Východisko: Závažné intraabdominálne infekcie patria medzi život ohrozujúce ochorenia. Vznikajú na podklade šírenia lokalizovaných zápalov alebo narušenia integrity črevnej steny. Metódy a výsledky: Liečebnou stratégiou je chirurgická intervencia, antimikrobiálna terapia, liečba distribučného šoku a cielená nutričná podpora (1). Predpokladá sa, že suplementácia glutamínu a selénu zlepšuje funkciu črevnej bariéry a regeneruje antioxidačnú obranu (2). U pacientky po endoskopickej polypektómii sa rozvinul septický šok s multiorgánovým zlyhávaním a rozvojom katabolizmu s výrazným poklesom albumínu. Origo sepsy zobrazovacími metódami a probatórnou laparotómiou nebolo zistené. Liečbou distribučného šoku, podávaním širokospektrálnych antibiotík, enterálnym a parenterálnym hradením nutrientov došlo k výraznému zlepšeniu zdravotného stavu. V rámci adjuvantnej terapie boli intavenózne suplementované: glutamín v dennej dávke 2 g a pentahydrát seleničitanu sodného v kontinuálnej infúzii v dávke 750 μg/24 hodín v priebehu 6 dní. Počas terapie došlo k poklesu zápalových markerov: C-reaktívny proteín, prokalcitonínu, leukocytov, neutrofilov. Došlo k zvýšeniu hladín albumínu. Závěry: Práca poukazuje na terapeutické možnosti pri liečbe septického šoku a možnosťami reverzie katabolickej fázy ochorenia. Kľúčové slová: kolonoskopia, septický šok, multiorgánové zlyhanie, enterálna výživa, parenterálna výživa.
Background: Serious intraabdominal infections belong among life treating diseases. They are based on spreading infections from focal sources of inflammation in abdomen or damaged intestinal wall. Methods and results: Treatment strategies are surgical intervention, antimicrobial therapy, distributional shock treatment and accurate nutritional support (1). Glutamine and selenium supplementation may improve intestinal functions and restore antioxidant defence (2). Septic shock with multiple organ failure accompanied by serious catabolism and decrease of albumin had developed in a patient after endoscopic polypectomy. Infection source was not discovered by medical imaging examinations non surgical laparotomy. After distributive shock treatment, wide spectral antibiotics and enteral and parenteral nutrition the patient’s health improved. As adjuvant therapy intravenous supplementation was administered: glutamine in daily dose 2g and sodium selenite in continual infusion in daily dose 750 μg over 6 days. During intensive therapy, inflammatory markers decreased: C-reactive protein, procalcitonin, leukocyte count and neutrophils. Albumin levels increased. Conclusions: The paper describes therapeutic options during septic shock treatment and reversion possibilities in the catabolic phase of disease. Key words: colonoscopy, septic shock, multiorgan failure, enteral nutrition, parenteral nutrition.
- MeSH
- antibakteriální látky aplikace a dávkování MeSH
- enterální výživa MeSH
- glutamin aplikace a dávkování MeSH
- kolonoskopie * metody škodlivé účinky MeSH
- lidé MeSH
- multiorgánové selhání * diagnóza etiologie terapie MeSH
- parenterální výživa MeSH
- polypy střeva * chirurgie komplikace MeSH
- selen aplikace a dávkování MeSH
- senioři MeSH
- septický šok * diagnóza farmakoterapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Heterotopický pankreas je definovaný ako prítomnosť abnormálne lokalizovaného pankreatického tkaniva bez akejkoľvek anatomickej a cievnej kontinuity s normálnym pankreasom. Incidencia lézie je 0,2 až 0,5 % pacientov podstupujúcich hornú mediálnu laparotómiu. Najčastejším symptómom heterotopického pankreasu je diskomfort a bolesť brucha, krvácanie z hornej časti tráviaceho traktu a intermitentný ileózny stav. Ako diagnostická metóda prvej voľby je gastrofibroskopické vyšetrenie. Ako zobrazovacie metódy sú použiteľné ultrasonografické vyšetrenie, počítačová tomografia, no najmä endoskopické ultrasonografické vyšetrenie. Prezentovaná je kazuistika muža so symptomatológiou krvácania z hornej časti tráviaceho traktu. Zobrazovacie vyšetrenia poukazovali na tumorózny proces steny žalúdka veľkosti 3 cm. Pacient podstúpil chirurgickú resekciu žalúdka podľa Billrotha II. Histologické vyšetrenie dokázalo prítomnosť heterotopického pankreasu typu 1 Heinrichovej klasifikácie. Vzhľadom na submukóznu lokalizáciu je predoperačná histologická diagnóza heterotopického pankreasu obtiažna. Vo väčšine prípadov ju dovoľuje len tenkoihlová biopsia cestou gastrofibroskopie. Pri úspešnom histologickom vyšetrení a vhodnej lokalizácii je možné endoskopické odstránenie lézie. Vo väčšine prípadov je však nutná chirurgická excízia ložiska. Peroperačné histologické vyšetrenie dovoľuje minimalizáciu rozsahu resekcie. Názory na liečbu asymptomatického heterotopického pankreasu sú nejednoznačné. Väčšina publikovaných prác však doporučuje excíziu lézie za účelom vyhnúť sa ďalším komplikáciám.
