initially treated as renal cell carcinoma (RCC) at our institution. In this paper, we briefly summarize current status of clinical and histopathological knowledge of renal PEComas with metastatic potential and reconsider the diagnostic and therapeutic approach in this particular case to highlight the risk of misdiagnosis, malignant potential of renal PEComas and to demonstrate an unexpected treatment response. Results: The patient in our case was diagnosed with chromophobe RCC with sarcomatoid features. She underwent a radical nephrectomy and epinephrectomy with a satisfactory postoperative history. Local recurrence urged chemotherapy commencement with sunitinib in the first line, and shortly afterwards, the patient was enrolled in a clinical trial with everolimus, with an extraordinary favorable treatment response for 30 months. Following the extirpation of single abdominal nodularity after 36 months of treatment with mTOR inhibitor, and proceed­ing the everolimus administration, the disease slowly progressed to the right liver lobe, resulting in right hemihepatectomy in another 24 months. The immunoprofile of liver metastases with positive staining of melanoma markers and smooth muscle markers induced the revaluation of the primary tumor and abdominal nodularity specimen to an invasive EAML of the kidney. Further disease progression was unavoidable despite several chemotherapy regimens, and the patient died 104 months after primary diagnosis. Conclusions: Renal tumors with adverse radiographic and histopathological features should become candidates for immunohistochemical staining as its omission frequently leads to a misdiagnosis, as showed in our case report. Atypical treatment response might suggest a possibility of a diagnostic mistake and should lead to reevaluation of the diagnostic and treatment process in the particular patient.

• MeSH
• diagnostické zobrazování metody   MeSH
• dospělí MeSH
• everolimus terapeutické užití   MeSH
• imunohistochemie metody   MeSH
• lidé MeSH
• magnetická rezonanční tomografie metody   MeSH
• nádory ledvin * diagnóza   terapie   MeSH
• nádory z perivaskulárních epiteloidních buněk * diagnóza   terapie   MeSH
• nefrektomie metody   MeSH
• počítačová rentgenová tomografie metody   MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Východiská: Extrahepatálna diseminácia hepatocelulárneho karcinómu je prítomná v čase diagnózy u 5–15 % pacientov. Najčastejším miestom metastatického postihnutia sú pľúca, kosti, lymfatické uzliny. Izolované postihnutie hrudnej steny je extrémne zriedkavé. Prípad: V tejto kazuistike referujeme 58-ročného muža s veľkou, synchrónnou metastázou hepatocelulárneho karcinómu hrudnej steny a so solitárnym primárnym ložiskom hepatocelulárneho karcinómu. Pacient podstúpil radikálnu en bloc metastazektómiu hrudnej steny s následnou anatomickou resekciou pečene. Odstránenie hrudnej metastázy viedlo k agresívnej diseminácii tohto ochorenia, po ktorej bol pacient liečený antiangiogénou liečbou a po zlyhaní systémovou chemoterapiou. Kombinovaná multimodálna terapia v tomto prípade viedla k 22-mesačnému celkovému prežívaniu pacienta. Predpokladáme, že iniciálna prezentácia obrovskej metastázy hrudnej steny a následná agresívna disemináciá po chirurgickom odstánení by mohli byť vysvetlené biologickým procesom zvaným „nádorový samovýsev“ pomocou cirkulujúcich nádorových buniek. Záver: Metastáza hepatocelulárneho karcinómu v hrudnej stene je zriedkavý prejav nádorovej diseminácie a je spojená s nepriaznivou prognózou. Radikálny chirurgický zákrok je limitovaný na malú podskupinu pacientov a môže byť zvažovaný na podklade individuálneho zhodnotenia.

Background: Extrahepatic metastatic spread of hepatocellular carcinoma is present at the time of diagnosis in 5–15% of hepatocellular carcinoma patients. The most common site of metastastic spread is the lungs, bones, lymph nodes. Isolated chest wall localization is extremely rare. Case: We report a 58-year-old patient with large, synchronous chest wall hepatocellular carcinoma metastasis with solitary primary hepatocellular carcinoma. He underwent a radical, surgical en bloc metastasectomy and subsequent anatomic liver resection. Removal of this metastasis further led to aggressive dissemination to different sites during the course of the disease and subsequently the patient was treated with antiangiogenic therapy and, after failure, with systemic chemotherapy. Combined multimodality treatment in this case led to overall survival of 22-months. We suggest that the initial huge presentation of chest wall metastasis and consecutive aggressive dissemination after surgical removal could be explained by the biological process called “tumor self-seeding” by circulating tumor cells. Conclusion: The chest wall hepatocellular carcinoma metastasis is a rare entity associated with poor prognosis. Radical surgical approach is limited to a minority of patients and may be justified for the treatment of extrahepatic metastases on a case by case basis.

