Genetic interactions
Dotaz
Zobrazit nápovědu
Nutrition reviews. 2, ISSN 0029-6643 Supplement Vol. 56
S78 s. : il. ; 30 cm
1st ed. 427 s. : il.
- Klíčová slova
- DNA,
- MeSH
- DNA vazebné proteiny MeSH
- DNA MeSH
- genetické techniky MeSH
- Publikační typ
- příručky MeSH
Nadšenie, ktoré v medicínskom svete vyvolal objav a zavedenie antibiotík, viedlo k predpokladu, že problémy bakteriálnych infekcií budú čoskoro vyriešené, a že teda možno na ne postupne „zabúdať“ a venovať sa iným závažným problémom, ako sú napr. vírusové infekcie alebo zhubné nádory. Avšak miesto postupného miznutia bakteriálnych infekcií, bakteriálne patogény sa stávajú čoraz častejšie a čoraz viac rezistentné na mnohé antibiotiká. Hnacou silou nárastu a očividnej stability rezistencie u baktérií je schopnosť bakteriálnych kmeňov získavať gény rezistencie od iných baktérií, dokonca od tzv. „vzdialených príbuzných“ - od kmeňov, patriacich k iným druhom a rodom baktérií. Transferabilné elementy - gény rezistencie - pôsobia často súborne, vo vzájomných vzťahoch a vytvárajú rôzne meniace sa štruktúry, čo zvyšuje ich kolektívnu schopnosť uchovávať, stabilizovať, alebo za vhodných podmienok prenášať gény rezistencie a vytvárať tak ďalšie nové štruktúry a elementy. Medzi ne patria plazmidy, transpozóny, integróny a kazety génov. Mechanizmy, ktorými sa tieto elementy prenášajú, sú: konjugácia baktérií, transdukcia bakteriofágmi a transformácia. Významnou vlastnosťou prenosných, mobilizovateľných a transponovaných genetických systémov rezistencie je ich stabilita a ich schopnosť adaptovať sa na nových hostiteľov, takže sa nestrácajú ani v neprítomnosti antibiotík. Vcelku pesimistický názor na budúcnosť antibakteri- álnej chemoterapie nás musí nabádať k prevencii vzniku a šírenia sa rezistentných kmeňov baktérií, čo je oveľa jednoduchšie a výhodnejšie, ako „hasiť“ požiar, keď už sa rozrastá.
Enthusiasm after discovery of antibiotics and their use in clinical practice led to presumption that problems of bacterial infections will be soon resolved and forgotten and attention will be turned to other serious problems, such as viral infections or neoplastic diseases. However, instead of disappearance of bacterial infections, bacterial pathogens become more resistant to many antibiotics. The ability of bacterial strains to acquire resistance genes from other bacteria, even of different species, causes increasing stability of resistance of bacteria. Transferable elements - resistance genes - often interact and create changed structures; this enables to preserve, stabilize, or under special conditions, transfer resistance genes. Transferable elements include plasmids, transposons, integrons and gene cassettes. Conjugation of bacteria, transduction by bacteriophages and transformation are the mechanisms by which these elements are transferred. A very significant property of transferable, mobilisable and transposable genetic systems of resistance is their stability and ability to adapt to new hosts. They do not lose it in the absence of antibiotics. The generally pessimistic view on future antibacterial chemotherapy should be a challenge to prevent the existence and spread of resistant strains of bacteria. It is much simpler and more convenient than „quench the fire“ later. Best scheme is to stop resistance before it starts.
ix, 682 s. : il., tab.
- Klíčová slova
- Klonování, Proteiny,
- MeSH
- klonování DNA MeSH
- molekulární biologie MeSH
- proteiny MeSH
- vazba proteinů fyziologie MeSH
- Publikační typ
- laboratorní příručky MeSH
Lékové interakce mohou být příčinou toxicity a nežádoucích účinků léčiv nebo naopak příčinou snížení jejich účinnosti. Podle mechanismu vzniku rozdělujeme lékové interakce na farmaceutické, farmakodynamické a farmakokinetické. Farmakokinetické lékové interakce spojené s biotransformací léčiva mohou nastat například na úrovni metabolismu zprostředkovaného enzymatickým systémem cytochromu P-450. Rozdílné reakce jednotlivých pacientů na stejnou farmakoterapii mohou být podmíněny genetickým polymorfismem, který vede k odlišnostem v aktivitě enzymů, receptorů a transportních mechanismů. V léčbě arytmií stojí v popředí riziko proarytmie, zejména v podobě výskytu komorových tachyarytmií typu torsades de pointes. V budoucnosti bude možno přesněji individualizovat farmakoterapii dle analýzy genomu. Zatím se však musíme soustředit na dodržování určitých klinických zásad bezpečného vedení léčby.
Drug interactions may be the cause of toxicity and adverse events or may reduce efficacy of the separate drugs. Based on the mechanisms involved, drug interactions are divided into pharmaceutical, pharmacodynamic and pharmacokinetic. The pharmacokinetic drug interactions associated with drug biotransformation may be observed e.g. at the level of metabolism mediated by the cytochrome 450 enzyme system. Interindividual variability in drug response can be a result of genetic polymorphism responsible for variation in activity of enzymes, receptors and transport mechanisms. Arrhythmia management is associated with a relevant risk of proarrhythmias, primarily ventricular tachyarrhythmias, including torsades depointes. In the future, the genome analysis will make it possible to tailor pharmacotherapy to the patient's needs. However, me anwhile, the principles of therapy safety are to be applied.