Heterotopic pancreas (HP) is defraed as abnormally localized pancreatic tissue without any anatomical and vascular connection with pancreas. Incidence of HP is 0.2–0.5% of patients underwent upper medial laparotomy. The most common symptoms of HP are abdominal discomfort and pain, upper gastrointestinal bleeding and intermittent bowel obstruction. Gastroscopy is the most commonly used first diagnostic procedure. Ultrasound evaluation, computer tomography and namely endoscopic ultrasound evaluation are useful imaging procedures of HP. Casuistic report of patient with upper gastrointestinal bleeding is presented. Imaging procedures have recorded stomach tumor 3cm in diameter in back wall of stomach. Billroth II resection of stomach was performed. Histological evaluation of removed part of stomach recorded heterotopic pancreas type 1 of Heinrich classification. HP diagnosis before surgery is difficult because of submucous localization of lesion. Fine needle biopsy during gastroscopy is one of diagnostic possibilities without surgery. Endoscopic excision of lesion is possible if histological evaluation by fine needle biopsy is successful and anatomical localization is appropriate. The most of patients need surgical excision of HP. Peroperative histological evaluation allows a minimalization of excision area. Opinions of asymptomatic HP treatment are ambiguous. The most of published papers recommend excision of asymptomatic HP also, because of risk of next complications.
- MeSH
- bolesti břicha etiologie MeSH
- choristom diagnóza chirurgie patologie MeSH
- diagnostické techniky gastrointestinální MeSH
- gastrektomie MeSH
- gastroskopie metody MeSH
- histologické techniky MeSH
- laparotomie MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- nádory žaludku diagnóza chirurgie MeSH
- nemoci žaludku diagnóza chirurgie patologie MeSH
- pankreas MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Východisko. Ťažká forma akútnej pankreatitídy (AP) zaznamenala v ostatných desaťročiach zníženie mortality na 10–20 %. Viaceré otázky liečby tohto ochorenia sú však stále otvorené. K najnovšej odbornej literatúre v oblasti riešeného problému pričleniť vlastné skúsenosti získané súborom liečených chorých na pracovisku autorov. Metódy. Pod vplyvom literárnych správ, ako aj okolností na vlastnom pracovisku, bolo rozhodnuté pre zmenu manažmentu liečby chorých s AP, ktorý sa dotýkal enterálnej výživy, epidurálnej analgézie, antibiotickej profylaxie, odsúvania operačných výkonov pri infikovaní nekróz na neskoršie obdobie. Porovnaním dvoch súborov – A (2003–2005) a B (2006–2008) autori zaznamenali zaujímavé výsledky. Výsledky. Po aplikácii nového protokolu sme zaznamenali: zvýšenie percenta chorých so sterilnou nekrózou zo 46 % na 58 %, zníženie počtu reoperovaných zo 43 % na 33 % a zníženie mortality z 53,8 % na 18 %. Závery. Aplikáciou zmeny manažmentu u chorých s ťažkou formou akútnej pankreatitídy sa podarilo autorom dosiahnuť pozoruhodné výsledky, ktoré je však potrebné hodnotiť veľmi opatrne, pretože sú zaťažené málopočetným súborom liečených.