• MeSH
• fatální výsledek MeSH
• hepatocelulární karcinom * diagnóza   terapie   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• metastázektomie MeSH
• metastázy nádorů diagnostické zobrazování   terapie   MeSH
• nádorové cirkulující buňky MeSH
• nádory hrudníku * diagnostické zobrazování   sekundární   terapie   MeSH
• radioterapie MeSH
• vzácné nemoci MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Východiská: Rómovia tvoria jednu z najväčších etnických minorít na Slovensku. Existujú údaje o vyššej prevalencii prenosných ochorení u Romov, zaťiaľčo údaje o nádorových ochoreniach v rómskej populácii známe nie sú. Cieľom tejto štúdie bolo porovnať rozdiely v incidencii a patologických charakteristikách medzi rómskymi a nerómskymi pacientkami s nádorom prsníka na Slovensku. Materiál a metódy: Na základe údajov o pohlaví, dátumu narodenia a bydliska sme spárovali databázu HER2 registra v rokoch 2011–2013 s posledným sčítaním ľudu Slovenskej republiky v roku 2011, a identifikovali sme rómske a nerómske pacientky s karcinómom prsníka. Výsledky: Identifikovali sme 32 rómskych a 5 775 nerómskych pacientok s karcinómom prsníka. Vekovo-štandardizovaná incidencia karcinómu prsníka bola 6,70-krát vyššia u rómiek v porovnaní s nerómkami (246 vs. 37 na 100 000 ľudí). Rómky boli v čase diagnózy mladšie v porovnaní s neRómkami (medián 49 vs. 61 rokov; p = 0,00001). Rómky mali v porovnaní s nerómkami viac hormón-receptor negatívnych (34,4 vs. 18,1 %; p = 0,03) a triple-negatívnych nádorov (28,1 vs. 12,3 %; p = 0,01), a tieto rozdiely zostali štatisticky signifikantné v multivariačnej analyze. Záver: Poprvykrát sme zistili rozdiely v incidencii a biologických charakteristikách u rómskych žien s karcinómom prsníka v porovnaní s nerómskymi pacientkami. Na základe zistených údajov predpokladáme, že rómske pacientky s karcinómom prsníka sú mladšie v čase diagnózy, majú vyššiu vekovo-štandardizovanú incidenciu a biologicky agresívnejšie nádory v porovnaní s nerómkami.

BACKGROUND: Roma (Gypsies) constitute one of the largest ethnic minorities in Slovakia. Some reports have supported a higher prevalence of communicable diseases in Roma but data on cancer prevalence in Roma is absent. The aim of this study was to compare differences in the incidence and pathological characteristics of breast cancer between Roma and non-Roma in Slovakia. Roma and non-Roma breast cancer patients were identified using the Slovak HER2 Registry. The database from the last Census of Slovakia in 2011 was matched by gender, date of birth, and residency with the HER2 Registry from 2011 to 2013. Based on the match, Roma and non-Roma breast cancer patients were identified. Thirty-two and 5,775 women with breast cancer were identified as Roma and non-Roma, resp. The age-standardized breast cancer incidence rate was 2.12 times higher for non-Roma than for Roma patients (36 vs. 17 per 100,000 people). Roma patients were younger than non-Roma patients (median 49 vs. 61 years; p = 0.00001). Roma patients had more hormone receptor negative (34.4% vs. 18.1%; p = 0.03) and triple negative tumors (28.1% vs. 12.3%; p = 0.01) than non-Roma, and these differences remained statistically significant in multivariate analysis. For the first time, this study has revealed that the incidence and biological characteristics of breast cancer are different between Roma and non-Roma. Our data suggests that Roma patients are younger at diagnosis, have a lower age-standardized breast cancer incidence rate, and have more aggressive tumors than non-Roma.

• MeSH
• incidence MeSH
• interpretace statistických dat MeSH
• lidé MeSH
• nádory prsu * diagnóza   epidemiologie   MeSH
• Romové * genetika   MeSH
• staging nádorů MeSH
• věkové faktory MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Geografické názvy
• Slovenská republika MeSH