- MeSH
- antiarytmika škodlivé účinky terapeutické užití MeSH
- inhibitory cytochromu P450 MeSH
- lékové interakce MeSH
- lidé MeSH
- polymorfismus genetický MeSH
- riziko MeSH
- srdeční arytmie farmakoterapie komplikace terapie MeSH
- srdeční frekvence účinky léků MeSH
- systém (enzymů) cytochromů P-450 biosyntéza metabolismus MeSH
- torsades de pointes MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Nežádoucí účinky léčiv představují významný klinický problém. Jsou zčásti způsobeny značnou variabilitou lékové odpovědi, která je vyvolána vzájemnou interakcí farmakokinetiky, farmakodynamiky a faktorů onemocnění. Přehled se soustřeďuje na metabolické změny vyvolané polymorfizmemcytochromu P450 a uvádí příklady indukce a inhibice tohoto enzymatického systému při vzniku nežádoucích lékových interakcí. Z klinického hlediska je nutné věnovat pozornost zejména antidiabetikům, antikoagulanciím a fenytoinu. Lze předpokládat, že výskyt nežádoucích účinků léčiv s genetickým polymorfizmem a malou terapeutickou šíří může být snížen pomocí terapeutického monitorování léčiv a terapií individualizovanou na základě genetických poznatků.
Adverse drug reactions represent a common clinical problem. They are partly induced by a large variability in drug response, which results from the complex interplay between pharmacokinetics, pharmacodynamics and other disease-associated factors. The reviewde scribes metabolic changes caused by polymorfism in the cytochrome P450 and gives examples of induction and inhibition of this enzyme system in relation to adverse drug interaction. From the clinical point of view, attention should be paid especially to antidiabetics, anticoagulants and phenytoin. Therapeutic drug monitoring and genetic-based individualization of the therapy with polymorphically metabolized drugs with narrow therapeutic range can contribute to the decreased incidence of adverse drug reactions.
- MeSH
- cytochrom P-450 CYP1A2 metabolismus MeSH
- cytochrom P-450 CYP2D6 metabolismus MeSH
- farmakologie MeSH
- inhibitory cytochromu P450 CYP1A2 MeSH
- inhibitory cytochromu P450 CYP2D6 MeSH
- inhibitory cytochromu P450 MeSH
- léčivé přípravky metabolismus MeSH
- lékové interakce MeSH
- nežádoucí účinky léčiv MeSH
- P-glykoprotein farmakologie metabolismus MeSH
- polymorfismus genetický MeSH
- systém (enzymů) cytochromů P-450 metabolismus MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
XIII, 462 s. : obr., tab., grafy ; 32 cm
- MeSH
- biotechnologie MeSH
- genetické markery MeSH
- molekulární biologie MeSH
- Publikační typ
- encyklopedie MeSH
- Konspekt
- Biologické vědy
- NLK Obory
- biologie
- biochemie
- embryologie a teratologie
- genetika, lékařská genetika
sv.
- MeSH
- mikrobiální genetika MeSH
- molekulární biologie MeSH
- rostliny genetika MeSH
- Publikační typ
- periodika MeSH
- Konspekt
- Mikrobiologie
- NLK Obory
- mikrobiologie, lékařská mikrobiologie
- biologie
Farmakogenetika je interdisciplinárním oborem, který se zabývá vztahem mezi genetickou dispozicí jedince a účinkem podávaných léčiv na úrovni jednotlivých genetických polymorfizmů. Od padesátých let minulého století prošla farmakogenetika vývojem od dílčích pozorování a nepřímých indicií k dnešním, vysoce paralelním analýzám genetických polymorfizmů ovlivňujících účinky podávaných léčiv. Teprve v poslední době jsme svědky nástupu farmakogenomických metod, které umožňují sledovat efekt podané látky na globální expresi genetické informace na úrovni transkriptomu, proteomu či metabolomu. Současně vzniká nutrigenetika a nutrigenomika, založená na zjištění, že běžná dieta obsahuje řadu biologicky aktivních látek, jejichž účinky na vznik, průběh a terapii řady onemocnění jsou opět závislé na genetické dispozici. Společným cílem farmakogenomiky a nutrigenomiky je individualizovaná medicína, kdy na základě prediktivních genetických testů bude možné zvolit vhodný typ a dávku farmaka a dietního režimu pro konkrétního pacienta.
Pharmacogenetics is an interdisciplinary field dealing with the relationships between the genetic disposition of an individual and the effects of the drugs administered at the level of particular gene polymorphisms. Since 1950s pharmacogenetics has evolved from single observations and indirect indices to highly parallel, high-throughput analyses of genetic polymorphisms affecting the action of the drugs administered. Only recently have we witnessed the advent of pharmacogenomic methods that allow to assess the effect of the drug administered on the global expression of the genetic information at levels of transcriptome, proteome and metabolome. Concurrently, the fields of nutrigenetics and nutrigenomics evolve based on the notion that common diet contains a substantial number of biologically active compounds. Their effects on the onset, course and therapy of several complex diseases are, again, partly dependent on the genetic make-up of an individual. The common goal of pharmacogenomics and nutrigenomics is personalized medicine with a possibility to ascertain the adequate type and dose of a drug together with an appropriate dietary regimen for an individual based on predictive genetic testing.