Background. Mortality from severe acute pancreatitis (AP) has remarkably decreased (10–20%) during the last decades. However, many questions on the treatment of this disease remained opened. To extend the most recent professional literature which discuses the abovementioned problem, experience from the treatment of patients at the department where the authors work is presented. Methods. Influenced by the new methods published in professional literature and under the circumstances at own workplace, the decision to change the management of the treatment of AP has been made. The management referred to the enteral nutrition, epidural analgesy, antibiotic prophylaxis, pushing the surgical operation to the later period in the case of infected necrosis. Comparing of two groups of patients – A (2003–2005 years) and B (2006–2008 years) the authors came to interesting results. Results. Applying the new protocol we observed: increased percentage of patients with sterile necrosis from 46% to 58%, decreased number of surgical re-operations from 43% to 33% and decreased mortality from 53,8% to 18%. Conclusions. Applying changes in the management of treatment of the patients with the complicated form of acute pancreatitis, the authors achieved remarkable results. Nevertheless, these results have to be evaluated very cautiously, because the group of patients who have been treated by the novel approach has not been very large.
Používanie Valtrac prstenca od roku 1985 prinieslo v gastroenterochirurgii možnosť uľahčenia šitia anastomózy a skrátenie doby operácie. Ako každá metóda, aj používanie Valtrac metódy má svoje nevýhody. Autori prezentujú kazuistiku komplikácie, s ktorou sa doposiaľ v literatúre nestretli. 67ročný polymorbídny pacient po pravostrannej hemikolektómii a ileotransversoanastomóze pomocou Valtracu pre tubulárny adenokarcinóm absolvoval šeť mesiacov po operácii kontrolnú kolonoskopiu. Pri vyšetrení boli odpálené drobné polypy v sigme, colon descendens a transverze, pričom v mieste anastomózy sa našiel tkanivový pruh s ulceráciou, z ktorej bola odobratá bioptická vzorka. Následne pacient po aplikácii Fragminu mal masívnu enterorágiu, ktorá nebola zvládnutá ani opichom adrenalínu per kolonoskopiam. Pacient sa podrobil reresekcii ileotransverzoanastomózy, pričom v resekáte čreva bol nájdený prstenec tkaniva, ktorý vznikol na podklade cirkulárnej nekrózy v mieste seroserózneho spojenia biofragmentilného prstenca oboch lúmenov. V literatúre sa najčastejšie ako komplikácie po používaní Valtrac© metódy popisujú stenózy v mieste anastomózy, dehiscencie, krvácanie a fistulácia, pričom ich výskyt je porovnateľný s komplikáciami pri ručne šitých anastomózach. Napriek tomu sa dodnes všeobecne preferujú skôr ručne šité anastomózy. Túto prezentovanú extrémne vzácnu komplikáciu cirkulárnej nekrózy tkaniva v mieste seroserózneho spojenia by sme chceli dať do pozornosti všetkým chirurgom a gastroenterológom, ktorí vykonávajú endoskopické prehliadky u pacientov po týchto výkonoch.
The use of Valtrac Ring since 1985 has brought about the ability of easier anastomosis suturing and shortening of the operative treatment. As other methods, also Valtrac ring has its disadvantages. Authors present a case report of a complication previously not described in the literature. A 67 year old patient, after right hemicolectomy with ileotransversoanastomosis with the help of Valtrac due to adenocarcinoma, underwent a control colonoscopy six month after operation. Small polyps in colon sigmoideum, colon descendens and transverse were removed and a tissue stripe with ulceration was found during the examination. The bioptic sample was taken from this stripe. After the application of Fragmine, the patient had a massive enterorhagia, which was not even resolved by adrenaline per colonoscopy. The patient underwent re-resection of ileotrasversoanastomosis. A ring of tissue, created by circular necrosis in the place of seroserous connection of biofragmentile ring of both of the lumens, was found in the tissue sample. Stenosis of the anastomosis, dehiscence, bleeding and fistulation are described in the literature as the most common complications after Valtrac use. The incidence is comparable with complications during anastomosis sutured by hand. We would like to bring this extremely rare complication to the attention to all surgeons and gastroenterologists, who perform endoscopic examinations in patients after this surgical procedure.
- MeSH
- anastomóza chirurgická přístrojové vybavení škodlivé účinky MeSH
- ileum chirurgie MeSH
- kyselina polyglykolová MeSH
- lidé MeSH
- senioři MeSH
- síran barnatý škodlivé účinky MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Liečba rektálneho nádoru je multimodálna a výsledky liečby sú odrazom pokroku v zobrazovacej diagnostike, v chirurgických metódach resekcie a v neo a adjuvantnej liečbe. Cieľom práce bolo prezentovať prípad úspešne liečeného adenokarcinómu rekta a adenokarcinómu hepatálnej flexúry s recidivujúcimi metastázami a extrémne zriedkavým prerastením metastázy do venózneho systému pacienta. 61-ročný pacient podstúpil nízku resekciu rekta sec. Dixon pre stredne diferencovaný adenokarcinóm s klasifikáciou T3N0M0. Po absolvovaní chemoterapie (FUL -5-fluorouracyl) a ožiarení v dávke 50,4 Gy bol revidovaný pre metastázu adenokarcinómu do brušnej steny o veľkosti 16x15x20 cm. Po opätovnej adjuvantnej terapii FUL+Leukovorin bola exstirpovaná mestastáza opäť z brušnej steny. O 26 mesiacov od resekcie rekta sa objavil prisadlý nový polyp v hepatálnej flexúre s histologickým popisom dobre diferencovaného adenokarcinómu, ktorý bol odstránený pravostrannou hemikolektómiou. Vyšetrené lymfatické uzliny boli bez metastáz, pacient nebol indikovaný na adjuvantnú terapiu. O dva mesiace bol prijatý s flebotrombózou ľavej femorálnej vény a v priebehu nasledujúcich deviatich mesiacov bol trikrát reoperovaný a bolo aplikovaných 6 cyklov Xelody. Trikrát sa vykonala totálna exstirpácia metastázy do ľavého stehna, pričom sa histologicky potvrdilo prerastanie nádoru do vena saphena magna. Autori sa nestretli s prípadom prerastania metastázy adenokarcinómu do venózneho systému v literatúre, pri ktorom by bolo 5-ročné prežívanie pacienta. Pacient šesť rokov po prvej operácii nemá lokálnu recidívu ani metastázy.
Rectal cancer treatment has become multimodal as a result of significant advances in imaging diagnostic, in surgery technique of re section and in neo and adjuvant therapy. The aim of the case report was to present a successfully treated adenocarcinoma recti and adenocarcinoma of hepatal flexurae with recidivistic metastasis and an extremely rare intergrowth of the metastasis into venous system. A 61 year old patient underwent low resection of recti according to Dixon because of well differentiated adenocarcinoma with classification T3N0M0. The patient was reoperated because of metastasis of adenocarcinoma in the abdominal wall (16 x 15 x 20 cm) after chemotherapy (FUL-5-fluorouracyl) and radiation dose of 50.4 Gy. The metastasis of abdominal wall was extirpated after another cycle of adjuvant therapy of FUL+Leukovorin. 26 months after the first operation, a new sessile polyp was found in the hepatal flexurae with histological finding of well differentiated adenocarcinoma. The patient underwent right hemicolectomy. Since lymphatic nodes were without metastasis, the patient was not indicated for chemotherapy. Two months later, the patient was admitted because of phlebothrombosis of left femoral vein. The patient underwent three reoperations with total extirpation of recidivistic tumor located in left thigh and received six cycles of Xeloda. Histological examination proved an intergrowth into great saphenous vein. Authors did not come across a case in the literature with an intergrowth of metastasis into venous system with a five year survival of a patient. The patient from this case report has no local relapse and metastasis six years after the first operation.
- MeSH
- adenokarcinom sekundární MeSH
- břišní stěna MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- nádory břicha sekundární MeSH
- nádory rekta patologie MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Krvácanie z dolnej časti gastrointestinálneho traktu (LGIB) je náhla príhoda brušná, definovaná ako krvácanie z tráviaceho traktu distálne od Treitzovho ligamenta. Prezentovaná je kazuistika pacienta opakovane hospitalizovaného pre recidivujúce LGIB. Pacient podstúpil gastrofibroskopické vyšetrenie, kolonoskopické vyšetrenie a kapsulovú endoskopiu, bez úspešnosti lokalizácie krvácania. Scintigrafické vyšetrenie a vyšetrenie počítačovou tomografiou podobne lokalizovali zdroj krvácania do terminálneho ilea, pričom počítačová tomografia poukázala na cievnu malformáciu v tejto lokalite. Cestou laparotómie bola vykonaná resekcia 120 cm terminálneho ilea s následnou rekonštrukciou tráviaceho traktu. Po operácii nebola zaznamenaná recidíva krvácania. Pacienti s LGIB tvoria asi 0,5 % z akútnych hospitalizácii na chirurgických oddeleniach. Po stabilizácii stavu pacienta, vylúčení krvácania z hornej časti tráviaceho traktu a rýchlej príprave hrubého čreva väčšina autorov doporučuje vykonanie urgentnej kolonoskopie. Pri neúspešnosti je ďalej doporučovaná angiografia, pri incipientnom opakovanom krvácaní, najmä z jejúna a ilea, kapsulová endoskopia, prípadne dvojbalónová endoskopia. Konzervatívna terapia je dostačujúca u viac ako dvoch tretín pacientov a u časti pacientov je možná intervencia počas endoskopie. Chirurgická intervencia s resekčným výkonom tráviacej trubice je vykonávaná u menej ako 17 % pacientov. Urgentný chirurgický výkon s resekciou čreva je nutný len u 4,7 % pacientov. Všetky diagnostické aj terapeutické intervencie pri LGIB majú jednoznačne vyššiu výťažnosť a mali by byť realizované v štádiu akútneho krvácania.
Lower gastrointestinal tract bleeding (LGIB) is the acute abdomen, defined as gastrointestinal tract bleeding under the ligament of Treitz. We present the case report of patient iteratively hospitalized because of repeated LGIB. There were performed gastrofibroscopy, colonoscopy and capsule endoscopy, without the bleeding localization. Scintigraphy and computer tomography showed the origin of bleeding in terminal small intestine; the computer tomography diagnosed the arteriovenous malformation in this area. During laparotomy the resection of 120 cm of terminal small intestine was performed with end-to-end anastomosis. The recurrence of bleeding was not diagnosed. LGIB takes about 0.5% of acute hospitalization at surgery departments. After the stabilization of vital functions, the exclusion of the upper gastrointestinal tract bleeding and fast gastrointestinal tract preparation, the urgent colonoscopy is recommended. In case of nonsuccesfulle colonoscopy, the most of authors recommend angiography, capsule endoscopy and double-balloon endoscopy. The conservative management is adequate in more than 2/3 of patients; in part of them the intervention during colonoscopy is possible. Surgical intervention with gastrointestinal tract resection is performed in less than 17% of patients. The urgent surgery is needed in 4.7% of patients. All the diagnostic and curative interventions have greater success and should be performed during the acute bleeding.
Cieľom práce je poukázať na diagnózu divertiklu céka, ako zriedkavú, ale vyskytujúcu sa príčinu bolestí v pravom hypogastriu. Prezentovaný je prípad 43-ročnej ženy po predchádzajúcej apendektómii, prijatej do nemocnice pre 48 hodín trvajúcu bolesť v pravom hypogastriu s prejavmi lokálneho peritoneálneho dráždenia. Cestou laparotómie bola vykonaná resekcia výbežku pravej časti hrubého čreva a toaleta brušnej dutiny. Histologické vyšetrenie resekovanej časti čreva poukázalo na diagnózu pseudodivertikulitídy pravej časti hrubého čreva. Pri predoperačnom stanovení diagnózy zápalu divertikla pravého hrubého čreva a neprítomnosti známok peritoneálneho dráždenia, sa väčšina autorov zhoduje v aplikovaní len konzervatívnej antibiotickej terapie. Pri nutnosti operačnej revízie je vykonanie lokálnej resekcie divertikla s apendektómiou najvhodnejším riešením. Pri nemožnosti lokálnej resekcie je vykonanie ileocekálnej resekcie zaťažené nižšou mortalitou ako vykonanie pravostrannej hemikolektómie.
The aim of our paper is to show on the diagnosis of coecal diverticul as infrequent reason of right iliac fossa pain. We present the case report of 43-years old woman, which underwent appendectomy some years sooner, and was accepted into the hospital because of 48-hours taking right iliac fossa pain. Local peritoneal irritation was present. During laparotomy resection of right colon with the toilette of abdominal cavity was performed. Histology diagnosed the right colon pseudodiverticulitis. In case of diagnosis of right colon pseudodiverticulitis before surgery and without peritoneal irritation, the most of authors recommend the conservative management with antibiotics. If the surgery is required, the local resection of diverticul with appendectomy is recommended. If the local resection is not possible, the ileocoecal resection has lower mortality as the right hemicolectomy.
- MeSH
- bolesti břicha etiologie MeSH
- divertikulitida diagnóza komplikace patologie MeSH
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- nemoci slepého střeva diagnóza komplikace patologie MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Diagnostika a terapia mezenterickej ischémie ako príčiny náhlej príhody brušnej je vážnym problémom vzhľadom na jej 60–80% mortalitu. Štúdia prezentuje vlastné skúsenosti s diagnostikou a liečbou tohto ochorenia a porovnáva ich s výsledkami v literatúre. Materiál a výsledky: V priebehu rokov 2000–2009 bolo chirurgicky ošetrených 39 pacientov (17 mužov, 21 žien, priemerný vek 73 I 9,43) s mezenterickou ischémiou. Resekciu tenkého a hrubého čreva podstúpilo 38,46 % pacientov, u 33,3 % sa resekovala časť tenkého čreva a v dvoch prípadoch (5,13 %) bol resekčný výkon kombinovaný s embolektómiou z artéria mesenterica superior. U 23,1 % sa vykonala vzhľadom na rozsah postihnutia iba exploratívna laparotómia. Štyria pacienti boli reoperovaní (dehiscencia anastomózy, perforácia tenkého čreva, dehiscencia operačnej rany, enterokutánna fistula). U 23 % pacientov nastali pooperačné komplikácie vyžadujúce si UPV pre respiračnú insuficienciu, ťažkú sepsu a kardiogénne príčiny. Mortalita predstavovala 53,8 %. V klinickom obraze dominovala bolesť brucha (79 %), zvracanie (61, 5%) a subileózny stav (35,9 %). Leukocyty vykazovali zvýšenú hladinu u 58,97 % pacientov. RTG sa ukázalo ako nešpecifické, USG malo 42,3% úspešnosť pri diagnostike. Záver: Nízka výťažnosť použitých zobrazovacích metód, nešpecifický klinický obraz, komorbidita pacientov vo vysokom veku a oneskorený príchod do nemocnice výrazne zvyšujú mortalitu pacienta.
Diagnosis and therapy of mesenteric ischaemia as the cause of an acute abdomen is a serious problem because of its 60–80% mortality. The study presents experience with diagnosis and therapy of this disease and it compares its results with those in the literature. Material and results: Throughout the years 2000–2009, there were 39 patients surgically treated with mesenteric ischaemia (17 men, 21 women, the average age 73 I 9.43). 38.46% of patients underwent resection of small and large bowel, in 33.3% only a part of small intestinum was resected, and in two cases (5.13%), the resection was combined with the embolectomy of artery mesenteric superior. In 23.1% of patients, only an explorative laparatomy was performed, because of an extended affection. Four patients were reoperated (dehiscence of anastomosis, perforation of small bowel, dehiscence of the wound, enterocutaneous fistula). 23% of patients needed ventilation because of postoperative complications such as respiratory insufficiency, sepsis and heart failure. There was 53,8 % mortality. The abdominal pain (79%), vomitus (61.5%) and subileus (35.9%) predominated in the clinical picture. Leucocyts were elevated in 58.97% of patients. X ray examination showed non specific findings, and ultrasonography has proven to be successful in 42.3% of cases. Conclusion: Mortality of patients is significantly increased by low success rate of the depictive methods, non-specific clinical picture, co-morbidity in elderly patients and by late arrival to hospital.
Krvácanie z horného gastrointestinálneho traktu patrí k najurgentnejším náhlym príhodám brušným. Na I. chirurgickej klinike FNLP v Košiciach bolo pre príznaky krvácania z hornej tráviacej rúry od januára 2006 do decembra 2008 hospitalizovaných 191 pacientov. Urgentná gastroskopia bola vykonaná u 182 (96 %) pacientov, priemerný počet endoskopických vyšetrení u jedného pacienta bol 1,53. Mortalita súboru bola 2,09 % (4 pacienti). Celková úspešnosť terapie krvácania z horného gastrointestinálneho traktu (UGIB) v našich podmienkach je prinajmenšom porovnateľná s úspešnosťou terapie prezentovanou svetovou literatúrou. Záverom štúdie je fakt, že urgentná gastroskopia a intervencia počas vyšetrenia je najdôležitejšou zložkou manažmentu pacienta s UGIB.
The upper gastrointestinal bleeding is one of the most serious events in surgery. There were 191 patients treated because of upper gastrointestinal bleeding from January 2006 to December 2008 on the 1st Department of Surgery P. J. Šafarik University in Košice, Slovakia. Urgent gastroscopy was performed in 182 (96 %) patients. Averaged each patient underwent 1,53 gastroscopic interventions. Mortality of this group was 2,09 % (4 patients). Sufficiency of upper gastrointestinal bleeding treatment in our conditions is similar to that of the other authors results. Urgent gastroscopic intervention is the most important part of the upper gastrointestinal bleeding management.
Heparín a nízko-molekulárne heparíny (LMWH) sú vzhľadom na ich účinnosť a bezpečnosť v predchádzaní a liečbe hlbokej žilovej trombózy v súčasnosti veľmi často indikovanými liekmi nielen u chirurgických pacientov. Zatiaľ čo vplyv LMWH na koagulačnú kaskádu je zväčša známy, objavuje sa množstvo iných interakcií týchto látok, ktoré sú doposiaľ neobjasnené. Neustále pribúdajú práce poukazujúce na protizápalové účinky LMWH. Ovplyvnenie zápalu sa odohráva na viacerých úrovniach. LMWH blokujú prenikanie neutrofilov do tkaniva inhibíciou ich adhézie na endotelové bunky, blokovaním chemoatraktantov i znížením produkcie elastáz neutrofilmi. Ovplyvnená je tvorba i účinnosť tumorózneho nekrotického faktora ?, interleukínov 6 a 8 a interferónu ?. LMWH taktiež znižujú cievnu permeabilitu a stabilizujú bazálne membrány kapilár. Vplyv LMWH na angiogenézu nie je jednoznačný. Zatiaľ čo pozitívny účinok na fibroblastový rastový faktor je opakovane prezentovaný, vplyv na vaskulárny endotelový rastový faktor je prinajmenšom kontroverzný. Názory na ovplyvnenie rastu fibroblastov a produkciu kolagénu tiež nie sú uzavreté, väčšina štúdii poukazuje na pozitívny vplyv. Stále pribúda prác poukazujúcich na rozdielnosť vplyvu jednotlivých LMWH, čo vysvetľuje rozdiely medzi jednotlivými štúdiami. Sporadické malé klinické práce poukazujú na možné využitie LMWH tak pri liečbe chronických rán, najmä však zápalových ochorení čreva. Pre ich aplikovanie v praxi sú však nevyhnutné ďalšie štúdie.
Heparin and low molecular weight heparins (LMWHs) are commonly indicated drugs for surgery and non-surgery patients because of their effectiveness and safety in prevention and therapy of deep vein thrombosis. While the effect of LMWHs on coagulation cascade is commonly known, some other effects of these drugs are unknown. Many papers present anti-inflammatory effects of LMWHs. Affecting of inflammation takes place on more levels. LMWHs block penetration of neutrophils into the tissue by inhibiting their adhesion to endothelial cells, by blocking of chemoatractants and by decreasing of elastases production. LMWHs affect production and activity of tumour necrosis factor ?, interleukins 6 and 8 and interferon ?. LMWHs also decrease vascular permeability and stable structure of capillary basal membrane. The effect of LMWHs on angiogenesis is not fully understood. While positive effect on fibroblast growth factor is frequently presented, the effect on vascular endothelial growth factor is controversial at least. Opinions concerning the effect on fibroblast growth and collagen production are also ambiguous. However, most of papers indicate positive effect of LMWH on this part of wound healing. Number of studies that point to the divergences of the effects of individual LMWHs is growing, thus explaining the differences between individual studies. Small uncontrolled clinical studies show the possible utilization of LMWH in chronic wound treatment, especially in inflammatory bowel diseases treatment. However, for their practical application, more studies are needed.
